Školský výlet

Táto téma si určite zaslúži vlastný článok. Je to odmena pre žiakov za ich správanie počas celého školského roku. Učitelia, a často i rodičia, deti trošku vydierajú vetou: "Správaj sa riadne, lebo ťa nepustíme na výlet." Téma výletu medzi žiakmi rezoruje už od októbra, riešia kde, kedy, na ako dlho. Každý má svoju vlastnnú predstavu. Akú predstavu má však učiteľ?

Ešte pred výberom termínu je dôležitejšie kde. Musí to byť miesto pre deti zaujímavé, nie veľmi drahé (nie každý rodič môže dať svojmu dieťaťu neobmedzené množstvo peňazí na výlet) a  čo je najdôležitejšie, musí byť bezpečné. 

Ešte sa môže stať, že keď to všetko vybaví, nenazbiera sa dosť detí. Časté dôvody: ja tam nechcem ísť s nimi (rozumej spolužiakmi), to bude nuda, poďme radšej stanovať, ...... a vaša snaha skončí v koši (osobná skúsenosť). Proste nikdy neulahodíte každému, aj keď pri výbere výletov učitelia zvyčajne prihliadajú na názory žiakov. Keď to všetko prebehne hladko resp. trošku hrboľato, hor sa na výlet!

Sú dva druhy výletov: s prespatím a jednodňové. Bezpečnosť ich však  veľmi silno spája. Deti by sa mali čo najbezpečnejšie zabaviť, vyblázniť, unaviť,.... Proste stráviť výlet tak, aby počas cesty domov alebo v ubytovaní nemysleli na robenie hlúpostí. Aj keď si povedzme úprimne, na to nie sú nikdy unavení. 

Pre učiteľa oba typy znamenajú otvorenú vstupenku pred súd. Opäť tá zodpovednosť za cudzie deti ako pri exkurziách. Na jednodňových je to podobne aj so správaním detí, takže sa viac budem venovať výletom s prespatím.

Čítame si ;)

Jozef  Pavlovič

K tejto knižke som sa, podobne ako k Leinke Anulienke, o ktorej napíšem neskôr, dostala náhodou - vydražila som si ju 🙂. Priznám sa, tieto príbehy som nepoznala, a tak som ich začala čítať synovi, ktorý má o tri mesiace tri roky. A...veľmi sa mu páčili. Nie len jemu, aj mňa chytili za srdce. Knižka je určená pre čitateľa od 6 rokov, s čím som sa nestotožnila. Dej je jednoduchý, plný dialógov, nežný, vtipný...Ja mám vydanie z roku 1972, to som ešte nebola na svete (ešte ani v pláne :D ), napriek tomu je to príbeh nadčasový a poteší aj dnešné moderné a náročné deti. ;) 

"Hurá, máme syna, už si nebudem musieť krátiť dlhý čas lúštením krížoviek a hádaniek, - vraví šťastný otecko.

Knižka začína narodením dvoch mravčekov - bračekov. A každý ďalší príbeh opisuje ich zážitky pri spoznávaní sveta - prvý dážď, stretnutie s hadom, slimákom, čmeliakom...

Mravčekom sa podarí aj zablúdiť, čo je kontroverzné, aj opiť, ale všetko dobre dopadne a šťastne sa vrátia domov.

Ahojte!

Aj keď je zas pondelok, to nevadí, pretože nás čaká 7 zábavných dní. Dni s veselou chobotničkou KVÍDO. Ale poďme pekne poporiadku.

Volám sa Nela a pracujem v spoločnosti Albi. Áno, to je tá, kde nájdete všetko od narodeninových prianí, darčekov a tašiek až po hromadu všelijakých spoločenských hier. Už niekoľko rokov sa venujem práve hrám, najčastejšie tým detským. Spomeniem napríklad Kúzelné čítanie, moja srdcovka, s ktorou som začínala 🙂 A minulý rok k nej pribudla ešte jedna – KVÍDO. 

Kvído je ucelený koncept hier pre deti, ktorého spoznávacím znamením je táto veselá usmievavá chobotnička s menom Kvído. 

Hry sú určené pre rôzne veľké deti, aby si v nich našiel každý niečo podľa svojho gusta. Obsahujú kvízy, hádanky, pexesá. Čo je ale dôležité, nie sú to len obyčajné hry na zábavu. Všetky sú totiž starostlivo vytvorené s odborníkmi, aby popri zábave prinášali aj užitočné informácie. Dieťa sa hrá a pritom si ani neuvedomí, že sa niečo učí. No nie je to skvelé? 🙂

U detí rozvíjajú rôzne oblasti. Pri maličkých je to ich jemná motorika, rozpoznávanie emócií a ich pomenovanie. Pri väčších zas trénujeme koncentráciu či pamäť. Aj preto sme ich hromadne nazvali Hry pre bystré hlavičky.

Som mamou naozaj len krátko, sotva 2 mesiace, i keď mi to popravde príde občas ako večnosť. Sú dni, ktoré nevedia skončiť, no i také, ktoré ubehnú rýchlejšie ako voda. Moja Kristína je stvorenie špecifické. Povedala by som, je to taký typický blíženec. Človek nikdy nevie aký bude zajtrajšok, no už ráno zvyčajne viem aký bude dnešok.

Občas mám pocit, že mi každých pár dní menia dieťa. Máme chvíľky, ktoré sú vskutku super, ale aj také, ktoré ma priam privádzajú do zúfalstva. Neraz mi bolo povedané, že moja malá je náročná, že je to s ňou ťažké… nuž, poviem vám, občas je to naozaj tak. Vlastne po väčšine času sa cítim ako vojak, ktorý musí splniť svoju misiu a jednoducho nejak prežiť.

Možno to znie hrozne, ale boli momenty kedy som si zavzdychala a pomyslela “kiež by tak aj moja malá spávala celú noc, alebo….kiež by moja Kristína chcela byť v kočíku….kiežby menej plakala….kiežby už viac blabotala, viac jedla, viac….Pri takýchto myšlienkach sa zvyčajne prichytím, keď som už úplne vyčerpaná a mozog mi pracuje sotva na polovičný úväzok. Mrzí ma to, keď začnem v hlave takto ochkať…pretože moja malá si možno hovorí v hlave to isté…

Nedávno som sa však zamyslela a pochopila som jednu dôležitú vec. Mám presne také dieťa aké si zaslúžim a potrebujem. Kristína ma učí trpezlivosti, ktorej som teda fakt v živote nemala na rozdávanie. Učí ma žiť viac v prítomnosti a najmä naučila ma odsunúť moje potreby asi na  18324.-tú kolaj. Vďaka tomuto drobcovi už nemám páru o tom čo je to prokrastinácia. Ak sa prihodí, že mi malá zaspí, chytám okámžite do ruky mop, hrnce, alebo odsávačku. Vždy som bola dobrá v “multi-taskingu” no teraz mu kraľujem. Minule sa na mne makarón o dušu smial, pretože ma našiel ako si jednou rukou odsávam mlieko a druhou užívam “chvíľku pre seba”  A.K.A. pila som nealko pivo a do toho som “šškala” (viete, to je ten zvuk, čo robíme na deti, aby zaspali, alebo sa ukludnili) na malú, ktorá sa v polospánku začala podozrivo mrviť.

Malá mi je skvelou učiteľkou. Dáva mi lekcie, ktoré mi žiadna kniha, alebo motivátor ešte nedali. Vďaka nej chcem byť stále lepšiou a lepšiou. Denne bojujem o jej úsmev, lebo vďaka nemu viem, že je to vlastne všetko okej.

Niekedy mám o sebe pochybnosti, či to vlastne zvládam, či je malá so mnou spokojná a podobne…no ženie ma myšlienka, že každý svoj krok za posledné dva mesiace robím len s tým najlepším úmyslom a cieľom vyhovieť jej na maximum.

Dobré ránko,

tento víkend bol náročný, ale dnes už kľudnejšie. Dobehnem resty z minulej súťaže 🙂. Každá asi poznáme hru MENO - MESTO - ZVIERA - VEC, tak som rozmýšľala, žeby sme vyskúšali takto po týždňoch 🙂

Takže tento týždeň hľadáme MESTO.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.