Na začiatku bola pýcha a krásne, husté vlasy. Prvé zmeny však prišli rýchlo a dôsledky boli dosť kruté... Nie, nie sme v rozprávke, ale v príbehu o testovaní výrobkov pivnej vlasovej kozmetiky Manufaktury – a najmä ako a prečo k nemu vôbec došlo.

S produktmi značky Manufaktura mám skúsenosti ešte z mladosti. Na telové mlieko s vôňou vanilky ma totiž „balil“ istý šarmantný a údajne smrteľne zamilovaný Marián. Nuž, vyznával mi lásku a kupoval výnimočný krém, zamilovala som sa však len do toho druhého. Jeho večná vernosť, ktorou sa ma snažil získať, ma popravde takmer presvedčila. Jedného dňa som však v skrinke svojej mladšej sestry našla... ošetrujúce telové mlieko s vanilkou. Hneď mi došlo, prečo sa v poslednom čase tvári sestrička tak previnilo.

Táto skúsenosť ma naučila, že (mužská vernosť je mýtus) pod značkou Manufaktura sa skrývajú naozaj výnimočné výrobky. Z ich vlasovej kozmetiky som však nikdy nič neskúšala. Akosi mi to nenapadlo, napriek tomu, že po dvoch pôrodoch a dohromady troch rokoch dojčenia mi moje vlasy dávali čoraz väčšmi zabrať. Skúšala som prírodné aj vedecké produkty od výmyslu sveta, aby som vlasom dodala život, aký mali kedysi. Preto keď som videla možnosť zapojiť sa do testovania a prečítala si, čo pivná rada údajne dokáže, všetko to do seba zapadlo a ja som sa s radosťou zapojila.

V balíku mi prišiel extra jemný šampón snov, posilňujúca pivová maska a unikátne sérum proti vypadávaniu vlasov. Túto trojicu sme poctivo testovali počas dvoch týždňov a v nasledujúcom texte vám prezradím klady i zápory, ktoré sme odhalili.

Šampón snov - extra jemný, revitalizujúci a hydratačný pivný šampón s kofeínom

Začneme, ako inak, šampónom. Sľubuje, že zvýši lesk, znižuje lámavosť, dodáva objem a ľahký tužiaci efekt. Prírodný extrakt z morskej riasy má zaistiť hĺbkovú hydratáciu a pomáhať proti elektrizujúcim vlasom. Výťažok z ryže má chrániť kvalitu a farbu vlasov pred UV žiarením a nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho okolia. Jemné umývanie by malo byť ako vo sne. Toľko z lákavého popisu, teraz naše skúsenosti. Šampón sme testovali dve – zhodou okolností bol u nás na návšeteve môj synovec s priateľkou Miškou, ktorá sa tiež nadchla, tak som ju zapojila.

Škála zlých dní a "nervičiek" za prkotiny, dotyky, pohľady, otázky pokračuje... Od rána jedna veľká katastrofa. Muž sa jej nemohol ani dotknúť, rozčúlil ju pozdrav, otázka, obliekanie, jedenie, to, že som išla na záchod, že som bola na záchode, nastupovanie do auta, pripásavanie v aute,vystupovanie z auta, príchod na miesto, odchod z miesta, kričanie pri jedle 3x za deň... Dnes sa rozčúlila snáď za všetko. Rozčulovalo ju ešte aj to, keď som bola v aute radšej ticho. Vtedy vykrikovala "mama, mama..." len aby som videla, že si trieska hlavu o sedačku a riadne ju tam poráža... (nie nepozrela som sa, ingornácia level: profík, v spätnom zrkadle som len kontrolovala, či si ju tam nerozmpláti a nezačne sa odpásavať).

Napriek tomu som dnes večer relatívne v kľude, aj keď cez deň som sa párkrát riadne opustila. V hlave som sa stále modlila, dnes snáď viac ako všetci kňazi v kostole, len aby to prešlo, len aby tieto dni odišli, nech sa nám znovu vrátia tie krásne a veselé. Nepomohlo ani magnézium ani sirup od bolesti, aj keď neviem, či môže takéto rapídne samonasieracie emočné výbuchy súvisieť napr. so zubami... Ešte aj očný kontakt je v takéto dni riadne mizerný a pýtam si ho a hľadám ho kade tade...

Som v kľude odkedy som si s deckami večer sadla. Hneď ako som vybalila veci a upratala to najnutnejšie, už čakali kým sa s nimi zahrám. Odmietla som jednému aj druhému po dnešných cirkusoch zapať TV, tablet, mobil, resp. hocičo elektrické. Akosi som tušila, že jediné, čo potrebujeme je kľud a ticho... Sadli sme si za stôl a vytiahli plastelíny a valkali a formičkovali a šaškovali v tichosti, bez podmazu TV, ktorý by to znovu iba kazil. A bolo to super. A ešte aj oči rakety na mňa viac skákali.

V dobrej nálade sme sa presunuli do izby bez zvyčajnej TV rozprávky, sadli sme si a čítali knižky, každý po jednej vybral. Nikto nekričal, nikto sa nehneval, jednoducho ticho a pokoj, ktorý sme si akosi zvláštne zase my traja vytvorili, nám pomohol spracovať tento ťažký deň. Ani som neskúšala raketu preniesť do svojej postele, nechcela som ticho narušiť, takže mi teraz ležia rozčapení na posteli obaja...

Ako som písala vyššie, cez deň som taká múdra a pokojná veru nebola a krikom (zvýšeným hlasom) som musela už nervičky mojej rakety ukončiť. Nechce sa mi kričať a byť prísna v takéto dni. Ale ignorovať 235426875x jedov, ktoré už aj syn intenzívne vníma a nevie spracovať, som proste musela riešiť inak. Ako rada by som "poľavila", ale stačí prst napr. požičať mobil na 2 min pri jedle a koniec. To načom ste makali polroka sa sfúkne ako sviečka. Ani za svet nepoľaviť a to ani v takéto dni, nech ju aj 15xbuchne o zem. 

Za posledne dni sme zintenzívnili jedenie s lyzičkou. Sedím vedľa nej alebo oproti, držím ľavu ruku, aby pekne papala s pravou. Žiadne nakŕmim, žiadne s rukou (len nevyhnutné prípady), lebo to vie.. Ja viem, že to vie a keď vie škriekať celý deň, tak nech sa učí aj sama sa najesť. Možno prísne pre niekoho, že som "neni" taká chápavá, ale v takéto dni sa aspoň vďaka mojej prísnote posunieme v týchto veciach... Aj ja mám svoje hranice trpezlivosti a nemôžem sa nechať zničiť mojou raketou. Vždy si v hlave poviem, keď vie kričať pre nič-za nič, vie sa aj najesť-vyzuť-upratať po sebe topánky/hračky, vyliať po sebe cikaničku zo šerblíka... a ONA to dokáže a dokáže to aj v takéto dni. A navyšie tých pár sekúnd, keď je zamestnaná plnením príkazu, nekričí, lebo vie, že ja vtedy nepolavím. A to ani v takéto dni....