Aj my rodičia sme k tomu museli dozrieť

Keď je dieťa malé, pri mnohých veciach si rodič povie, že má ešte čas. Presne tak sme sa na začiatku pozerali aj na nočné pomočovanie u nás doma. Dlho sme si vysvetľovali, že je ešte malý. Že za tým môže byť obdobie, škôlka, stres, veľa tekutín pred spaním alebo jednoducho tvrdší spánok. Vždy sme si našli nejaké vysvetlenie a asi sme sa tým zároveň trochu upokojovali. Pripustiť si, že by sme sa možno mali poradiť s lekárom, pre nás totiž znamenalo priznať si aj možnosť, že nejde len o niečo, z čoho dieťa o chvíľu vyrastie.

A na to sme ako rodičia potrebovali dozrieť.

Keď mal približne päť až šesť rokov, prestali sme len čakať a rozhodli sme sa situáciu riešiť aj s odborníkmi. Absolvovali sme vyšetrenia, pretože sme chceli vedieť, či za nočným pomočovaním nie je niečo, čomu treba venovať pozornosť. Keď vyšetrenia u nášho dieťaťa neukázali ďalší zdravotný problém, veľmi sa nám uľavilo. Nočné pomočovanie však pokračovalo a my sme sa pustili do toho, čo podľa mňa pozná veľa rodičov - do skúšania všetkého možného. Skúšali sme upravovať pitný režim. Počas dňa viac tekutín, večer menej. Dbali sme na toaletu tesne pred spaním. Niekedy sme ho po hodine či dvoch zobudili a odviedli na WC. Občas to fungovalo, inokedy vôbec.

Boli obdobia, keď prišlo niekoľko suchých nocí za sebou a mali sme pocit, že sme konečne našli systém. Potom však prišla ďalšia mokrá noc a znovu sme boli na začiatku.

Časom sme pochopili, že u nás jednoduchá rovnica neexistuje. Nebolo to tak, že ak večer menej vypije alebo ho zobudíme v správny čas, noc bude automaticky suchá.

Dnešné deti majú vo vrecku malé hollywoodske štúdio. Stačí vytiahnuť mobil a môžu natáčať, strihať, tvoriť vlastné filmy či videá na sociálne siete. Ako však spoznať, že naše dieťa má talent na videotvorbu? Čo všetko sa pri nej môže naučiť? A prečo nemusí byť zlé, keď nám doma oznámi, že chce byť influencerom?

Do podcastu Digitálni rodičia sme si pozvali režiséra a producenta Michala Hulíka, ktorý má za sebou dlhoročné skúsenosti s televíznou tvorbou. 

Ako spoznať, že máme doma budúceho režiséra?

Dnešné deti už nie sú iba konzumentmi digitálneho obsahu. Mnohé sa stávajú jeho tvorcami. A niektoré sa už vo veľmi mladom veku učia pracovať s nástrojmi, ktoré používajú profesionáli.

To, že dieťa neustále niečo natáča, ešte nemusí znamenať, že z neho vyrastie filmár. Ako teda rozpoznať skutočný záujem či talent? Podľa Michala si treba všímať predovšetkým spôsob, akým dieťa s kamerou pracuje. Budúci režisér pravdepodobne nebude iba bezmyšlienkovito stláčať tlačidlo nahrávania. Bude experimentovať, skúšať rôzne uhly kamery, hľadať zaujímavé zábery alebo napodobňovať techniky, ktoré videl vo filmoch. Možno si začne všímať svetlo, zvuk či kompozíciu. Možno bude opakovane natáčať jednu scénu, pretože sa mu nepozdáva výsledok.

Chcem byť influencer! Je to dôvod na paniku?