6. kapitola 

Anglický vidiek ľudia, je niečo celkom inakšie ako betónový svet priamo v centre, či tesne v okolí Londýna. Všade vládne zeleň a stromy a všetko je tu mnohonásobne krajšie. Aj preto veľa Angličanov opúšťa na víkend štyri steny a hľadá útočisko v prírode. Ja som mala to šťastie, že som na jednom takom úžasnom mieste mohla pracovať a užívať si ho 5 dní v týždni a len na víkendy som cestovala späť. Totiž moji zamestnávatelia, Inga a John Steeloví, obývali jedno zo starých honosných sídiel, práve na takomto mieste. Kedysi tam bývali bohatí lordi, ale Inga s Johnom nemali ani slávnych predkov, ani nijaké tituly pred menom či za menom. Mali len dosť peňazí, ktoré si zarobili tvrdou prácou a rozumom a mohli si také niečo dovoliť. Vzorne sa o to starali, aj keď im už nezostávalo veľa času. Boli to dvaja staručkí ľudia, ktorí ani nemali deti, zato mali mňa. Áno, je to tak. Vlastná rodina ma odmietla a vyhnala z domu, lebo som túžila po slobode a ja som teraz cudzích ľudí nazývala svojou rodinou. 

Nasadla som do svojho Fofa (Ford Focus) a uháňala v ústrety anglickému vidieku. O 45 minút neskôr, som si diaľkovým ovládačom otvorila obrovskú kovovú bránu. Rovnaký kovový plot z akého bola aj brána, sa hadil okolo celého pozemku. Po štrkovej ceste, vedúcej k nádvoriu pomedzi hustý (ako inak) anglický trávnik a zopár stromov, ktoré ju lemovali, som prešla so stiahnutým žalúdkom. Ako tí dvaja ľudia, na ktorých mi v živote veľmi záležalo, prijmú túto novinku? 

Ešte som nestihla ani vypnúť motor, k autu už pohotovo pribehol Tomas. Tomas, bol jedným zo zamestnancov a staral sa hlavne o prichádzajúcich návštevníkov. Aj keď som mu už veľakrát povedala, že mňa takto obskakovať nemusí, nedal sa odradiť. Bol to mladý chalan, ktorý veľmi túžil študovať. Možno preto sme si tak dobre rozumeli. Ale keďže nebol žiaden sociálny prípad, na štúdium si musel zarobiť. Inga s Johnom samozrejme podporovali jeho rozhodnutie a dopomáhali mu k tomu slušným platom. 

Aj teraz mi otvoril dvere, žiarivo sa usmial a uklonil sa, ako by som bola členkou kráľovskej rodiny. Úsmev som mu opätovala.

„Ahoj Tomas.“ Pridržala som sa otvorených dverí a vytiahla sa von.

Ahojte ❣️

Som veľmi rada, že som mala s rodinkou možnosť testovať výrobky od powerlogy 😊 Keďže zdravá strava nám nie je cudzia, tak som sa na testovanie veľmi tešila. 

Už po otvorení balíka mali deti žiarivé očká 😍 Ako prvé sme testovali granolu. Klasika, zaliata s mliekom na raňajky. No musím povedať, že som zostala veľmi milo prekvapená, keď som videla to mega veľké množstvo čučoriedok, čo sa u cereálií len tak nevidí. Vanesska miluje čučoriedky, tak táto granola sa stala jej obľúbenou a vôbec jej nevadilo, že je menej sladká ako ostatné cereálie, na ktoré bola zvyknutá 😊 

Čo sa ešte raňajok týka, ja mám najradšej kaše 😍 Ovsené, pohánkove, akékoľvek. Najradšej ich mám s čerstvým alebo mrazeným ovocím. Sušené ovocie nekupujem, keďže obsahuje neskutočne množstvo cukru. Ale čo tak mrazom sušené ovocie? Presne také sa nachádza v granole od Powerlogy. Tak som spravila kaše pre seba s granolou a pre deti s mrazeným ovocím. 

🍌 BANÁNOVÁ OVSENÁ KAŠA 🍌 

Potrebujeme: