Mýtus 1: Kofeín je návyková látka ako drogy

Fakt: Kofeín môže vyvolať miernu závislosť, no rozhodne sa nedá porovnávať s návykovými drogami. Pravidelní konzumenti kávy môžu pociťovať mierne abstinenčné príznaky, ako sú bolesti hlavy či podráždenosť, ak prestanú náhle piť kávu. Tieto príznaky sú však krátkodobé a nezanechávajú dlhodobé následky.

Mýtus 2: Bezkofeínová káva je úplne bez kofeínu

Fakt: Aj bezkofeínová káva obsahuje malé množstvo kofeínu. Proces odstraňovania kofeínu z kávy znižuje jeho obsah o 97 – 99 %, no úplné odstránenie nie je možné. Bezkofeínová káva tak môže obsahovať približne 2 – 5 mg kofeínu na šálku, čo je však v porovnaní s bežnou kávou zanedbateľné množstvo (bežná šálka obsahuje 80 – 120 mg).

Mýtus 3: Káva dehydruje organizmus

Fakt: Kofeín má síce mierne močopudné účinky, no ak pijete kávu pravidelne, telo sa na to adaptuje a močopudný efekt sa minimalizuje. Podľa odborníkov sa káva dokonca môže započítať do denného príjmu tekutín, a to najmä u ľudí, ktorí ju pijú pravidelne.

Milé ženy

v spoločnosti sa často zamieňa pojem úzkosť a strach, dnes si preto na ne trochu posvietime 🔦. Zhŕňame pre vás tie najdôležitejšie informácie z rozhovoru so psychologičkou Mgr. Zuzanou Navrátilovou, PhD.

Kým pri strachu vieme, čoho sa bojíme (tmy, psov, stretnutia so šéfkou a podobne), úzkosť je veľmi nešpecifický strach, nevieme popísať čoho sa bojíme, niečo sa nám deje v tele (sťažené dýchanie, pocit ťarchy na hrudníku, zmeravenie,...), ale nevieme prečo. 

Úzkosť i strach sú pre nás signálom, že sa deje, alebo by sa mohlo udiať niečo, čo pre nás nie je dobré. Je to taký náš bezpečnostný systém. 

Strach si vieme spojiť s konkrétnou udalosťou, či už budúcou alebo minulou (bojím sa psov, pretože som mala v minulosti nepekný zážitok, bojím sa zajtrajšej porady). Úzkosť je však ťažké rozpoznať či predvídať, nakoľko prichádza neočakávane, neplánovane, často bez nejakých varovných signálov. 

Úzkosť, naproti strachu, je vážnejšia aj v tom, že okrem úzkostných myšlienok sú prítomné aj fyzické prejavy. Takáto kombinácia prejavov už často bráni aktívne pristupovať k životu a vytvárať si stratégie ako si pomôcť. Je problém sa sústrediť, šoférovať, byť medzi ľuďmi, vykonávať bežné pracovné činnosti. 

🤯 Poznáte ten pocit, keď sa niečo nepodarí, a vy si hneď poviete: „Som úplne neschopná!“ alebo „Toto nikdy nedám!“? Alebo keď niekto nesplní vaše očakávania, okamžite ho odpíšete? 

Toto je čierno-biele myslenie – spôsob, akým sa naša myseľ snaží urobiť svet jednoduchším, keď sme pod stresom. Dáva nám falošný pocit istoty. 

👉 Keď sme v strese, mozog hľadá istoty. 

📌 Keď sme v strese, naša amygdala (časť mozgu zodpovedná za strach) prevezme kontrolu a núti nás myslieť extrémne. Výsledkom je, že strácame schopnosť vidieť realitu objektívne. Stres oslabuje našu schopnosť vidieť nuansy – keď sa bojíme, mozog zapína režim prežitia a všetko zjednodušuje na „dobré“ alebo „zlé“

📌 Ľudia s čierno-bielym myslením sú náchylnejší na úzkosti a depresie, pretože nevidia strednú cestu a často sa cítia bezmocní. 📌 Myšlienkový vzorec „všetko alebo nič“ súvisí s prokrastináciou – ak niečo nevieme urobiť dokonale, radšej to neurobíme vôbec. Zároveň je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha vyrovnať sa s neistotou, no zároveň nám bráni vidieť riešenia.

❓ Pomocou techniky „Reframing” (preformulovanie myslenia) zastavte svoje extrémne myšlienky a nahraďte ich otázkami: 

Ahojte, dobrý večer chcela by som sa spýtať či mi vie niekto poradiť keď dával svojich starých rodičov do domova dôchodcov ( komentáre typu že tam vážne chcete niekoho dať tak to je dávno vyriešené lebo babka tam chce ísť) a chcem sa spýtať že či ste dávali aj nejaké sponozorske alebo ako to funguje , kľudne môžte odpovedať aj do súkromného.