Prišla stuhou previazaná škatuľka... a v nej bola, bola bola bola, nie Bambuľka, ale Verbena. A ako nám (manžel, 2,5-ročný syn a ja) chutila? Čítajte ďalej a určite dostanete na ne chuť aj vy.  

Syn nedočkavo roztrhal škatuľu a pýta sa: "Čo to je?" "Sušienky- a nielen také obyčajné, ale také- čo dovolím papať aj tebe," odpovedám. Šusinky? mňááááám. Našťastie, mal ísť spať, a tak mi aj niečo zostalo. 

Verbena prišla na trh s troma novými druhmi sušienok obohatených o vitamíny a minerály:

• Bazové s kúskami amerických brusníc (Obsahujú 5 minerálov Ca, Zn, Fe, Mn, Mg)
• Rakytníkové s kúskami pomaranča (S vysokým obsahom Omega-3 mastných kyselín a Chia semienkami)
• Levanduľové s kúskami čučoriedok (Obsahujú vitamín B3)                                          

Vyrobené su bez palmového tuku za použitia bambuckého masla a, navyše, majú vysoký podiel vlákniny, preto som sa rozhodla ich ponúknuť aj svojmu synovi, u ktorého mi nie je jedno, čo dá do úst. A keďže tento malý muž veľmi rád papá, tak sa slovo Sušienky naučil veľmi rýchlo. Chutili mu všetky a na otázku, čo si dá papať, odpovedal vždy Sušienky.

Ja som sa najviac tešila na bazové (milujem bazový sirup) s americkými brusnicami, avšak chýba mi tam chuť tej ozajstnej bazy. Najmenej som sa tešila na Rakytníkové s pomarančom. napriek tomu, že zbožnujem pomaranče aj freshe, pomarančová chuť mi v sušienkach vadí. No tu to bolo naopak. Tieto mi chutia najviac zo všetkých. A veľmi sa mi hodia k horúcej čokoláde. Mňam. Levanduľové majú veľmi príjemnú chuť a nemám im čo vytknúť.  

Píše mi veľmi veľa klientok, a dokonca aj klientov, ktorí sa dlhodobo pokúšajú o bábätko, ale nedarí sa im. Dôvody bývajú rôzne, nesprávna strava, málo pohybu, psychický strach...

Všetky tieto podvedomé fyzické a psychické blokácie robia veľkú šarapatu. Treba ich preto včas odhaliť, pretože aj moje klientky, ktoré opätovne si platili umelé oplodnenia, zistili, že pokiaľ nevyriešili príčinu, bábätko sa neobjavilo.

Moje tri top rady:

1.Choďte každý deň von, aspoň na 2 hodiny, pretože inak neprijmete dostatok vitamínu D a nedetoxikujete sa. Prídete aj na iné myšlienky.

2.Cvičte - najmä tanečné cvičenia/ joga majú skvelý účinok, pokiaľ nemáte v rovnováhe svoju hmotnosť, stále tu budú obmedzenia, ktoré bábätko blokujú. Výkyvy váhy, podváha či nadváha, majú podvedomé psychologické príčiny, ktoré treba zistiť.

3.Porozprávajte sa o svojom probléme. Aj ja sama potrebujem niekoho, kto mi pomôže a nie je to hanba. Či je to kamarátka, doktor alebo aj koučka, pretože tento človek vám dá nadhľad na váš problém. Ak máte podvedomú blokáciu a strach z pôrodu či tehotenstva, mal by zasahovať odborník.

Toto je kľúčová úloha, ktorú sme dostali naposledy od logopedičky. Keďže sme dostali ďalší termín "luxusne" až v januári, vypýtala som si ešte úlohy navyše, lebo by ma šľak tráfal, keby dva mesiace hučím 5 slovies do rakety... Niežeby hneď všetko vedela, ale už potrebujem cvičiť viac logopedických veci, obmieňať ich a ona to akosi každým dňom lepšie pochopí...

Tak ako sme niekedy začínali len ukazovaním, potom pýtaním si (overovanie porozumenia), teraz pridávame pomenovanie. A u nás platí, čím viac má podnetov, tým viac sa učí... Ak jej ukážem iba dve slovesá stále dokola, viem, že by mi treskla kartičky o zem, pretože by ju to nebavilo... Takto skúšam viac slovies, či motyka vystrelí aj pri ďalších slovesách, ako pri tých, čo nám dala logopedička (základ: pije, je, sedí, číta, pláva, letí, skáče, zatiaľ iba opis, rozbiehame 3 osobu).

Základ je mať zrozumiteľný obrázok pred sebou. Keď je dostatočne veľký je to super bonus, lebo napr. moju malé obrázky nebavia... Ja mám veľmi dobré skúsenosti s týmito. Už som ich tu viackrát spomínala a dokonca ich používa aj môj normosyn v škôlke. Sú fakt jednoduché a "činnosť" dieťa podľa mňa veľmi ľahko z obrázku pochopí.

Sú to základné slovesá a môžete ich používať aj na komunikáciu. Dostala som ešte jeden dobrý typ od super maminy, hádam sa nenahnevá, že ho pozdielam ďalej... Je to český pracovný zošit Mluv se mnou. Tu nájdete ešte viac slovies, takých bežných praktických a typických pre mamu, tata, chlapca, dievča...  Okrem toho tu nájdete aj super iné úlohy na porozumenie Veľký/malý, kam čo patrí, komu čo patrí a pod... Bonus je, že toto stojí iba do 5 €.

Hádam typy pomôžu. Nám sa s týmto dobre pracuje...

A ako sa máme? Ako na hojdačke, začiatok týždňa bol super, ukážkové dzeco, usmiate a veselé, ku koncu týždňa je to na prd... Neviem či počko, či čo, ale jej nedotknuteľnosť sa tieto dva dni prejavuje znovu naplno. Je to tak ubíjajúce, keď máte doma dva - tri dni normálne dieťa a potom boom, zase sa jej človek nemôžete ani dotknúť a už vôbec nie v noci, keď začne kričať napr. zo sna alebo sa zobudí... To je snáď jediné dieťa, ktoré nechce ani utešiť, tak vtedy chudáci my všetci v izbe čakáme, kým doplače... Taký kolotoč mi tu ona náladový robí...

         Z tých reklám o materstve a krásnych filmov sa nesplnilo nič. Moja predstava ako budem chodiť v lodičkách s retro kočíkom a určite nebudem jednou z tých mám s drdolom na hlave a papučovými čižmami sa rozplynula hneď po pôrode. 

Jediné povzbudenie po tom čo sa môj status zmenil na „mama“ boli slová zdravotného brata Ďuriho, ktorý bol pri pôrode. Nikdy nezabudnem ako som už druhý deň ležala na tej sáli a znovu 9 hodín bolesti a dieťa nikde. Bolo niečo po 18stej, keď Ďuri dal dole biely plášť, čiže už to vzdal. Náhle zo mňa z ničoho nič vystrelilo hlasné „pomóóóóc“. 

Ďuri si rýchlo obliekol plášť a zakričal „začalo sa“. No ďalej už viete 3x zatlačiť a pik hotové. Ďuri celý happy aj celá pôrodnica, že tá zo 4ky konečne porodila, veď už tretí týždeň tu smrdí a 2 po termíne. Na to zahlásil „noo už som si myslel, že dnes ani neporodíš a aká poslušná ani nekričala, dávno sme tu nemali tak poslušnú pacientku“.

No a to by bolo na toľko z pochvál, hoci hmm či to uznať za pochvalu ??

Potom už iba všade počúvaš aká si úplne nemožná matka.....

Na izbu prichádza sestrička, ktorá dávno zabudla čo sú to emócie po pôrode a vraví "ty asi vôbec kojiť nebudeš zbytočne tu šaškuješ s tou odsávačkou". Vtedy som si ešte hovorila „veď počkaj ja ťa ešte utopím v tom mlieku“. Prišiel lekár, ktorý ma oklamal, že „ááá zanedbateľné trhlinky dobre že ste cvičili tú hrádzu“. Oklamal ma.... tam dole to bolo ako vojne, ale to som sa dozvedela po dvoch rokoch.  Akoto nevieš pristaviť decko k prsníku veď to je tak prirodzená vec – povedal chlap na ktorého sa prisala jedine tak jeho žena, aj to nie na prsník.