"Mám elektronickú pestúnku, na ktorej môžem nastaviť lepšiu citlivosť, takže počujem dostatočne nahlas aj pohyby dieťaťa a navyše bliká, keď sa niečo deje. Takže aj keď som v rušnom prostredí, nemusím dávať pestúnku stále k uchu, ale vidím blikanie. Nikdy by som to nepovedala, ale mám ju pustenú kedykoľvek dcéra spí a je to super, pretože počujem aj keď sa napríklad len začne prevaľovať a trošku pofňukávať. Takže môžem rýchlo pribehnúť, upokojiť ju alebo dať cumeľ a malá spí krásne ďalej. "

    Rozhodli ste sa zaobstarať pre svoje bábätko elektronickú pestúnku a uľahčiť si tak aspoň trochu starostlivosť o dieťa? Keď sa pustíte do hľadania, tak zistíte, že je dnes na trhu veľa druhov a výrobcov. Ako teda vybrať tú správnu, aby vyhovovala práve vašim potrebám?

Čo od pestúnky očakávate?

    Najskôr si ujasnite, akým spôsobom budete chcieť pestúnku používať. Bude iná, ak bývate v byte, kde sú múry tenké ako papier, ako v dome so starými, hrubými múrmi. Budete ju chcieť používať len doma alebo tiež trebárs na záhrade? Chceli by ste, aby bola obojsmerná, to znamená, že budete počuť vaše bábätko, ale aj ono vás? Alebo by ste radšej videopestúnku, aby ste na bábätko aj videli? Zaobstarať sa dnes dá tiež aj monitor dychu s pestúnkou. Ponuka je teda naozaj pestrá. Každý typ má svoje výhody a nevýhody. Ujasnite si teda, čo od pestúnky očakávate a čo pre vás, naopak, nie je zas až tak dôležité.

    "Máme pestúnku, ktorú si nemôžem vynachváliť. Dosah je skvelý, máme naozaj veľkú záhradu a dosiahla zatiaľ kamkoľvek. Snímanie zvuku je veľmi dobré, manžel nastavil maximálnu citlivosť a keď susedka na záhrade hovorila na ich deti, tak som rozumela aj tomu, čo hovorí. Baterky idú do oboch jednotiek, v rodičovskej sú nabíjacie a v tej detskej vydržia pomerne dlho v prevádzke. Snáď jediné, čo mi vadí je, že detská jednotka nemá pútko na zavesenie, takže som ju malej do kočíka vždy len postavila niekam na chránené miesto pred vetrom. Inak som úplne spokojná, poslúžila nám v kočíku na záhrade naozaj veľa."

Pestúnky možno rozdeliť na tri základné typy:

Príroda naše deti vybavila radarom, ktorý citlivo signalizuje zmenu v tom, čo cíti a čo vidí alebo počuje. Rozdiel medzi vaším vonkajším správaním a jeho vnútorným cítením, deti zneisťuje. Sú situácie, kedy dieťa niečo cíti, ale vy mu budete hovoriť, že to tak nie je ... „nie, nie som nahnevaná, nič ma netrápi“, alebo: „neboj sa, ani ja sa nebojím“, alebo: „my sme sa s ockom nehádali ...“.

Deti majú prirodzenú schopnosť rodičom dôverovať a veria všetkému, čo poviete. Naučíte ich veriť slovám.

Deti prestávajú dôverovať sebe a svojmu cíteniu. Prestávajú vnímať rozdiel v tom, čo vidia a čo cítia. Zakrpatejú im tykadlá, ktorými zachytávajú nebezpečie.

Potom sa môže stať, že do parku, kde sa vaše dieťa hrá, príde neznámy človek, možno pedofil a bude rozdávať sladkosti a bude sa s vaším dieťaťom pekne rozprávať a ono bude veriť jeho slovám. Ponúkne mu sladkosti. Čo asi dieťa urobí? Môže sa stať, že vaše dieťa ako tínedžer pôjde podvečer domov parkom a svoj inštinkt, ktorý mu možno hovorí „nechoď tadiaľ“, už nevie počúvať a môže sa mu niečo stať. Neskôr prídu životné situácie, ktoré zvonku budú vyzerať krásne, môžu to byť rôzne sľuby o láske, o zamestnaní v zahraničí, o finančnom zisku. Sú to však len slová, ktorým sa naučil veriť a už nevie tieto situácie kontrolovať svojim vnútorným radarom.

Mgr. Adamcová Lýdia

www.vychovavkocke.sk