Menej je vždy viac.

Čo sa týka materiálnych vecí... darčeky, dekorácie, byt, dom, auto a podobné záležitosti. Nepotrebujem zbytočnosti a prepchate, prekomplikovane blbosti. Nepotrebujem nič. Len to, čo je dôležité. 

Čo sa týka medziľudských vzťahov, tiež to isté... 

Nie je to o tom, byť spolu 24 hodín denne, vkuse si písať, v tejto dobe virtuálnej, či vyžadovať si ustavične spoločnosť, priateľstvo druhého, maily, smaily a podobne. 

Nie.... byť spolu možno menej, ale naozaj celou dušou, to je to najdôležitejšie.

A po dlhočiznom čase sa stretnúť, akoby sme sa videli predvčerom.

Mesačná kontrola na pľúcnom oddelení je uspokojivá, pokračujeme však s kyslíkom ďalej, môžeme skúšať na 1-2 hodiny denne odpájať, ale musíme pritom merať saturácie (okysličenie krvi) a keď klesne pod 93%, nasadiť kyslík naspäť. Sofinke klesajú saturky veľmi často, hlavne v spánku, pri jedle a pri cvičení a tak je odpájanie čiastočne komplikované. Leukoplast, ktorý istí kyslíkové okuliare, na líčkach sa neustále odliepa, koža pod ním červenie, stále máme nejaký problém, ktorý musím za chodu riešiť.

Konečne nás prídu pozrieť aj z Centra včasnej intervencie. Od začiatku sa nás ujíma veľmi zlatá pani - špeciálna pedagogička, s ktorou prichádzajú buď fyzioterapeutka, očná terapeutka alebo niektorá iná kolegyňa. Na začiatku si vydiskutujeme formu pomoci a moje očakávania. Zakaždým mi ukazujú motivačné cvičenia a úlohy, pomôžu, poradia ako Sofinku správne stimulovať, radia ohľadom lekárov či úradov. Vychádzajúc zo skúsenosti s inými rodinami s hendikepovanými deťmi fungujú zároveň ako sprostredkovatelia informácií medzi nami. Táto forma sociálnej pomoci je pre nás veľkým prínosom, oceňujem hlavne to, že navštevujú rodiny doma a dodnes ich služby využívame. Sofinka sa s tetami hrá a vždy sa teší z ich prítomnosti.

Po mesiaci od objednania, začiatkom letných prázdnin, prichádza na rad vyšetrenie u rehabilitačnej lekárky na Kramároch. Zážitok na celý život. Takú rozhádzanú osobnosť som už dávno nevidela. Keď pani doktorku dokáže vyviesť z rovnováhy dieťa na kyslíku v momente ako ho zbadá, ako bude potom vyzerať vyšetrenie a rehabilitácie v tejto našej slávnej inštitúcii DFNsP?  

Priviezli nás opäť záchrankou a keďže sme nenaplnili doktorkino prianie byť už bez kyslíka, nastáva totálny chaos. Panika. Kde nás pripoja, keďže záchranári chcú vziať svoju fľašu a utekať preč?! Telefonáty, behanie pod chodbách. Aha, tu v stene máme prípojku, tam Sofinku napojíme. Ups, ventil nefunguje! Volá sa nemocničnému technikovi. Áno, nefunguje ☹

Dobre, iné riešenie. Našla sa kyslíková fľaša.

Veľkosťou a výzorom pripomína jadrovú raketu z 2.svetovej vojny. Aj farbu má peknú hnedú, výšku asi 2m. Teraz som zostala na oplátku v totálnom šoku ja. Chcelo to fotku a poslať ako výstrahu na ministerstvo. Dúfam, že kyslík vo vnútri tam tiež neleží od '45 🙂 🙂

Tak som rozmýšľala, čo mi tu ako správnej mamablogerke chýba. A teda podľa mňa nič 😅 ale, aby som bola férová, nemala by  kde tu chýbať nejaká inšpirácia, že áno? Preto mám pre vás inšpiráciu na večeru/raňajky/desiatu/olovrant - MRKVOVÚ NÁTIERKU. A prikladám rovno aj recept, lebo nie som sviňa, čo len chúťky narobí. 

POTREBUJEME

(*internet - odkiaľ si Dominika čmajzla randomný recept na mrkvovú nátierku, aby si ho potom upravila, tak, žeby ho ani diva sviňa nespoznala, keby žrala mrkvu)

*2 mrkvy - ja som mala obyčajnú z Billy bez toho, aby som poznala jej rodinné zázemie. Popravde ani neviem, či počas života netrpela 🤷‍♀️

*1 vajce natvrdo - poprosím nie z klietkového chovu. Aj sliepka je len človek... 

*2 strúčiky cesnaku - ideálne domáci od mojej krstnej, ktorý krasne vonia a má grády. Ale keďže neviete, kto je moja krstná a ona nemá toľko cesnaku barskomu na rozdavanie, nájdite si vlastný zdroj.