ℒℴνℯ❤

Oceňování je cesta ke zvýšení vibrací

♥ Jolana Dominguez ♥

♥ Proč oceňovat sebe i druhé a proč zvyšovat naše vibrace?

♥ To, kde vibrujeme, udává to, jak se cítíme. Čím vyšší jsou naše vibrace, tím lépe se cítíme. Ve strachu, smutku a žalu jsou naše vibrace nízké, když se zlobíme, zuříme nebo se jinak projevujeme a není nám při tom tělesně ani pociťově dobře - jsou naše vibrace nízké.

♥ Jakmile se nám podaří si vibrace zvýšit, hned se cítíme lépe. Třeba když je člověk smutný a podívá se na nějaké humorné video, na chvíli na svůj žal zapomene, začne se radovat a hned se cítí líp. Pokud si ale své vibrace neumí pohlídat, po chvíli si vzpomene, že byl smutný a automaticky padá do původních nízkých vibrací. Toto je možné právě proto, že dojde k automatickému chování, člověk si neuvědomuje, že může určovat a vědomě měnit to, jak se cítí.

V prvom momente som neverila, že sme vyhrali. Prišla mi správa, že vyhrávame testovanie oblečenia značky Kuniboo, čo nás veľmi potešilo, teda hlavne našu malú parádnicu. 

Keď mi domov zavítala karta s kreditom, vybrali sme sa nakupovať.  Nevedeli sme si vybrať z veľkého množstva oblečenia za prijateľné ceny pre všetkých. 

Livinku hneď oslovil ruksačik, ten sme museli zobrať.  Už sme ho aj otestovali, boli sme na výlete a naozaj sa nám tam toho veľa zmestilo. 

Mali aj krásne tričká na teplé letné dni, ktoré určite využijeme. Pri malých deťoch tričiek nikdy nie je dosť.  

Ďalej v Livinkinom botníku sme privítali tieto pohodlné cvičky. 

Pri ďalšom nákupe sme kúpili pyzamká do škôlky, tepláčiky a ponožky. 

Ahojte!

Celiakiu mi zistili len pred niečo vyše rokom. Priznám sa, že chlebík, ktorý som si kúpila v obchode, mi nechutil a tak som sa rozhodla piecť si sama. Zatiaľ nie som veľmi úspešná. Ak som svoj pekársky výtvor nemusela vyhodiť hneď, tak sa dal jesť len v ten prvý deň. Na ďalší deň to chcelo kus sebazaprenia a hriankovač a na tretí bol tvrdý ako kameň.

Pred tromi týždňami sa mi narodila dcérka a ja sa v šestonedelí mením na sladkožrúta. Pri starších deťoch ma manžel z pôrodnice čakal s tromi plechmi tvarohových moravských koláčikov. (Ja viem, strašne dobre som sa vydala!) Ale čo teraz? Bezlepkové kysnuté si netrúfal a ja na pečenie a) nemám bunky b) teraz vôbec nemám čas (úprimne, ledva sa stíham najesť, aj to mám dilemu, či sa radšej najem alebo osprchujem...) A práve vtedy prišiel mail, že ma vybrali na testovačku bezlepkových výrobkov  značky Vitacelia od firmy Penam. Juchúúúú!

Keď prišiel ten obrovský balík, tancovala som (a to je po cisaráku celkom výkon) od radosti ako malé dieťa na Vianoce. Myslela som si, že to ani nestihnem všetko pojesť. (Hahaha!) Tieto bezlepkové výrobky totiž nemajú záruku niekoľko mesiacov, ale keďže sú balené, vydržia čerstvé pár dní. Boli tam: chlebík, sladký bochník, banánový chlebík, makový závin, oškvarkové pagáčiky a... moravské koláčiky: marhuľové, čučoriedkové, makové a tvarohové!

Takže, poďme na tie kysnuté moravské koláčiky, lebo tie som si po pôrode naozaj zaslúžila. Všetky majú vypísané, že obsahujú 25 % náplne. Ja som začala marhuľovými a mľaskala som nahlas. Lahodné, tak akurát sladké, cesto šťavnaté, plnka poctivá. Ešteže sú balené po dvoch kusoch, lebo by som sa po testovačke nezmestila cez dvere. Ku káve eňo-ňuňo.

Čučoriedkové chutili naozaj po  čučoriedkách! (V zložení píšu, že 35 % náplne tvoria naozaj ozajstné čučoriedky.) Nesmierne som si pochutila. Makové som vám nestihla odfotiť. Zbalila som ich s deťmi na oslavu MDD. Tam samozrejme nemali nič bezlepkového, a tak som si pri kojení vytiahla svoju tajnú zásobu. Aspoň som synom nezávidela, že sa furt niečím nadžgávajú. A tvarohové? Tie sú top!!! Milujem tvaroh.  Boli lahodné, sladkasté, plnka obsahuje až 54 % tvarohu a bolo ich máááálo! Teda, aspoň ja by som ich dokázala jesť a jesť.

Dva týždne s Nutrilonom nám prebehli ako voda. Vlastne všetky dni mi letia odkedy je na svete náš Mišuliak ;)

Počas týchto dvoch týždňov som Nutrilon otestovala s Miškom poriadne. Na raňajky vždy vycuckal 150 ml na počkanie. Po obede, keď už nechcel polievku alebo cestoviny, sa dorazil ďalšou fľaškou. A topka každého dňa bol vždy večer. Stačilo mu dať 180 ml Nutrilonu a Mizu hneď krásne zaspal sám v postieľke.

Veľkým prínosom, čo sa mi na Nutrilone páčilo, bolo jeho cestovné balenie. Boli sme na chalupe na noc. Potešilo ma, že som nemusela ťahať veľkú krabicu mlieka, ale stačili maličké sáčky. Ja ako minimalista to veľmi oceňujem!!! Dokonca aj moje kamošky boli prekvapené z tohoto praktického minibalenia. Palec hore ;)

Čo sa Miška týka, po vypití mliečka, nemal žiadne problémy. Od narodenia je to usmievavé bábätko bez kolík a iných bolestí bruška. Som rada, že aj Nutrilon mu pomohol ostať kľudným a stále sa škeriacim chlapčekom. Vždy keď videl, že idem zarábať mliečko, šťastné píšťal a trepotal nôžkami ;) Tak to bol jasný dôkaz, že mu Nutrilon chutí.

Týmto chcem krásne poďakovať, že nás s Miškom vybrali testovať Nutrilon a utvrdili ma v tom, že aj naďalej ostávame jeho fanúšikmi a budeme ho kupovať.

"Nutrilon, Miškovho bruška šampión!"

Raz som na pohovore dostala otázku, či sa viem správne pýtať. Bol to môj prvý fajný pohovor oficiálne po škole a ja som nebola akosi pripravená odpovedať na túto otázku. Fakt neviem, čo som vtedy odpovedala, ale pohovorom som nakoniec prešla a ja som hneď po pár mesiacoch zistila, čo touto otázkou mysleli. Významná časť mojej práce totiž bola založená na získaní informácií od zadávateľa a teda kľúčové bolo položiť správne otázky, pozrieť sa na problém z viac ulhov a zároveň sledovať všetky detaily a súčinnosti. Vedieť vysvetliť podstatu jednej aj druhej strane. Komunikovať na dvoch rôznych vlnách...atď.

Dnes som sa opäť dostala do svojho pracovného "živla", lebo som si uvedomila, že som mojej malej nevedela položiť správnu otázku. Učíme sa asociácie t.j. spájanie predmetov logicky k sebe: pes-kosť-búda, bábo-dudel-kočík, vlak-vagón-kolajnice...

Doteraz som skúšala iba po dve asociácie ako napr. pes a kosť, ale stále som nevedla, či sa to správne pýtam, či jej dosť pochopiteľne predkladám takéto úlohy. Vždy som jej dala na výber napr. iba dve možnosti. Ukázala som jej psa a sliepku a potom kosť. Väčšinou zobrala správne zviera, len akosi to bolo také "neupravené" a ja som nevedela, či tipla alebo sa to naučila popamäti.

Skúsila som to teda na štýl podobný ako triedenie a skupinkovanie. Využila som mnou vyrobenú tácku rozdelenú na tri časti. Do každej som vložila niečo iné. Do prvej priehradky som vložila napr. obrázok kolajnice, do druhej priehradky obrázok vidličky a do tretej obrázok psa. Postupne som jej dávala stále ďalšie a ďalšie obrázky a pýtala som sa, k čomu toto patrí. Túto hru som kúpila asi mesiac dozadu tu na bazare a fakt som doteraz nevedela, ako to správne "predložiť" malej. Obrázky som jej len ukazovala na rozvoj slovnej zásoby, ale dnes som to skúsila takto a podľa mňa sa jej to veľmi páčilo a nemala problém priradiť správny obrázok so správnou asociáciou. Vyskúšajte, možno to pomôže aj Vám.

Dnes som sa zase vrhla nato s plnou párou, tie pondelky ma vždy vedia naštartovať ako novoročná diéta na začiatku roka. Pekne pracovala, úlohy a porozumenie dáva celkom fajn, len som vždy medzi naše úlohy zaradila aj nejakú tú hru na "interakciu" (stavanie kociek na striedačku, vkladanie gombíkov na striedačku a pod...). Dnes sme chytali rybky na striedačku a ani za svet nechcela pustiť udicu. Viacerí sa pýtate, prečo je tá výmena rolí taká dôležitá, preču ju "nútim" vymieňať si loptu, autíčka a pod.. Moja raketa totiž stále nechápe, že "vo dvou to jde líp". Stále vyhľadáva "solitárne" hry a nerozumie, žeby si napr. loptu mohla s niekym hádzať alebo kopať, nielen hádzať pred seba, žeby mohla pri naháňačke aj chytať niekoho, nielen utekať rovnakým smerom, žeby sama oslovila deti, aby napr. spolu "varili" a pod. Je rada pri deťoch, sleduje, pozoruje, imituje, to jej ide, ale stále si tam pobehuje len tak sama, sama si prezerá hračky, sama ich skúma, sama sa s nimi hrá. Synovi nepríde len tak niečo ukázať, neosloví ho, ak nepočítam, že mu berie alebo kazí jeho hru. Je to super mega dôležitá vlastnosť a jedna z kľúčových pri diagnostike. Na tomto však my musíme jednoducho stále makať.....

Dnes sme si dali aj menší výlet vlakom. Správali sa fakt celkom civilizovane, čakali a vykúkali sme vlaky, malá trčila prst raz tam raz tam, kým som jej nepotvrdila, že odtiaľ pôjde a tam pôjde. Splnil sa mi môj malý sen, keď išli (prvých 10 minút) pekne za moje ruky... Potom 45 minút park, ja spotená až za ušami, čapovanú kofolu som vypila za behu za raketou alebo pri hojdaní syna. Všade okolo maminky a tatinkovia na lavičkách, som sa len smiala (v dobrom, nezávidela), že jak si tu ja aj zašportujem, ako si ma moje deti držia v kondičke🙂U mňa teda ešte neplatí asociácia: mama-park-lavička🙂