Je to smutné, ako sa so stúpajúcimi teplotami na nás valia tragické články o tom, ako rodičia zabudnú svoje dieťa v aute. Poviete si, že by sa Vám toto nikdy nestalo a pýtate sa ako to môže človeka vôbec napadnúť, nechať bezbranné dieťa, v tomto počasí v aute. Tak mi napadol tento článok, že v ňom zhromaždím informácie, ako menšiu osvetu pre neuvedomelých rodičov, ktorí v zhone dnešného uponáhľaného sveta zabúdajú.

V prvom rade nesúďme, predsa platí pravidlo Nikdy nehovor nikdy.

Ráno vstaneš na budík, premýšľaš, čo všetko ťa čaká v práci, medzitým chystáš raňajky pre seba a rodine, zobudíš deti, umyjú sa, oblečú, najedia sa a vyrazíte. Väčšie deti idú na autobus a menšie vezieš do jasličiek. Na polceste si spomenieš, že si zabudla kúpiť darček pre kolegyňu a tak zastavíš pred obchodom, malé spí a tak ťa napadne myšlienka, že veď behom pár minút ho necháš samé a vrátiš sa o chvíľku. Povieš si veď v aute je chránené pred slnkom… Alebo sa ponáhľal do práce a úplne ti vypadne z hlavy, že si dieťa nevyložil v škôlke, veď tá sekunda, čo by si sa obzrel za seba do auta, či si na niečo nezabudol by ťa zdržala a prišiel by si neskoro do práce… zamknú auto a začína sa boj o život.

U detí termoregulácia ešte nepracuje, tak ako u dospelých a život ohrozujúcich môže byť už 10minút v aute. Samozrejme to záleží od veľa faktorov (kedy pilo, čo má oblečené). Telíčko sa prehrieva a snaží sa ochladiť rozšírením ciev, aby sa pri povrchu kože krv ochladila. Potné žľazy zvýšia svoju aktivitu, dieťatko sa spotí, ale ako stúpa dehydratácia organizmu, klesá produkcia potu a telíčko sa už nechladí a vnútorná teplota sa zvyšuje. Začne zrýchlene dýchať a začne zvracať. Striedavo prichádza horúčka a zimnica. Prichádza bezvedomie. Ako z tela odchádza voda, prehrievajú sa aj vnútorné orgány a dieťa dostáva z tepla kŕče. Pri nich sa do krvného obehu dostane proteín myoglobín, ktorý na seba viaže kyslík a syntetizuje ho vo svaloch. Za normálnych okolností ho obličky vedia vyfiltrovať a z tela sa vylúči močom, no obličky zlyhávajú a proteín sa hromadí v tele. Následne skolabuje pečeň, dochádza k opuchu mozgu a minerálnej nerovnováhe. Všetky orgány postupne kolabujú …

Ako treba zareagovať, keď vidíte dieťa v zamknutom aute?

Ak vidíte dieťa v odstavenom aute na slnku, ktoré nereaguje v prvom rade je potrebné vyhodnotiť situáciu, nakoľko rodič sa môže nachádzať len niekoľko metrov od auta. Ďalším krokom zostáva telefonát na linku 112, kde môžete po konzultácii s odborníkmi podľa vonkajších znakov určiť, či dieťa len spí alebo je v bezvedomí a teda v priamom ohrození života. Ak ide o ohrozenie života, môžete rozbiť okno vozidla. Z právneho hľadiska sa síce dopúšťate trestného činu poškodzovania cudzej veci, ale porušujete jeden zákonom chránený záujem v prospech ochrany vyššie postaveného záujmu, a tým je ľudský život.

Za nárast hmotnosti môže nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie. Vzťah medzi príjmom a výdajom energie vyjadruje tzv. bilančná rovnica. Poďme si teda teraz spolu trochu zabilancovať.

BILANČNÁ ROVNICA:           PRÍJEM ENERGIE (to, čo zjeme) = VÝDAJ ENERGIE +/- zásoby energie

Z toho logicky vyplýva, že keď jeme viac, než vydáme, narastá nám tuk (zásoby energie), a ak jeme menej, mali by sme chudnúť. Vzťahy medzi príjmom a výdajom energie sú však zložitejšie a odporúčania menej jesť a viac sa hýbať nemusia nutne viesť k želanému výsledku.

Rovnica je totiž dynamická. Zmenou jedného faktora sa nám telo snaží vykompenzovať inou zmenou a snaží si tak udržať stabilnú hmotnosť. Tá pre nás však nemusí byť vždy ideálna. Ako sme si povedali minule v článku o obezite, z evolučného hľadiska sme o niečo viac adaptovaní na nedostatok potravy než na jej sústavný nadbytok.

Koľko, čo a kedy jesť?

Začneme najskôr ľavou stranou rovnice/nerovnice. Ako vlastne vieme/nevieme koľko, čoho a kedy zjesť? Časť mozgu zvaná hypotalamus (to nie je žiadne zaklínadlo 🙂) dostáva prostredníctvom nervových zakončení a pomocou látok uvoľnených do krviinformácie z tráviaceho ústrojenstva, pankreasu, pečene, svalov, tukového tkaniva a iných častí mozgu. Bunky v hypotalamických jadrách všetky informácie spracovávajú, uvoľňujú určité látky, aktivujú ďalšie mozgové bunky a navodzujú tak pocity hladu alebo sýtosti a zvyšujú alebo znižujú energetický výdaj.