Narodenie dieťaťa malo byť zlatým klincom vášho doterajšieho vzťahu, spečatením vašej lásky. Rovnako, ako väčšinu novopečených rodičov vás asi prekvapí, ako je rodičovstvo, hlavne v jeho začiatkoch, veľmi bolestivou skúškou fyzickej i psychickej výdrže. O tom, aký vplyv bude mať narodenie potomka na váš partnerský vzťah, ste do tej doby pravdepodobne ani nepremýšľali, alebo ste mali o rodičovstve a partnerstve po narodení detí romantické, až naivné predstavy.

Čoskoro po narodení bábätka narazíte na prvé ťažkosti, ktoré so sebou prináša očakávanie, že váš partnerský vzťah sa bude budovať sám, sám sa posilní, sami od seba budete cítiť väčšiu vzájomnú úctu a lásku. Tak to bohužiaľ nie je. Aby vás neprevalcovalo sklamanie a beznádej z toho, že váš vzťah sa obmedzil len na hovory o deťoch, upratovaní a jedle (čo je stále ešte tá lepšia varianta toho, čo sa môže s vaším vzťahom bez starostlivosti stať), musíte na ňom pracovať. Investícia v podobe času, premýšľania, energie a všetkých citov, ktoré k svojmu mužovi cítite, sa vám však vyplatí.

Prvé vzťahové problémy po narodení detí plynú najmä zo života v úplne odlišných svetoch

    Narodenie bábätka je pre vás oboch dôležitou a krásnou udalosťou. Avšak hoci bol váš vzťah pevný a úprimný, len ťažko zabránite osudu, ktorý stretol asi všetky vzťahy v prvých chvíľach po narodení dieťaťa.

Prvou devastáciou harmónie je, úplne pochopiteľne, únava a vyčerpanie, ktoré týždne a mesiace po narodení vášho bábätka cítite nielen vy, ale aj váš partner. Hlavne vy, ako mama, sa v tejto dobe učíte mnohým novým veciam a situáciám, ste fascinovaná materstvom, prežívate emócie, ktorým ste nikdy predtým nemali možnosť porozumieť. Pre ženu je narodenie dieťaťa životnou zmenou, v ktorej sa musí naučiť fungovať, a prvotne tak celkom prirodzene spracováva všetky zmeny hlavne sama v sebe. Tieto zmeny sa odohrávajú rôzne intenzívne a búrlivo v závislosti na psychickej pohode mamičky i bábätka.

V celej tejto situácii sa žena musí najskôr naučiť sa orientovať. Prioritou pre vás bude zabezpečenie potrieb bábätka, súčasne s tým sa však musíte starať aj o seba, pretože bábätko je na vašej starostlivosti závislé. Pri veľkej únave, vyčerpaní, hormonálnych zmenách, ktoré ženy v prvých mesiacoch života dieťaťa prežívajú, je všetka starostlivosť o dieťa, seba a chod rodiny, viac či menej, riadená automaticky.

Prezivas matersku krizu,

a tak doverujes kvizu,

ktory celkom dobre pozna,

ci si ako matka hrozna.

Po otazkach prezradi ti,

ake mame matiek tipy.

Už včera bolo neskoro!!!!!!

Nenávidím túto vetu, ale v kontexte mojej situácie je to sakra pravda.

Načo som kurnik doteraz čakala? Na spasenie? To som bola fakt naivná a čakala, že mi dieťa začne rozprávať zo dňa na deň ako hovoria niektoré legendy šíriace sa na MK. Len tak medzi nami, keby mi zajtra začala hovoriť len tak, na šupu by som stiahla  sedmičku vína a spila sa do bezvedomia... Ale fakt neviem, či to bude náš prípad.

Ja som si všimla, že moja dcéra nie je ok okolo 17 -18 mesiaca. No" všimla." Vtedy mi len vadilo, že nerozpráva a ani "neblaboce" a ani gestá veľmi nedávala. Ale okolie ma stále presviečalo, že

• "...sa rozrozpráva... ", 
• "... do troch rokov má čas...",
• "... inteligentní ľudia začínajú hovoriť neskôr....." 

To iste.... Dokonca môj pediater mi odkázal, že mám ísť už do práce, že stále čosi riešim s deckami. Tak som sa ja, koza sprostá,  nechala "ukecať". Ale v sebe som už mala vloženú myšlienku ako z filmu Počiatok s Leonardom Di Capriom. Stále som nato myslela, a veru som asi aj dobre spravila. Ja som si totiž okolo 18 - 19 mesiaca všimla, že ona mi nielenže nerozpráva, ona mi ani nerozumie. A potom sa to už nabalovalo... Pri "rozhovore" alebo pri "otázkach" nechcela na mňa ani  pozrieť. Či už zo stresu alebo z nejakej inej príčiny, jednoducho nechcela. To bola u mňa definitíva. Išla som za prvým dostupným doktorom - MUDr. Google. No a BOOM hneď som mala šesť diagnóz, ktoré mi sedeli na moju dcéru. Vtedy som už vedela, že moje dieťa nezačne hovoriť zo dna na deň, tak som to začala riešiť. Od 19 mesiacov...