Keď sa niekto niekedy dostal k článkom alebo k skúsenostiam žien, ktoré sa snažili dlho o bábätko, tak kopu žien píše o tom, že otehotneli potom, čo nato prestali myslieť alebo sa aktívne o to snažiť. Aj niektoré mamy mi píšu, že deti urobili veľký pokrok, keď sa od toho "odosobnili" a prestali nato myslieť.

Nedarí sa mi to úplne, ale dnes bol akýsi pokojný deň. Tieto prázdninové dni mám celkovo rada, lebo nemáme žiadny program a môžeme si ho "manažovať" s deckami ako chceme. Nemusím rýchlo dať poobede spať raketu, aby sme utekali vyzdvihnúť syna zo škôlky. Len sa ráno pomotkáme, malého na chvíľku zabavím s telefónom, aby som chvíľu pracovala s raketou a potom šup na chvíľu sa vyvetrať. Obed môže byť neskôr, nič sa nedeje, jašenie pred spaním môže byť dlhšie, tiež sa nič nedeje, aj spánok môže byť dlhší... Toto je jedna z výhod materských, ktoré oceňujem až teraz, keď sa mi toto obdobie pomaličky "končí"... Možno preto si to tieto dni tak užívam, lebo čo ak budúcí už bude uponáhlaný alebo kadejaký divný. Tak mi to dnes akosi behalo po rozume, že si tieto dni aj napriek všetkému musím ešte viac vychutnať. A možno práve preto, že som si to dnes tak povedala a "užívala", to bol celkom fajn deň...

Raketa si vydrichmuje do deviatej a vždy taká strapatá prelezie z postielky a pricupitá k nám do obyvačky či kuchyne. Pri stole som dnes povyťahovala staršie "úlohy" a chcela som raketu preskúšať, či to nezabudla. Zvieratká, čo kedysi veľmi rada priraďovala k obrázkom a urobila úlohu za pár minút, však bola dnes oveľa "dlhšia" záležitosť. Pri každom zvieratku sa zastavila, obzerala si ich, sliepku a kohúta ani z ruky nechcela pustiť a rovno si ich chcela do auta "naložiť" a jazdiť s nimi,  potom začala "chrápať" akože sliepka zaspala... Ulohu splnila s odretými ušami, ale nevadí, tieto zvieratká som jej všetky dala a oficiálne som "zrušila" túto úlohu s nimi. Odvtedy po dome pobehuje len so zvieratkami a to mi stojí aj za túto splnenú úlohu.

Včera som čítala jednu knihu na rozvoj reči a bola tam taká veta, niečo v zmysle, že dieťa medzi 2 -3 rokom si samé určuje hru a pri jej rozvoji ju treba nechať samé viesť a nesnažiť sa zapojiť. Večer som nad tým premýšľala, že toto sa mi ešte nestalo, aby si moja raketa "viedla" hru, vlastne som sa celý čas, čo s ňou pracujem (ak nepočítam knihy), nemala do čoho zapojiť.... A keď som videla, že s tými zvieratkami sa jej otvára fantázia a už ich pri úlohe len "sucho" nepriradí k obrázkom, všetky som je ich dala desiatimi prstami... Nie je to nejaká mega veľká rozvinutá hra, ale mne to pride na pomery mojej rakety celkom fajn... Dokonca z kočárika "vyšmarila" bábätko a vozí si tam tie malé pidi zvieratká. A ešte nakúka, či sú tam... ani vidieť ich tam nie je, tak pomerne často nakúka do kočára..no  zlatá je, čo ja viem, mne to príde aj celkom funkčné... Občas im ponúkne aj malinovku, aj keď skôr ich viac obleje ako im dá napiť... Nevadí, nech obleje, len nech to má hlavu aj pätu....

Celkovo začala byť taký malý "škrečok" a všade musí čosi vláčiť so sebou. Na bicykel kadejakú plastovú kravu alebo psa, potom zas do kočára rybu, zo šmyklávky tiež furt kdekadejakého hrocha spúšťa, na trampolínu rovno živú sliepku doterigá.... No hádam je to všetko v rámci "normy", lebo ma picne, ak jej to pripíšu ako "plusový bodík"... Ale zajtra napriek tomu, budem ešte radšej pokojná, nech máme opäť pekný deň