V priebehu prvých týždňov po narodení vytúženého bábätka sa asi každá mama stretne so situáciou, kedy jej malé klbko neutíšiteľne plače a nech robí čokoľvek, plač neustáva a trvá aj celé hodiny. Stáva sa to večer alebo nadránom, často vnímame stonanie a pučenie bábätiek, ich nepokoj, a rána s milovaným malým človiečikom tak začínajú vo veľmi skorých hodinách a vôbec nie príjemne...

Matka – hlavne prvorodička - zúfalo googli a je konfrontovaná s kvantom informácií o dojčenskej kolike a o tom, že je to bežný jav, spôsobený predovšetkým nezrelosťou tráviaceho traktu a v podstate z väčšiny informácií jej zarezonuje, že to treba len pretrpieť, nanajvýš skúsiť nejaké z komerčne dostupných kvapiek, olejov, probiotík....

Na poradni pediater pravdepodobne v obdobnom zmysle sucho skonštatuje, že to býva, že deti bolí bruško, deti plačú a že je normálne, keď nespia dlhšie ako 35 minút. A vy si možno v istý moment poviete, že ste zrejme len ďalšia precitlivená hysterka.... nie je to vylúčené, no môj príbeh, ktorý som sa s Vami rozhodla prostredníctvom týchto článkov zdieľať, je práve o tom, že v spleti všetkých detí s ubolenými bruškami je možno nádej, že toto obdobie nie je nevyhnutne potrebné len pretrpieť, ale že vo veľa prípadoch sa dá bábätkám pomôcť a nájsť riešenie pre podstatné zlepšenie tohto stavu. Niekedy stačí načúvať viac materský inštinkt a zo strany lekárov rešpektovať a počúvať aj mamičky, pretože si dovolím povedať, že empatický lekár by mal vedieť matku za použitia elementárnej logiky nasmerovať na riešenie problémov bábätka bez väčších ťažkostí prakticky okamžite. Žiaľ, nedeje sa tak, aspoň zväčša.

V dnešnej dobe čoraz viac zapĺňajú bábätká čakárne gastro- a alergo ambulancií s diagnózami potravinových alergií a intolerancií, ktoré sa prvýkrát objavujú už po pár dňoch života bábätka. Je teda možné, že aj keď pretrpíte prvé 3 mesiace života svojho bábätka v nádeji, že sú to 3-mesačné koliky, ktoré treba len vydržať, ani 4. či 5. mesiac života Vášho uzlíka nemusí problémy s bruškom zázračne vyriešiť. Žiaľ, až po tomto období bude už pediatra nejaký ten diskomfort bábätka zaujímať a keď budete v ruke s nádejou na zmenu stavu držať lístok na odborné vyšetrenie zistíte, že sa na rad dostanete tak najskôr o 3 mesiace... To, že vy máte doma utrápené uplakané klbko nikoho nezaujíma, také sú tam na dennom poradí.

Ak sa ani vy nechcete zmieriť s tým, že s Vašim dieťatkom je všetko v poriadku, lebo cítite, že to tak nie je a Vaše bábätko potrebuje naozaj pomoc, možno bude môj príbeh pre Vás inšpiráciou. Ak čo i len 1 z matiek vďaka týmto riadkom začne hľadať príčinu nepokoja svojho bábätka a nájde spôsob, ako mu pomôcť, tak články, ktoré budem postupne uverejňovať v mojom profile majú zmysel.

Viem totiž, koľkokrát som sa pozerala do očí môjho plačúceho dieťatka s tým, že som vedela, že jeho bolesť má príčinu, no nevedela som ju nájsť a pomôcť mu. Stabilizovať sa mi ho podarilo v 4 mesiacoch prakticky zo dňa na deň po nasadení správnych kvapiek a umelého hypoalergénneho mlieka. O svoje mlieko som, žiaľ, prišla, no po 4 mesiacoch som končene videla na jeho tvári úľavu, spokojnosť a úsmev a už som na neho nemusela hľadieť s prosíkom, aby neplakal...

Takmer každý, kto cvičí, pozná bolesť svalov, ktorá sa dostavuje po náročnom tréningu. Bolesť býva celkom príjemná - vďaka nej vieme, že sme niečo robili, že sa svaly namáhali, a že bol tréning naozaj poctivý. Nie je ale bolesť ako bolesť. Niektorú stojí za to rozcvičiť ďalším pohybom, iná si žiada pokoj, teplo a dostatok živín.

 Zistite, ako je to s bolesťou svalov naozaj a podľa toho prispôsobte svoje ďalšie tréningy:

Bolesť pri cvičení alebo tesne po ňom - vykonávate desiaty drep s ťažkou činkou a vaše stehná ako by boli v jednom ohni. Pálenie a štípanie je celkom príjemné - cítime, že sval pracuje tak, ako má. Na druhú stranu nám oheň vo svaloch zabráni urobiť hoci už len jediné opakovanie, a keď áno, patrične sa podľa toho tvárime.

Vo svaloch vzniká laktát (soľ kyseliny mliečnej), ktorý slúži ako zdroj energie pre menej intenzívne zaťažené svaly. Laktát ale oneskorene nastupujúcu bolesť nespôsobuje - iba nás informuje, ako intenzívne práve cvičíme. Nie je bez zaujímavosti, že sa táto látka viac tvorí ľuďom na vysokosacharidovej strave! Odstránenie laktátu prebehne do 30 - 60 minút po skončení pohybovej aktivity.

Bolesť svalov druhý až tretí deň - oneskorenú bolesť môžeme cítiť hneď na druhý deň po výkone, však nás môže sprevádzať až niekoľko dní. Oneskorená bolesť svalov sa väčšinou ozve po silovom tréningu, pri ktorom dochádza k mechanickému narušeniu štruktúry svalových vlákien. Tým, ako sa organizmus snaží sval opraviť, získava väčší objem, silu i vytrvalosť. Sama o sebe nie je pozitívnym alebo negatívnym signálom - vždy záleží na kontexte.

Bolesť môže byť spôsobená dobrým, náročným tréningom, ale tiež pretrénovaním a nedostatočnou regeneráciou. Nemusí byť spôsobená len mikrotrhlinami vo svaloch, ktoré sú pre budovanie svalov žiaduce, ale napríklad opuchom alebo zápalom - a to už tak prínosné rozhodne nie je.

Ak vás svaly bolia druhý až tretí deň po cvičení, ste schopní vykonávať bez obmedzenia bežné denné činnosti a bolesť je viac či menej príjemná, je to úplne v poriadku. Svalom stačí zvyčajne na regeneráciu 48 hodín, takže keď vás aj potom budú bolieť, to, či ich znova pôjdete potrápiť, záleží len na vás - a na tom či ste aj cez túto bolesť schopní odcvičiť kvalitný tréning.

Bolesť, pretrvávajúca tri dni a dlhšie - býva známkou nedostatočnej adaptácie a regenerácie a môže naopak viesť k strate svalovej hmoty. Aby ste takémuto stavu zabránili, prispôsobte tréning svojim aktuálnym fyzickým možnostiam. Silový tréning by ste mali vmestiť do 60 minút, pretože dlhšie snaženie nie je účelné.

Po tréningu vždy bez výnimky doplňte do 30 minút sacharidy (po ceste z posilňovne zjedzte napríklad banán) a po ďalšej polhodine zásobte telo proteínmi. Zabudnite na to, že by ste po cvičení už nič nejedli - to je tá najväčšia chyba, ktorú ľudia, snažiaci sa schudnúť, robia!

ℒℴνℯ❤

♥ Charlotte Knightley ♥

♥ Od roku 2013 byla Charlotte Knightley sloupkařkou listu The Huffington Post.

16. září 2014 zemřela na rakovinu.

Napsala „dopis na rozloučenou“ – svůj poslední novinový sloupek čtenářům. Měla jim co říci.

♥ — Obvykle jsem si život plánovala. Líbily se mi všechny ty seznamky, upomínky, lepíky… Ať jsem se pustila do čehokoli, začátek se mi vždycky podařil. Jenže pak jsem o věc rychle ztrácela zájem, začala mě nudit a bývalé nadšení bylo pryč.