Zdravá strava má v našej domácnosti pevné miesto a Cottage Cheese nájdete v našej chladničke naozaj vždy. No nikdy ho nebolo toľko, aby som ho mojej rodinke aj návštevám ponúkala vo veľkom 😊 Až raz ma vybrali do testovania Rajo Cottage Cheese!

Nechcelo sa mi veriť, že na druhej strane telefónu, ktorý sa mi rozdrnčal v pondelok o pol ôsmej večer, môže byť kuriér. Áno, priniesol mi tašku plnú Cottage Cheese - čistý, chilli aj pažítkový – každý po 6 kusov. Verte mi, aj kuriér sa čudoval, že čo mi to z Raja takto urgentne posielajú 😀

Zásielka prišla naozaj vo vhodnej chvíli. Kristove roky ma zastihli uprostred teplej jari, ku ktorej u nás jednoznačne patria prvé grilovačky. A plná chladnička Cottage Cheese rozhodla, čo sa bude podávať... Cottage v klasickej (nezmenenej) podobe je u nás klasika, no skúsili ste ho už niekedy spracovať do „Zaziky“ omáčky? Nie takej „akože“, ale do omáčky, za ktorú by sa nehanbil ani pravý Grék? Pomohol mi mixér, ktorý hrudkovitú konzistenciu Cottage zmenil na hladkú kašu, ktorá sa po pridaní gréckeho jogurtu, citrónovej šťavy, soli, uhorky a kôpru, zmenila na hotovú delikatesu.

Ani lístkové cesto, ktoré som mala v chladničke sa u nás dlho neohrialo. Čo tak vyskúšať niečo netypické? Napríklad slaný koláč s Cottage Cheese? Stačilo len rozprestrieť lístkové cesto na plech, kraje mierne nadvihnúť a potrieť ich mliekom a do stredu vyliať zmes dvoch Cottage Cheese ľubovoľnej príchute, dvoch vajíčok, nasekanej šunky či salámy a po 30-tich minútach pečenia bola na svete naozajstná pochúťka.

K zmene, ktorú som pred časom v našej domácnosti vykonala, patrí jednoznačne domáca príprava chleba i pečiva. Ako inak – kváskového. Som jeho zástanca hlavne po tom, ako sa s nástupom môjho pečenia u nás skončil nekonečný kolotoč soplíkov, kašľa a antibiotík... Tak prečo nevyskúšať zapracovať Cottage Cheese aj do pečiva? Žemličky mi vyšli naozaj super a deti ich dostali tak, ako ich majú najradšej – ako „hamburgery“ plnené zeleninou, kvalitnou šunkou a Cottage Cheese...

Ani domáce tortilly sa nazaobišli bez plnky z Cottage Cheese rôznych príchutí, zeleniny a pre niektorých hladošov aj s domácou šunkou.

    Minulý rok ma oslovila medzinárodná spoločnosť, ktorá práve finišovala s novým závodom "na zelenej lúke". Už pri návšteve novotou voňajúcej budovy a pri pohľade na veselé farebné tulivaky po zemi, si ma získali. Zmenila som zamestnávateľa. Po pár mesiacoch som dala výpoveď a zmenila svoj život od základu. Moje okolie nechápalo, veď firma bola skvelá, sociálny program a podmienky na pohľadanie, úžasní kolegovia, najmodernejšie technológie.... Tak kde je problém?! 

    Problémom je ilúzia, ktorá je všade okolo nás a bráni nám vo vnímaní reality ako takej. Firma sa potácala s problémom zle navrhnutého konceptu vo všetkých jej oblastiach. O tom však matka nevedela, problém sa ďalej nedostal. S vypätím všetkých síl moji kolegovia vytvárali akúsi "Potemkinovu dedinu" na úkor seba a svojich rodín. Nikto matke nenadstavil zrkadlo, neodvážil sa spomenúť, že existuje problém, ktorý sama vytvorila a finálne na neho doplatí, nikto nepovedal dosť, prekopeme to od základu a nadstavíme tak, aby to bolo funkčné a udržateľné dlhodobo (a ono to ten Slováčisko nakoniec ustojí, potom padne na hubu, ochorie a firma o neho ani nazakopne). Stojí nám cudzia peňaženka za to, aby sme popierali seba samého? Ono totiž na každom konci je niečia peňaženka.

    Ale nie firmu som tu chcela rozoberať, cieľom je práve tá ilúzia. Ilúzia statusu kto som ako žijem, čo ma obklopuje, čo je správne.

    Mám parádny mobil, auto, trávnik .... som preto lepší človek? Čo je vlastne v našom svete skutočné, poctivé? Obávam sa, že toho veľa neostalo - ani len ten chlieb s maslom už nie je čo býval.

    Zastavme sa bratia a začnime premýšľať! Vypnime všetky obrazovky, rádiá, ostaňme v tichua sami, prejdime sa záhradou, lesom či lúkou a premýšľajme. Je v našich životoch všetko ako má byť? Sme skutočne šťastní? Čo to pre nás šťastie vlastne je? Čo môžeme urobiť aby sme šťastní boli a spolu s nami aj naše okolie, rodina, deti - aj tie budúce, ešte nenarodené? Nie, nikto iný nie je zodpovedný za nás, len my sami. My to musíme vedieť. Vždy, v každučkej minúte máme na výber minimálne dve možnosti. Vyberme si správne - keď sa nepodarí, nebojme sa priznať chybu a vrátiť späť, vyberme si to, čo nemusí byť jednoduchšie, ale je skutočné a dovedie nás k cieľu, k šťastiu - tomu skutočnému, zračiacemu sa v očiach, aj v srdci (deti to ešte vedia). Niekedy je tým cieľom cesta ako taká, učíme sa, padáme a znova ideme ďalej. Tiež mi veľmi dlho trvalo kým som bola schopná pochopiť, že nemusím pracovať v medzinárodnej firme, aby som sa v živote mala dobre (dobre znamenalo určité postavenie a príjem - v mojom prípade). Tá hrča v krku, že by sme si potom nemohli kúpiť to alebo tamto, bola ozaj veľká. My ale nemusíme! Nepotrebujeme to!

    V hĺbke srdca všetci hľadáme to poctivé, tradičné, kvalitné. Žiaľ na to poctivé nám nie vždy stačí peňaženka. Ale pozor, ani drahé značkové veci už s kvalitou veľa spoločného nemajú. Skúste si napr. kúpiť kvalitné (a tým myslím, že vydržia pár rokov) kožené tenisky. Naozaj potrebujete úver na šmejd?