Január 2020

Presne tak.

Pokiaľ ho máš, ani si ho nevšimneš.

A keď prídu zdravotné problémy, až potom zistíš, aké je zdravie naozaj dôležité.

Mám zmätok v hlave, stále o tom všetkom premýšľam, už som z toho na nervy.

Mám šťastie!

Posledný deň bol tiež krásny. Na toto som sa skutočne tešila. Škocjanska jaskyňa (pamiatka UNESCO), ktorá vraj zatiaľ nie je až taká komerčná ako Postojna. Ráno sme dorazili celkom zavčasu, lebo ešte nepredávali vstupenky. Prišli sme pred 9:00 a vstup sme mali okolo 11. V programe bolo písané, že máme rezervovaný vstup o 10:00, takže tu nám začal časový sklz tohto dňa. Ľudí tam bolo celkom dosť, no v tej obrovskej jaskyni ste nemali šancu to vnímať. Všetci, asi 100 ľudí, sme sa spoločne presunuli k vstupu do jaskyne, ktorý bola oveľa nižšie, než kasa. Pre nás nezvyčajné, keďže u nás zvyčajne k jaskyniam ideme do kopca. Pred nami vstupovali asi 3 skupiny, hovoriace anglicky, nemecky a slovinsky, k akejkoľvek ste sa mohli pripojiť. Každý sprievodca sa predstavil, porozprával úvod a vzal svoju skupinu dnu. My sme išli ako poslední, výklad nám prekladal zo slovinčiny náš sprievodca. Na jaskyňu môžem napísať: WAU. Ja mám naozaj rada takéto komplexy a takú obrovskú u nás nemáme. Bola krásna a ten priestor tam, ktorý si na povrchu vôbec neuvedomíte. No krása. Nemohlo sa tam fotiť, ani by ste nič extra nevideli, ale pri východe si môžete skúsiť uvedomiť veľkosť. Na starom chodníku by bola úžasná ferata. Pozor, jaskyňa nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú panický strach z výšok, keďže sa prechádza chodníkmi, kde vidíte hlboko pod seba, tiež je tam most v dosť veľkej výške. Určite ešte nejaké ich jaskyne pôjdeme pozrieť.

V jaskyni máte na výber viacero okruhov. My sme mali vnútorný, čo je škoda, pretože predtým sme sa boli prejsť a zvonku sme videli, kadiaľ pokračuje ďalšia časť vonkajškom. Mohlo to byť zaujímavé. To by som si veľmi rada pozrela kompletné.

No a keďže ja vleziem všade, tak sa aj náš sprievodca takto dozvedel, že sa v jednej časti, už vo vonkajších priestoroch, nachádza menší vodopád. Je to označená odbočka len pár minút mimo cesty.

Z jaskyne sme vyšli asi za hodinu a ku kase sme potrebovali asi ďalšiu pol hodinu úplne pohodovým tempom. Na konci jaskyne je možnosť vyviesť sa výťahom smerom hore. Naplnení zážitkom z podzemia sme sa presunuli k ďalšiemu krásnemu miestu, Predjamskému hradu, postavenému pred skalným previsom. Pri vstupe sme dostali audio guide v češtine, tak sme neboli na nikoho viazaní a mohli sme si všetko pozrieť sami. Celkom som sa bavila na všetkých ľuďoch, ktorí pri ušiach držali zariadenia a počúvali, rovnako ako ja. Na prehliadku hradu sme mali asi hodinu. Dlhšie sa tam ani stráviť čas nedá. Nezabudnite si tam niečo želať.

Keďže sme v tento deň mali časový sklz, tak sme nenavštívili posledné mesto z programu, Maribor. Čo je to škoda, pretože na fotkách vyzerá krásne a práve tam sme plánovali kúpiť si slovinské víno. Do Bratislavy sme dorazili večer a stihli vlak o 22:00.

Počasie nám celkovo vyšlo veľmi pekné a teplé. Síce sme mali búrky a občasné prehánky hlavne v prvý deň a po prehliadke Predjamského hradu, to nám zo zážitku nič neubralo.

ℒℴνℯ❤

❤ Neexistuje nad vámi jediná autorita. Vy sami jste mezi všemi těmi, kteří sedí vedle trůnu Boha. Vy sami jste Bohem i andělem. Nejsnazší cesta, jak se dostanete do spojení se svým Světelným Já, je skrze spojení s vrstvou vašeho čistého vědomí, čistého Ducha uvnitř vás. To učiníte tak, že se zklidníte na vnitřních i vnějších úrovních. Ticho, které budete prožívat, je ve vás přítomno odjakživa, jen si to potřebujete uvědomit.

❤ Když se spojíte s tichem, s dimenzí věčnosti uvnitř vás, můžete ucítit touhu prožívat Ducha. Z této touhy bylo zrozeno vaše "Světelné Já". Duše prožívá největší radost v souhře mezi Duchem a prožitkem, v souhře mezi božskostí a lidstvím. Tohle je zásadní tajemství Vesmíru. Když jste výhradně Duchem, vaše realita je statická. Nic se nemění. Prožitek a pohyb nastane pouze tehdy, když existuje vztah s něčím mimo vás/Ducha.

❤ Když pocítíte něco jiného, než jste vy sami, je to výzva k prozkoumání, k procítění a k nalezení. Avšak k tomu, abyste prožili něco jiného, než jste vy sami, se potřebujete vyjmout z absolutní Jednoty, mimo Boha/Ducha. Když tak učiníte, stanete se individuální jedinečnou duší jeden krok od říše Absolutna a jeden krok od říše Relativity (tj. duality). Ve vašem prozkoumávání duality pak můžete zajít tak daleko od Domova, že ztratíte kontakt se základní součástí svého Ducha uvnitř vás.

❤ Vaše duše se pak ztrácí v iluzi strachu a oddělenosti. Největší možnou radostí ale je, když se účastníte Prožitku, zatímco zůstáváte spojeni se svým Duchem a s Domovem. Vyvážená pozice mezi Duchem a Duší je zdrojem vaší největší tvořivosti a lásky. Z této perspektivy jste vy, všichni, na své cestě k tomu najít správnou rovnováhu mezi absolutní Jednotou a tím být individuální duší. Ti z vás, kteří jste Pracovníky Světla, v současnosti směřujete své úsilí k vyššímu uvědomění si své jednoty s Duchem.

❤ Do duality jste cestovali dlouho a daleko, ale nyní jste připraveni se vrátit zpět Domů. Nikoli však do statického Domova či Čisté Jednoty, ale do živé, tvořivé reality božských, multidimenzionálních lidí, jejichž prožitky budou naplněny velkou radostí a Světlem poznání.

Raňajky sme už mali na hoteli a v tento deň nás čakala návšteva žrebčína Lipica a mesto Piran pri mori. Žrebčín si určite užijú milovníci koní, ale oveľa viac ich uvidíte voľne sa pásť - kobyly a mladé. My sme znova oželeli a pozreli si okolie. Je tam aj menšie múzeum s kočmi, pre deti možnosť odviesť sa na poníkoch.

Môžete sa tam voľne pohybovať, sú tam cestičky. Sem-tam vám bude prekážať ohrada. Platený vstup je len do areálu za bránou. My sme sa dostali k pasúcemu sa stádu lipicanov, asi sme ich videli viac, než tí, ktorí boli v žrebčíne. Tí sa ale dozvedeli o histórií, ukázali im, ako sa cvičia. Na tomto mieste sme boli asi 2 hodiny, prehliadka žrebčína bola asi hodinová. Naozaj pekné koníky.

A hurá more. Po 12:15 sme prechádzali popri mori do mesta Piran. Autobus nás vysadil v časti Santa Lucia, čo bolo do cieľa skoro 5 km. Asi cca kilometer pred cieľom bolo možné nastúpiť na minibus, ktorý vozil ľudí zadarmo. Zatiaľ, čo naň niektorí čakali, my sme tam prišli peši. Cestou sme si mali pozrieť miesto, kde sa potom hodíme do mora a budeme sa kúpať. Oveľa lepšie strávený čas za tých 5 km by bol prechádzaním a objavovaním uličiek. Je to veľmi pekné prímorské mesto. Nezabudnite si tam kúpiť Piranskú soľ. Sprievodca vás nasmeruje, nachádza sa na tomto námestí dole (hľadajte na mape: Soline pridelava soli d.o.o., Ulica IX. korpusa, Piran - Pirano, Slovenia). Nájdete ich aj v suvenírových obchodoch v Portoroži, ale sú tam drahšie. V tejto prímorskej časti sme strávili celkovo 6 hodín. Od parkoviska do centra Piran-u sme sa dostali s výkladom do hodiny a pol. Naspäť sme sa ale museli dostať znova na parkovisko v Santa Lucia, takže sme si museli odhadnúť čas.

Tu v pozadí vidíte hradby, na ktoré je tiež možné ísť sa prejsť. Platí sa tam vstupné. My sme tam neboli.

Po rozchode sme si prešli ešte pár uličiek, nakúpili soľ a vybrali sa smerom naspäť, hľadať si naše vytipované miesto na slnenie. Asi to nebolo ono, ale zakotvili sme blízko pizzerie, keby sme boli hladní a smädní. V niektorých častiach na brehoch sa nachádzajú sprchy, ktorými ako tak zo seba spláchnete soľ a blízko sa vždy nájde aj prezliekareň. Slovinské more v Portoroži nebude mojím favoritom. Keďže je to Istria, cítila som sa tam ako v Chorvátsku. Tento deň bol taký kvázi relaxačný, až na tú naozaj dlhú prechádzku počas najväčšieho výpeku. Vyšťavení teplým dňom sme na večeri zlikvidovali viedenský rezeň a hurá vyspať sa do nového dňa. 

Vstupné: