04.05.2019

Sobotné ráno. Prevraciam sa na posteli už asi polhodinu. Oči sa mi nechcú otvoriť. Načo prosím ťa, veď je sobota ráno?! Keď ich konečne rozlepím a zaostrím, zisťujem, že je 6.59. Juj, škodaaa. Chcela som ísť do obchodu pre čerstvé pečivo, ale teraz už bude "vybrakované" našimi akčnými babkami /niektorými/ a na druhé pečivo, ktoré dovezú sa mi tam nechce stáť ako poľnému stĺpu a čakať. Kašlem na to. Zaobídu sa aj bez čerstvého pečiva, nejaké tuším v mrazáku je. 😀

Uvarím si radšej kávu, a popri jej pití píšem blog.

V dome je ticho, v obývačke tikajú hodiny, vonku spievajú vtáčence... Idylka.

Asi kým chlapi nevstanú. Píšem ďalej.

Potom vstávajú chlapi. Na pána okolo deviatej a desiatej. Nepoteší ich, že nemáme čerstvé pečivo, ale čo už. Syn si našiel v mrazáku nejakú bagetu, potešil sa jej a tato si dal keksík ku čaju, lebo kúsok chlebíka /včerajšieho posledného/ mi urobil na raňajky. Sme dobrí. Že?

Keď vedela moja raketa priradiť zvieratká k obrázkom, chcela som jej takúto úlohu ešte vymyslieť aj na niečom inom. Napadlo ma, že máme plný "obchodík" umelej zeleniny a ovocia, tak som to skúsila aj na tomto. Z aliexpresu som si ešte objednala také jednoduché puzzle dvojdielne ovocia a zeleniny, ale popravde 3/4 ovocia a zeleniny sa na obrázkoch ani nepodobalo. Odporúčam skôr vytlačiť z netu niečo, ja som bola vtedy nato lenivá a navyše som nemala ešte laminovačku. Napriek tomu som z nich pár vybrala, pripravila do krabičky a na stôl predložila obrázky ovocia a zeleniny.

K tejto úlohe som ešte začala teraz pridávať aj "nožík" a iné potravinky, aby sme si cvičili aj jemnú motoriku. Aj keď moja malá raketa skôr "zatne zuby" a trhá to ovocie jak pes ježa. Ale dáva to už teraz pekne aj s nožíkom. Táto úloha je veľmi obľúbená aj u syna, ktorý mi chce z tohto všetkého "uvariť" polievku🙂 Ten by mi s tou jeho fantáziou uvaril čosi aj z ponožky.

Dnes to bol celkom "pohodičkový" deň s takými 3-4 amokmi. Jeden taký väčší mala, keď sme ju ťahali od sliepok. Babkine sliepky sú teraz topka. Viac ako hodinu ich naháňala, chytala a púšťala a stále ich nemala dosť a to mi babka opisovala, že sa už opierala od únavy a skoro zaspala. Musím sa priznať, že sliepky sú moje najneobľúbenejšie zvieratá. Ten ich zobrák a nohy. Strašne sa ich bojím a môj muž to veľmi dobre vie a vždy nejakú chyti a naháňa ma s ňou po dvore. Dnes som sa hrdinsky schovala za jeho 90-ročnú babku. Však zato odomňa schytá nejaký ten privárok cez týždeň, ktorý neznáša.

Inak to rakete celkom ide. Myslím, že porozumenie opakovaných každodenných činností má už veľmi dobré. Dnes som jej podala tri knižky a prikázala nech si ich uprace. O 10 minút som ti nato spomenula, tak som išla skontrolovať, kde vlastne skončili tie knižky, ale našla som ich pekne "šlahnuté" v knižkovej poličke. Trochu sa mi nepáči, že so synom do seba zapárajú, raz do nej štuchne on, potom mu ona berie hračky, lebo pritom veľmi kričí a mám pocit, že to robí "nápoky". Som z toho zmätená, lebo ja fakt neviem ako fungujú normálni súrodenci a teda či toto sú vôbec obaja "normálni" súrodenci. Je toto medzi nimi všetko ok alebo nie? Ja som čakala, že sa budú skutoční súrodenci len pusinkovať a objímať a volať jeden druhého k hrám, ale to asi ja som mala nejaké čudné očakávania... Neviem, musím si ísť obzrieť nejakých malých súrodencov, ako to funguje medzi nimi.

Okrem toho panička sa začala pchať do postele nielen na poobednajší spánok, ale aj večerný. Večer o pol štvrtej sa šplhala cez svoju postielku k nám, takže teraz už sme definitívne všetci v jednej posteli. Už len psa a sliepky si tam dotlačím a bude to kompletka.