Ahojte milé moje. Pomaly sa aj september skončí a Týždeň tu nebol. Najvyšší čas napraviť to 🙂 Tak prajem príjemný čas.

• Pri kostole v meste sú archeologické vykopávky prikryté čiernou kruhovou plachtou. Išli sme okolo a syn pozerá na to:„To je trampolína? Chcem si ísť poskákať! Maminka, zvaľ ten plot, nech tam môžem ísť.“

• Včera večer deti spia, pozeráme telku, pohodička. Muž sa ku mne nakloní, ruku položí vysoko na moje stehno a vraví mi: „Potreboval by som sa pred pracovným pondelkom uvoľniť...“ Ja: „Kľudne si prdni, mne to nevadí...“

• Dnes som hľadala číslo domu po dedine, išla som prvý krát na návštevu ku kamoške... Až po riadnej chvíli zistím, že hľadám v nesprávnej dedine!

• Rodičovstvo je náročné... Dnes mi krpatá vraví: „Mama, ideme sa hrať. Ja budem morská panna a ty budeš morský vzduch!“

• Po príchode z mesta si rozopínam blúzku, už mi bolo hlbšie vidno do výstrihu. Malý sa začal šibalsky usmievať: „Mamina, ja ti vidím prsia.“ „No a čo? Veď aj ty máš.“ „To áno, ale ja som chlapec a mám malé. Ty máš veľké a môžeš sa s nimi aj hrať. Napríklad pohadzovať hore dole...“ ... chvíľku som bola zaseknutá s blúzkou na hlave, aby nevidel ako dusím smiech.

Prevzate z webu "spuntik", myslim ze sa tam najde kazda  asponv jednom kusku....

Jedného dňa, keď moje deti budú dosť staré, aby pochopili logiku, podľa ktorej postupuje rodič, poviem im, ako mne povedala moja protivná mama: „Milovala som ťa dosť – na to, aby som sa mohla opýtať kam ideš, s kým a kedy sa vrátiš. Milovala som ťa dosť na to, aby som bola ticho a nechala ťa samého zistiť, že tvoj nový najlepší priateľ je podlízavec. Milovala som ťa dosť na to, aby som nad tebou stála dve hodiny, kým si upratoval izbu, čo inak normálne trvá 15 minút. Milovala som ťa dosť na to, aby som ti dovolila vidieť môj hnev, sklamanie a slzy v očiach. Deti musia vedieť, že ich rodičia nie sú dokonalí! Milovala som ťa dosť na to, aby som ťa donútila vziať zodpovednosť za svoje činy, aj keď trest bol taký krutý, že mi skoro zlomil srdce. Ale hlavne, milovala som ťa dosť na to, aby – som ti povedala NIE, aj keď som vedela, že ma za to budeš nenávidieť. To boli tie najťažšie boje zo všetkých.

Som rada, že som ich vyhrala, pretože na konci si vyhral aj ty. A jedného dňa, keď tvoje deti budú dosť staré na to, aby pochopili logiku rodiča, aj ty im toto porozprávaš.“

Tak čo, bola moja mama protivná? A tvoja? 

Lebo moja bola. Mali sme najprotivnejšiu mamu na celom svete! Kým iné deti mali na raňajky cukríky, my sme jedli vločky, vajcia a chlieb! Keď iní mali keksy a pepsi na obed, my sme mali sendvič.

Mama VŽDY musela vedieť, kde sme. Ako keby sme boli väzni vo väzení. Musela poznať našich priateľov a musela vedieť čo s nimi robíme. Keď sme povedali, že sa vrátime o hodinu, žiadala, aby sme boli doma o hodinu. Mohli sme prísť aj skôr, ale nikdy nie neskôr!