Králičie mäso je ideálne pre bábätká
Králičie mäso sa odporúča ako prvý mäsový pokrm pre bábätká.
Má nízky obsah tuku a nespôsobuje alergické reakcie. Obsahuje veľa bielkovín, omega-3 a omega-6 mastných kyselín, vitamíny B12, B1, fosfor, vápnik, železo. Vďaka jemným svalovým vláknam ho organizmus veľmi dobre trávi. Na porovnanie s hovädzím mäsom, ktorého stráviteľnosť je 62%, králičie mäso je stráviteľné až na 90%. Býva súčasťou rôznych diét, ako aj pri rekonvalescencii chorôb tráviaceho traktu a žlčníka.
Viac o tom sme napísali v našom článku:
https://www.chovamedoma.sk/chovatelstvo-farmarcenie/658-chov-kralikov-na-maso
My ho robíme najradšej pečeného. Úplne stačí prešpikovať slaninou a potrieť cesnakovou pastou, ktorú si robíme sami z cesnaku, masti a soli. Potom už len zaželať dobrú chuť🙂
Už vás chytila vianočná nálada? 🎄 U nás to tuším ťahám za všetkých členov domácnosti 🙌😅
🎄🎄🎄💓💓😍😍
Kto nosí darčeky k Vianociam: Majú deti veriť v Ježiška, alebo je to len zbytočné klamstvo, ktoré kazí výchovu?
"Pre mňa boli najkrajšie Vianoce, kým som na Ježiška verila. Tá radosť, to prekvapenie, keď som ráno na Štedrý deň našla v obývačke rozsvietený stromček, tá nedočkavosť na darčeky. "
Nie je nič krajšie, ako vidieť rozžiarené detské očká pri vianočnom stromčeku. Celý rok sa tešia na to, že im Ježiško pod stromček prinesie to, čo si želali. Na druhej strane, existujú aj názory, že nie je vhodné deťom hovoriť, že darčeky nosí Ježiško a takí rodičia rovno hovoria svojim deťom pravdu. Klamať sa nemá, to je jasné. Ale nepatrí práve lož o malom obdarovateľovi k tým výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo?
Je správne nechať deti, aby si mysleli, že darčeky nosí Ježiško a nie otec s mamou? Alebo ich máte hneď od detstva vystaviť realite a oznámiť im, že tá tajomná bytosť, ktorá vedľa u susedov robí stopy v obývačke, vlastne vôbec neexistuje a je to len klam? Odpoveď na takúto otázku rozhodne nie je jednoduchá a vlastne ani jednoznačná. Nezhodnú sa ani odborníci, tak ako by sa mohli zhodnúť rodičia. Rozhodnutie nakoniec padne na vás.
My vám len skúsime priniesť dva uhly pohľadu.
Ježiško ako symbol Vianoc
Príbeh o Ježiškovi patrí k tomu najkrajšiemu pre každé dieťa. A mnoho odborníkov sa prikláňa k tomu, aby rodičia nechali deti veriť v Ježiška čo najdlhšie. Ak vaše dieťa rado verí v magické a tajomné veci, nie je žiadny dôvod, prečo by ste mu to nemali dopriať. Aj v mladšom školskom veku majú deti stále radi mágiu a kúzla a často aj tie, ktoré už pravdu poznajú. Napriek tomu píšu svoj list, a tak trochu s nádejou dúfajú, že si ho neodnesie mamička ale ten, na ktorého tak dlho verili.
Baby čo na kiahne, zatila celkom v pohode priebeh, len ju to začína svrbiet a je z toho nervózna a potom si to skrabe, dala som ja fenistil kvapky, ale asi moc nepomáhajú
Môže byť, či radšej prerobiť?
Žienky prosim vás ,poraďte mi s týmto postupom na koláč 🙏🙏🙏
A to je akoze v poriadku,ze som spravila medovniky a nedala som do nich med...🤦🤔
Naša nová značka 183 days by trend IT UP má takéto rozkošné balenia 🙂 Poznáte ju?
Odfoťte čo rozkošné máte vy teraz po ruke a ja večer vyberiem dve, ktoré získajú dm balíček s výrobkami 183 days by trend IT UP!💃
Minimalistické Vianoce
Je tu vianočný čas a všade to dýcha sviatočnou atmosférou. Obchody sa blikocú ako kolotoče v lunaparku, koledy vyhrávajú ostošesť a ľudia s blížiacim sa Štedrým dňoch chytajú väčší a väčší stres a paniku. Poďme sa teda na to pozrieť.
Som zástanca minimalistických Vianoc, ale aj ja si potrebujem sem-tam skočiť do obchodu kúpiť aspoň 2 banány, vyzbrojená odhodlaním, že to zvládnem s úsmevom na tvári. Ľudia sa tlačia, v tvári beštiálny výraz, že sa obávate si ozaj zobrať tie 2 banány, lebo však ostatní berú 3 prepravky. Sem-tam dostanete bodycheck košíkom po bedrách, inokedy vám zase vyzuje topánky, lebo veď najlepšie je stáť košíkom druhému na pätách, že áno. Keď človek zvládne prekážkový beh cez húfy ľudí, chce zaplatiť... Tie svoje 2 úbohé banány a možno 3 jogurty. No len to nie je tak jednoduché, lebo kým zaplatia ľudia, čo majú košíky plné, že hydraulickým ramenom ho musia vykladať, tak začnete rozmýšľať, či nie je časovo výhodnejšie si ten banán zasadiť doma a počkať na úrodu... Stále si myslím, že ľudia čo kupujú 30kg múky a 200 vajec asi idú zreštaurovať Krásnu Hôrku alebo fakt neviem, či to minú na pečenie. Každopádne ľudia sú v neskutočnom strese z toho, aby všetko stihli.... Darčeky, upratovanie, pečenie, výzdoba a všetky tie veci.
U nás to vôbec nie je iné a dostávam krvácanie do mozgu z toho a každý jeden rok sa pýtam, na čo je to dobré?
Prídem domov a už od brány vidím dom nasvietený ako pristávacia plocha pre aerolinky, otvorím dvere a tam kopa krabíc vysoká ako Víťazný oblúk. No nič... Panika nastáva aj u nás (to, že bývam so svokrou, už viete)
Po ceste do kuchyne vidíte všetky nepotrebnosti sveta...potknete sa o lietajúceho Mikuláša, Deda Mráza na lyžiach, Santa Klausa na lavičke,škriatkovia, do dverí sa musíte skloniť, lebo však tam pre zmenu snehuliaky a blikajúce somariny sa vám zapletú do vlasov. Okná sa otvoriť nedajú, lebo na každej parapete je 35 ks ozdôb (áno rátala som to) keby začalo horieť a mám vyskočiť z okna, tak radšej asi dobrovoľne zhorím. Unikátom je blikajúci sob v obývačke, ktorý je určený do exteriéru...nevadí, my ho máme doma, je to taká žiara, že stačí si len pristaviť stôl a môžete operovať. Poviem vám, že epileptik by mal už priebežne vytočenú 112 pri návšteve nášho domu.
Nás ako mladšiu generáciu chytá úzkosť, keď sa svokra zjaví vo dverách s 3metrovou jedličkou, ktorú budeme 2 dni opilovať, nech sa vôbec zmestí do miestnosti a potom ju sprzníme gigantickým množstvom ozdôb... Vo finále neviete, či ten stromček je už na vyhodenie alebo to tak má byť. Svokra híka od nadšenia, takže to tak asi má byť.
Niektoré veci proste nevymyslíš. Napríklad to, že od zamestnávateľa na vianočnom večierku v rámci darčeka dostaneš dózu s Korunným cukrom.
Čo vám budem hovoriť, #korunny sa stal skrátka pevnou súčasťou môjho života 👏😍
Hned tak z rana 😝
#mojamamavarilepsieakotvoja u mňa nesmú chýbať medovníčky. Klasika co rozvoni byt. Už aj s pomocníkom
Môj vianočný škriatok
List pre Kláru
6. December 2013 o 11:59
Mladá žena vyskočila z nemocničnej sedačky ihneď, ako uvidela lekára vychádzať z Jakubovej izby. Pýtala sa: „Ako sa má môj syn? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?“ Lekár odvetil: „ Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“ Klára sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde bol Boh, keď ho môj syn potreboval?" Lekár sa nezmohol na nič iné, len na zopár slov smerovaných ku Kláre: „Chcete byť na chvíľu osamote s vaším synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu?“ Klára len prikývla hlavou a so slzami v očiach v tichosti odkráčala do nemocničnej izby. Požiadala sestričku, aby zostala s ňou, pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez kučeravé vlasy malého Jakuba. „Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?“ pýtala sa sestra. Klára prikývla hlavou na znak súhlasu. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Kláre. Ona potichu so slzami, začala rozprávať: „Bol to Jakubkov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému.“ Najprv som povedala nie, ale Jakub povedal: „Mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť so svojou mamkou viac dní ako ja.“ Odmlčala sa na chvíľu, a potom s bolesťou no predsa s láskou dodala: „Môj Jakubko mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol...“
Klára prešla nemocnicou posledný raz potom, čo tam strávila skoro deväť mesiacov. Tašku s Jakubovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Jakubkove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.
Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho vankúš a vyplakala sa až od únavy zaspala.
Bolo okolo polnoci, keď sa Klára zobudila. Vedľa nej, na posteli ležal zložený list. Vzala ho s prekvapením do rúk a začala čítať:
Drahá mamka,
viem že Ti budem chýbať, ale neboj sa, že na Teba niekedy zabudnem, alebo prestanem Ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa Teba, aby som ti povedal: ,,Mám Ťa rád.." Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca, aby si nebola taká sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš.
Nesmúť nado mnou. Toto tu, je skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď, ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, kým to tu všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to On. A hádaj čo, mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že Ti chcem napísať list, aby som ti povedal: "Zbohom!" a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo, mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som Ti napísal tento list. Ten anjel čo ti má doniesť tento list, sa volá asi Gabriel, neviem presne, lebo ich tu je dosť veľa...
A Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala: ,,Kde bol keď som ho ja potreboval?" Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste, kde som bol ja, bol so mnou... Mami, a mám pre Teba ešte jedno tajomstvo...Nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, iba Ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. No, nie je to super? Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí vraj písať ďalšie mená do Knihy života.
P. S: Oh, a skoro som Ti zabudol povedať, mami, že ma už nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma veľmi teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy, keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel prišiel ku mne a povedal mi, že som špeciálna zásielka. To je, čo!? Že, špeciálna zásielka .... 🙂
Tvoj Jakub
A kolobeh sa môže začať 😅
Najkrajsia je vôna živej čečiny-tomu sa nič nevyrovna😍
Tak uz sa nám zvianočnieva krok za krokom ☺
Milujem ten Cas- kedy mozem vecer vypnut,zapalit si sviecku,zachumlat sa do deky s cajom a vychutnavat si to čaro😍
Už len ten sniežik vonku chýba a bude z toho vianočna rozpravka❄
Aj u nás sa už zvianočieva...milujem tieto sviatky...všetko nádherné vyzdobené, ligotave, svietacie...aj ľudia sú na seba milší...🎄🎁🕯️
Dokončené, dokonca pred adventom, vločky akurát dnes zavesené. 😍
Baby prosim neviete mi poradit...raz som spracovala fotky do takeho videa podmazaneho hudbou...v roznych efektoch sa toe fotky striedali...a teraz si ani za svet neviem spomenut ako sa volal ten program v ktorom sa to robilo...neviete niektora prosim ?
Pane boze este nie su ani sviatky a ja som uz tak prezrana zákuskov.. zedla som ale šesť gaštanovým ulikov a celu bagetu so surimi šalátom... zabijem saaaaaa 🤮🤮🤮🤮🤮🤮
Baby, odkedy ste davali detom kusky chlebiku s troskou masla? Dcerka bude mat pol roka a dnes sme skusili chlebik a myslela som ze sa zadrhne od pazravosti 😂😂😂
