Spomaliť, uvolniť sa, dať tomu voľný priebeh....Označujem tu moju dcéru raketou a ja sama som hotová turbo raketa... Mnohé píšete uvoniť, netlačiť na pílu, spomaliť, nesnažiť sa o dokonalosť... Máte pravdu maminy, vo všetkom, ale ja to momentálne nedokážem. Mám také tlaky, také stresy, nespavosť, kŕče v bruchu ako keby sa blížila super mega ťažká skúška, na ktorú som sa zvykla učiť mesiace. Každý deň síce po troche, ale vždy aspoň niečo a takto po troche po pár dňoch som vedela vždy všetko. Potom som už len opakovala a opakovala donemoty... V deň skúšky som už bola bez stresu, v pohodičke. Nikdy som nešla na skúšku s nervozitou, lebo som bola vždy dobre pripravená... Málokedy ma niečo na skúške zaskočilo a ak som mala okno (stalo sa mi to asi iba raz max 2x) a vedela som, že to viem aj lepšie - hor sa na opravák (aj keď som skúšku spravila so známou)....

Ale tu pri rakete, ty kokšo, cvičím, drtím, opakujem, ale nervozita a stres sa nezmenšuje... Posledné dni sa práve zväčšuje, lebo vidím, kde sú naše problémy a tie nenacvičím prácou za stolom a navyše sama. Tu už potrebujeme nácvik "situácií", ovládanie emócií, čo je pri neverbálnom dzecu fakt výzva... Z tohoto som mega nervózna.  Ako naučiť malú, aby výbušne nereágovala na "obyčajnú" konverzáciu/pozdrav/požiadavku? Ako naučiť akceptovať môj odchode/príchod bez hysterických záchvatov? Mega veľa situácií by som s ňou chcela denno denne nacvičovať, ale bez tej "spoločnosti" to akosi nejde...☹ Niečo mi hovorí vo vnútri, že v tomto fakt tlačím na pílu a nič tým neporiešim, lebo ona potrebuje jednoducho dozrieť... Tento hlas sa mi akosi v poslednom čase v hlave ozýva čoraz častejšie. Hovorí mi, že mám škôlku možno odložiť, že možno počkať ešte... Druhý hlas mi zas hovorí, že ak sa chcem vyhnúť diagnostike, tak malú šup do škôlky, čo je ideálne miesto na naácvik sociálnych situácií a navyše deti moju raketu mega potiahnu ... Takže nácvik musím robiť.. problém zostáva kde a s kým☹

Pri práci za stolíkom som sa posledný mesiac sústredila na tvárovú imitáciu a rozvoj hry. Všetko ostatné na porozumenie či jemnú motoriku dávam len okrajovo. Včera som po 100 rokoch vytiahla našu "prvú" krabicu vecí (hrebeň, hrnček, ovocie, autíčko...) to ste mali vidieť ten "WAU" efekt starých hračiek... Krabicu som otvorila tak, aby ona nemohla brať odtiaľ veci, takže som to vyťahovala ako kúzelník z klobúka. Toto mi inak poradila logopedička, že keď rozvíjate hrú, tak veci vyťahovať ako keby z poza chrbátu, postupne.... Ja som najskôr vytiahla ovocie, ktoré mala priradiť k obrázkom. Potom som vytiahla naťahovaciu kačičku, ktorej sme ponúkli jablko/jahodu. Hneď nato som vytiahla šálku, lebo však "asi" bola smädná... potom aj hrebeňom som ju očesala, nato raketa iniciatívne všetkých plyšákov utekala očesať + seba a mňa... s malou loptičkou si kačiča zahrala "góol"... no mala som včera slinu na rozvoj hry, ale nebojte, nie každý deň sa mi chce takto hrať, lebo po tých nácvikových dňoch by ste čakali, že už čosi z toho aj pochytí... Ale ona sa cez deň bezomňa nudí a motká sa len pri mne... Najfunkčnejšia hra je sadnúť si do krabice s riadikmi a položiť na hlavu plastový dekel... hmm, wtf? môj syn v 2,5 už sekal kačku na pekáč a objednával mäso na ďalšiu zabíjačku... TU už začína byť vidieť rozdiel v hre jasný... ☹

Čo ma však mega potešilo je, že v našej zázračnej krabici sme našli aj náš prvý bublifuk. Po dlhej dobe sme teda znovu skúsili fúkať a prvýkrát sa jej podarilo vyfúknúť bublinu. Ešte asi 2-3x potom znovu.. Nikdy ju bubliny nenadchýnali, ani na diagnostike ju tým neočarili, vlastne tiež si myslím o bublinách svoje a kukala by som rovnako na nich, že čo to na mňa skúšajú... Dnes jej to síce nešlo, ale keď sa jej to už raz podarilo ako keby to už vedela... Rovnako považujem za "zvládnuté"  aj stláčanie štipcov, ktorým doteraz neprišla nachuť, ale dnes pri práci za stolíkom sa mega sústredila a všetky zaštipcovala do kartónu... PRVÝkrát a sama...

Teším sa týmto pokrokom, ktoré prišli po dlhej dobe, ktoré sme nacvičovali pravidelne, tak ako keď som sa zvykla učiť na skúšky... Dnes prišiel deň skúšky a rakeat to dala, lebo to mala nacvičené... Bola pripravená...Ostáva už len "nácvik" sociálnych situácií... Aj to dáme, verím tomu, len otázka je kedy? Pred 3 rokom, po 3 roku, v 5-6, dočkám sa už? Raketa moja, hlavne už rozumej a hovor viac☹