Jar pomaličky prichádza s ňou aj nádej na odplienkovanie....ale keď sa nedarí pripravili sme pre Vás skvélé ceny na Pampers platné už od dnes 🙂 predsa suchý zadoček je ten štastný zadoček 🙂

http://www.retrogeria.sk/eshop/pampers_premium/

Detská odpoveď na otázku, ako sa hrá Rapidofruit:  "Kto chce, môže veľké karty a kto chce, môže aj malé. A kto nechce, nemusí. Ale kto chce, ten môže tie veľké karty. No a boxerské rukavice sú tam." 🙂 Ako sa to teda hrá?

Rapidofruit http://www.kidsworld.sk/eshop/kartova-hra-rapido-fruit/p-3464427.xhtml je kartová hra určená pre deti vo veku 5 - 8 rokov. Hrá sa s očami na stopkách a s rýchlymi päsťami. Nie je to rýchlokurz robenia ovocno-zeleninového šalátu, ale hra s jednoduchými pravidlami, pri ktorej úspech záleží od presného pozorovania a rýchlych reakcií. Hra obsahuje 20 malých kariet s 1 až 4 kusmi ovocia a zeleniny.

Obsahuje aj 32 kariet so zvieratami, ktoré buď držia alebo nedržia niektorý z plodov, alebo majú na končatinách veľké červené boxerské rukavice.

Hrajú 2 - 4 hráči.

Všetky karty so zvieratami sa rozdajú medzi hráčov, otočené lícom nadol. Pri 3 hráčoch treba dať 2 karty bokom. Kartičky s ovocím a zeleninou patria doprostred - tak aby na ne každý hráč dobre dočiahol - otočené lícom nahor.

Hráči naraz otočia vrchnú kartu svojej kôpky. Najlepšie je dohodnúť sa, aby jeden hráč (túto úlohu je vhodné prenechať najmladšiemu hráčovi) odčítaval raz, dva, tri a potom otočia karty. Pravidlo 1: Tí, ktorí otočili rovnaké zviera (jedno, či drží ovocie alebo zeleninu, alebo nedrží žiaden plod), môžu klepnúť na kôpku kartičiek, a ten, kto udrel prv, môže si kartičku zobrať. Pravidlo 2: Stačí, ak na jednej z otočených kariet je rovnaký plod ako na kartičke uprostred a na kôpku môžu klepnúť všetci hráči. V tomto kole môžu teda klepnúť všetci, pretože jeden z hráčov otočil kartu s melónom, ktorý je aj na kartičke.

D ako Djeco, D ako domino. V širokom sortimente Djeco nájdete domino pre deti od 2, 3 aj 4 rokov. Domino Raz, dva, tri http://www.kidsworld.sk/eshop/domino-raz-dva-tri/p-3464181.xhtml je vhodné pre deti od 4 rokov a precvičujú si ním počítanie do 6.

Živočíchy, ktorých je stále dosť, sú tie drobnejšie: vtáčky, pavúky, hmyz. Zobudí ich jarné slnko, priletia z teplých krajín. Potom ich už môžeme pozorovať a počítať a radovať sa, keď Adamko objaví v pondelok 4 pavúky, Sonička zas v utorok 2 slimáky... Než sa ale rozbehneme do prebudenej prírody, môžeme si počítanie do 6 precvičiť pomocou domina. Každý hráč dostane 6 kartičiek a ostatné uložíme na kôpku.

Jeden hráč, hru začína spravidla najmladší, vyloží jednu zo svojich kartičiek a potom sa už prikladajú z jednej či druhej strany kartičky s rovnakým počtom. Ten je vyjadrený buď určitým množstvom živočíchov alebo číselne. Kvety na kartičke znamenajú akýkoľvek počet, je to kvázi žolík.

Keď hráč nevie priložiť žiadnu so svojich kartičiek, zoberie si jednu z kôpky. Ak si potiahol vhodnú, môže ju hneď priložiť.

Ďalším a ďalším prikladaním ukladáme cestičku.

Hráč, ktorý priloží všetky svoje kartičky, je víťaz. Alebo, keď sa minula celá kôpka kartičiek, je víťaz ten, ktorému zostalo najmenej kartičiek.

Ostali obaja na mňa nechápavo pozerať. No mne nikto nič nevysvetlil, tak ako čo čakali? Akú odpoveď? „Myslíš, že je tu dostatok ľudí?“ Zahovoril ho Logan, aby predišiel ďalšej trápnej situácii. „Thomasova armáda osloboditeľov sa rozpadla, ostali sme len my a tí, ktorý sa k nám pridať nehodlajú.“ Čo je toto zraz psychopatov, ktorý chcú vyhladiť celý svet? „Ešte stále je tu však jeden problém. Ten jeho chlapec je nevyspytateľný. Boh vie, čo práve robí.“ Logan? „Ja viem presne čo robí, pre zatiaľ ho mám pod kontrolou.“ Odpovedal mu Jean. „Prepáčte.“ Usmievala som sa na toho zradcu. „Potrebujem si Jeana na chvíľu požičať.“ Surovo som ho odtiahla bokom. „Môžeš mi láskavo vysvetliť, o čo tu ide?“ Nepovedal si mi nič. Od dnešného večera som očakávala niečo iné, nie ples v divadle, kde teba aj mňa, ako vidím, poznajú.“ „Tvojou jedinou úlohou je sprevádzať ma tu. A snaž sa o to, aby všetci vedeli, že sme tu. Je evidentné, že s tým ako dnes vyzeráš, si neprehliadnuteľná. No ak sa dá, snaž sa ešte viac.“ „Čo z toho budem mať? Mám sa tu pretŕčať s úhlavným nepriateľom môjho frajera a ešte tak aby to všetci vedeli. To je k čomu dobré?“ Pritiahol si ma bližšie. Vedel, že nás fotí nejaký fotograf z novín. „Ver mi, že rovnako ako je to dobré pre mňa, je to dobré aj pre teba. Aspoň ťa nikto nebude podozrievať.“ „Už len to, že som tu s tebou je samo o sebe podozrivé, Jean. To sú tí ľudia vážne takí hlúpi? Aj ten chlap, chodil na schôdze k Loganovmu otcovi a tvrdil, že o tebe nič nevie. A pritom ti podsúval informácie. Navyše, čo ak sa o tomto dozvie Logan?“ „Logan ťa už nemôže viac ignorovať, to si si nevšimla? Stále ťa zaujíma a ja nechápem prečo. Totálne na teba kašle.“ „Mám toho dosť.“ Odtiahla som sa. „Veľmi dobre vieš, že ho milujem. Nechápem prečo sa ma snažíš presvedčiť o opaku.“ „Pretože viem, ako to celé dopadne.“ „Mal by si vyhľadať pomoc nejakého odborníka. Ty si vážne chorý.“ Zasmial sa. Tvári sa ako by som mu tu rozprávala nejaké vtipy. „Ja som úplne v poriadku.“ Chytil ma okolo pásu a tlačil k stolom. „To ty si tá, ktorá si za žiadnu cenu nechce uznať pravdu. Myslíš, že keby mu na tebe záležalo pustil by ťa sem so mnou? Mal som toľko hrdosti a šiel som si pýtať povolenie.“ „To mi snáď nechceš nahovoriť, že si bol za Loganom a pýtal si si od neho povolenie, aby si ma sem mohol dotiahnuť?“ „Bol.“ Odtiahol stoličku, aby som sa posadila. No tak sa pozri. Podával mi ruku. S obrovskou zvedavosťou som ju prijala. Chcela som vedieť, či to čo hovorí je pravda. Takmer som odpadla keď som videla ako mu Logan s nezáujmom povedal, nech si so mnou robí, čo chce. Že ho vôbec nezaujímam. „To predsa nie je možné.“ „Do frasa! Choď za ním. Opýtaj sa ho na to sama, keď mi v ničom neveríš.“ No asi som ho trochu nahnevala. Asi trochu viac. Nechcem si však pripustiť, že by bol Logan schopný takého správania. To mi k nemu vôbec nesedí. Nechápem to. Vôbec...
           So slzami na krajíčku som celý večer vstrebávala to, že Logan ma má úplne na háku. Vždy, keď niekto prišiel, nahodila som americký úsmev číslo štyri a tvárila som sa, že sa nič nedeje. Vnútri ma však táto informácia zožierala zaživa. Prečo? Ako mohol? Čo som mu urobila?

Jarné inšpirácie: Nálepky na stenu od Djeco sú šikovný spôsob ako rýchlo a vkusne oživiť izbu. Nálepkami Žlté kvety http://www.kidsworld.sk/eshop/nalepky-na-stenu-zlte-kvety/p-3471980.xhtml do izby vnesiete dynamiku jednej so základných farieb – žltej. V kombinácii so zelenou pôsobí svižne, v kombinácii s červenou zas upokojujúco. Prirodzene nechýba ani hmyz, veď prítomnosť včielok, chrobáčikov a motýľov je jasným dôkazom ekologickej rovnováhy. A odtiaľ je to už len krok k duševnej vyrovnanosti🙂

Ak nie určite, tak možno poznáte malého Mikuláša - školáčika z pera Reného Goscinnyho, tvorcu príbehov o Asterixovi. V Mikulášovej triede sa vždy čosi zomelie, najmä cez prestávky: Keď Mikuláš dostane fotoaparát a donesie ho do školy, je o zábavu postarané, ale je aj po disciplíne a pani učiteľka musí zasiahnuť: „Keď mi sľúbiš, že budeš dobrý, nebudeš cez vyučovanie vyrušovať a budeš usilovne pracovať, vyškrtnem ti nedostatočnú a fotoaparát ti vrátim.“ A čo na to Mikuláš? „Ja som okamžite všetko sľúbil, učiteľka mi vrátila fotoaparát a poslala ma na dvor hrať sa s kamarátmi. Učiteľka je skrátka super, super, super!“ Aj 100-dielikové puzzle Djeco Kamaráti z lesa je super, super, super! http://www.kidsworld.sk/eshop/puzzle-gallery-kamarati-z-lesa/p-3464303.xhtml 

Takže banda (5 rokov+): „Zoraďte sa, ideme sa fotiť!“ (Citáty sú z knihy Mikulášove prestávky.)

Priniesol šaty čierne ako najtmavšia noc. Po oblečení som si pripadala ako najhoršia nočná mora, akú si človek dokáže predstaviť. „Už mi chýba len sekera od krvi.“ Poznamenala som, keď som schádzala dolu schodmi. „Tú nie je problém zohnať. Chceš na nej ľudskú krv, aby to vyzeralo dôveryhodne?“ Nemiestne vtipkovanie pokračuje. „Si nechutný.“ Potajomky som sa hore premiestnila, nechcem riskovať, že sa nakoniec stane niečo mne. „Dokáže ti nejako učesať vlasy?“ V okamihu stál predo mnou a chytal mi prameň, ktorý mi splýval na pleci. Prikývla som.
            „Dnes budeš určite najkrajšia zo všetkých.“ Zasnene na mňa pozerala, keď skončila s mojou úpravou. „Je mi ľúto, že nemôžeš ísť so mnou.“ Povedala som jej ticho. „To je v poriadku. Dohliadnem na teba, kým sa nevrátiš.“ Pohladila ma po líci. „Vieš predsa, že je na niečo také nemám žalúdok.“ Samozrejme, že viem. O všetkom, čo sa deje sa s ňou rozprávam. Vie teda aj o tom, čo sa dnes chystá. Nepovedala som jej však, že ide pravdepodobne o nič netušiacich ľudí.
          Jean ma upravený a oblečený v obleku čakal v obývačke. Konečne vidím, že sa vie aj slušne upraviť. Tie jeho roztrhané rifle a mikina mi liezli na nervy. „Vyzeráš nádherne.“ Predniesol úctivo s iskrou v očiach. Snažila som sa ju prehliadať. „Ďakujem.“ Podával mi úzke sako na jeden gombík. Pomohol mi ho dokonca obliecť, koľká galantnosť zrazu...  „Pôjdeme?“ Opýtal sa.  Prikývla som znovu a prijala som rameno, ktoré mi ponúkal a chytila som ho za druhú ruku.  Objavili sme sa na parkovisku pre asi dvesto áut. Všade okolo bolo veľa ľudí. Začínala som byť nesvoja. Podobnú akciu s podobným množstvom ľudí som naposledy zažila, keď som mala spievať v bare. Dúfam len, že ma dnes nikto nebude do ničoho podobného nútiť...
         Dav ľudí sa úmerne zväčšoval s tým, ako sme postupovali hlbšie do budovy divadla, kde sa tento ples konal. Držala som sa Jeana ako kliešť. Nenávidím davy! Úplne mi vyhovuje život na samote s Martinou, ktorá určite sedí doma vedľa mňa a v rukách drží zbraň. Čo ak sa Logan vráti teraz? „Nevráti sa.“ Usmieval sa na mňa Jean. „Ako to vieš?“ „Viem to. To stačí.“ „Že ty si mu niečo urobil.“ Zazrela som po ňom. „Vôbec nie. Ani som sa ho nedotkol, prisahám.“ „Tomu len ťažko môžem veriť.“ Znovu výčitka. Už si na to asi zvykol. Všetko čo sa dá mu vyčítam a navyše v každom rozhovore mu dávam najavo, že mu neverím. „Presvedč sa o tom sama. Nosíš ho stále pri sebe, nemôže byť až taký problém ho nájsť.“ Má pravdu, stále nosím na krku prívesok od jeho otca, ktorý mi daroval. Nikdy som ho však nepoužila. Ani neviem ako. Ale ak mi hovorí, aby som sa sama presvedčila, asi má čisté svedomie. Tentoraz... „Dobrý večer, pane. Madam.“ Pozdravil nás nejaký chlap našim jazykom. Tá sviňa! Nejde tu o ľudí, chystá sa zabiť iných. Stisol mi ruku a stuhnute sa usmieval. Viem, že počuje všetky moje myšlienky. Preto som ho tak krásne očastovala. Vedela by som ho momentálne pomenovať aj horšie. „Dobrý večer.“ Slušne som odzdravila a podala mu ruku, aby ju pobozkal. Snobská záležitosť. Ak nás takto prídu pozdraviť všetci, budem mať zaslintané celé rukavice. Všimla som si, že Jean na neho žmurkol a potom ten chlap odišiel. „To aj on v tom ide s tebou?“ „S nami.“ Opravil ma.  Nie. Toto je jeho vec. Ja tu nie som dobrovoľne, na to možno zabudol. Som tu preto, aby neubližoval Loganovi. Ešte stále ho niekde v hĺbke srdca milujem. „Koľko ľudí je v tom zapletených?“ „Dosť na to, aby mi dnešný plán vyšiel podľa mojich predstáv. Dáš si niečo?“ Snažil sa ma zahovoriť. „Nie.“ Aj keď by som si najradšej prasla jednu vodku. Dve. Možno tri, aby som v pohode prežila dnešné jatky. Zasmial sa. „Prinesiem ti ju.“ Nechal ma stáť uprostred sály a odišiel. No, len dúfam, že sa mi nikto nebude prihovárať.  Martina mala pravdu. Keď som sa rozhliadala okolo seba vyzerala som ako ruža medzi tŕňmi. Síce čierna, ale najkrajšia.
            Vrátil sa skôr ako som očakávala.  Podal mi pohárik. „Nie je v tom nejaký jed, že nie?“ Opýtala som  sa pre istotu. Znovu sa zasmial. „Nie.“ Mne to však smiešne nepripadalo. Od neho sa dalo čakať čokoľvek, preto toľká obozretnosť.  Otočila som sa tvárou k nemu, aby ma nevidel niekto iný a otočila som do seba pohárik. Už som aj zabudla ako chutí alkohol. Je to rovnako hnusné ako pred tým.  „No to snáď nie. Jean?“ Otočil sa, aby videl toho, kto na neho hovorí. Ten človek mi bol známi. Na tisíc percent som ho už niekde videla. Jean sa s ním objal a potľapkal po pleci. Žeby mal ten Jean aj nejaký iný život a trávil čas aj niečím iným, ako striehnutím na každý môj pohyb. „Nie je to snáď Lenka. Náš nový prírastok?“ „Už to tak bude.“ Odpovedal mu s úsmevom Jean. Áno! Už presne viem odkiaľ ho poznám. On predsa chodil na schôdze do domu Loganových rodičov. Hlavne, že tam o Jeanovi nikto nič nevedel. Nikto. A pritom sa tam schádzali ľudia, ktorý ho poznali a potom mu podávali informácie. „Odkedy ste na našej strane?“ Opýtal sa ma. Tak počkať! Ja nie som na žiadnej vašej strane! Nie som tu dobrovoľne! „Nechápem celkom o akej strane tu hovoríte.“ Zašomrala som. Viem, že sa  to nesluší.

Khadi prášok ZO ZMESI BYLÍN je zostavený podľa tradičnej ajurvédskej receptúry. Jedná sa o jedinečnú zmes mnohých jemne rozomletých bylín, ktorá je určená pre umývanie vlasov a pokožky hlavy, a to absolútne prírodnou cestou. Vlasy sú po umytí hodvábne hebké, pevnejšie a majú výrazne väčší objem.
Táto ajurvédska bylinná zmes tak predstavuje ideálny umývací a ošetrujúci prostriedok, predovšetkým v prípade jemných vlasov. 

Khadi prášok AMLA predstavuje vynikajúci, absolutne prírodný kondicionér po umytí vlasov. Vlasom dodáva výnimočný objem a lesk. Zároveň vlasy intenzívne čistí. Prášok AMLA je prírodný zdroj vitamínu C a zásobuje vlasové korienky základnými živinami.

Khadi prášok REETHA predstavuje najprirodnejší spôsob umývania vlasov a tela. Ani tento bylinný prášok Khadi neobsahuje žiadne chemické zložky, účinne čistí a umýva, bez toho aby negatívne ovplyvňoval ochranný kyslý plášť vlasovej pokožky a jej mazové funkcie. Vašim vlasom dodá objem, nadýchanosť a prirodzený lesk. 

Khadi prášok SHIKAKAI predstavuje vynikajúci rastlinný kondicionér a vlasovú kúru.Shikakai pôsobí proti svrbeniu pokožky hlavy a proti lupinám. Posilňuje vlasové korienky a stimuluje rast vlasov. Shikakai má nízku hodnotu pH a nenarušuje prirodzenú ochrannú vrstvu pokožky hlavy. Vlasy zároveň obalí ochrannou vrstvou. Predchádza štiepeniu končekov vlasov. 

Tipy pre ľahšie použitie bylinných šampónov a kondicionérov Khadi

Bylinné prášky Khadi dokážu dodať vlasom okrem výživy aj objem, vzdušnosť a lesk, akých sa inak ťažko dosahuje. Predstavujú výbornú pomoc najmä ak máte jemné vlasy. Obdobne pomáhajú v prípade rýchle sa mastnejúcich vlasov, lupín alebo svrbivej pokožky hlavy. Môže sa Vám dokonca stať, že zistíte, že ich prostredníctvom môžete nahradiť účinky stylingových prípravkov, ktorými dodávate svojím vlasom objem a nadýchanosť. Možno sa Vám však nechce púšťať do neznámych alebo "komplikovaných" postupov. Alebo možno premýšľate nad spôsobom, ako najpraktickejšie prášky aplikovať alebo vymývať.
Pripravili sme preto pre Vás niekoľko osvedčených tipov. Zároveň sme vychádzali z Vašich otázok.

„Nemal si mi to ukazovať...“ Som emočne úplne na dne a Jean je tu preto, aby z môjho nešťastia vyťažil, čo najviac. V istom smere by sa dalo povedať, že sa mi snaží pomáhať, ale to je úplne zbytočné, pretože on je vinný za to čo sa deje. Je pravda, čo povedal dolu a to, že by to bolo oveľa horšie keby som o svojej budúcnosti ani nevedela. „Máš rovnaké právo, ako všetci ostatní, vedieť, čo ťa v živote čaká.“ „Väčšina ľudí nikdy nezistí svoju budúcnosť.“ „Nezabúdaj na to, že ty nie si len obyčajný človek.“ „Nie, na to sa nedá zabudnúť. Zrkadlo mi to pripomína každý deň.“ „Som ale rád, že si prestala nosiť šošovky.“ Ach, úplne som na ne zabudla. Myslím, že ostali v dome Loganových rodičov. „Zabudla som na ne.“ „Takto ti to oveľa viac pristane ako predtým.“ „Ty... Nič o tom nevieš. Nebyť Logana netuším nič o tomto hlúpom živote.“ „Hlúpom živote?“ Podišiel bližšie a založil si ruky na hrudi. „ Veď  môžeš úplne všetko, čo len chceš.“ „Chcela som byť s Loganom šťastná. Nechcela som takýto život. Pokým som vedela len o nás dvoch, vyhovovalo mi to. Nechcela som aby si ubližoval ľudom okolo mňa, nechcela som aby zomreli Loganovi rodičia, nechcela som aby umierali vôbec nejakí ľudia. Chcela som aby si mi dal pokoj.“ Do rána by som mohla menovať to, čo som chcela a čo nie. „Ty proste nevieš nič o mne ani o tom čo chcem alebo nechcem.“ Upriamil na mňa pohľad a usmieval sa. Áno, robiť si zo mňa srandu, alebo si robiť srandu na môj úkor, to mu ide. „Choď preč.“ Opäť som si ľahla chrbtom k nemu. Ešte chvíľu na mňa zízal a potom odišiel. Nakoniec sa mi podarilo zaspať...
          Ráno som sa prebrala až keď bolo vidno. Mohlo byť osem alebo deväť hodín. Jean sedel na stoličke vedľa mojej postele. Nohy mal preložené a hojdal sa. Napadlo ma či ho z nej nezhodím. Ale ak sa pohnem zistí môj podraz skôr ako ho stihnem urobiť. „Čo tu zase chceš?“ Opýtala a protestatívne som sa otočila na druhú stranu, aby som sa na neho nemusela pozerať hneď z rána. „Mala by si zavolať Logana.“ „Prečo? Je ti snáď na blízku?“ Zarehotal sa. Ach, ako nepríjemne zvoní jeho smiech v ušiach. „Nie to nie. Mali by ste si to vysvetliť. Nemienim byť s tebou hore každú jednu noc.“ „To je tvoj problém, Jean. Nemal si sa na mňa naviazať.“ Znovu sa zasmial.  Zodvihla som ruku a ukázala som prstom na dvere. Mal to byť náznak toho, aby odišiel. Nepochopil. „No, dvere. A?“ „Vypadni. Choď robiť niečo zmysluplnejšie.“ „Zmysluplnejšie pre teba, alebo pre mňa?“ Rýpal ďalej. „Rob si, čo chceš.“ Zahundrala som. „V tom prípade idem pohľadať Logana a trochu sa zabavím.“ Zmizol. No to snáď nie! Viac mi nebolo treba, aby som z postele vyskočila na rovné nohy. Vydierač. Čo vlastne odo mňa chce? Čo si myslí, že týmto docieli? „Jean!“ Bez odozvy. Idiot. „Jean!“ Znovu žiadna odozva. „Jean, prosím.“ Zašepkala som naposledy. Nechcem, aby Loganovi ubližoval, nech už sa ku mne chová akokoľvek, nezaslúži si aby si Jean riešil svoje komplexy na ňom. Trpel už dosť. „Čo si prosíš?“ Znovu tie vlasy... Je to úchylné. A vlastne. On celý je úchylný a to sa ma nemusí ani dotknúť, sprava sa tak. „Nechaj Logana na pokoji, niečo si mi predsa sľúbil.“ „Oh, na to som trochu pozabudol.“ Ironicky  si odkašľal. „Nepozabudol. Dobre viem, že to robíš naschvál, aby si dosiahol svoje. Tak čo chceš tentoraz?“ „Potrebujem dnes tvoju pomoc.“ „Akože v čom?“ „Je tu jeden malý problém, len pár ľudí, ktorých treba odstrániť.“ „Ľudí? Ľudí určite zabíjať nebudem.“ „ No a aký je v tom rozdiel?“ „To je úplne jedno. Nehodlám zabíjať nikoho.“ „Fajn. Pôjdeš so mnou a budeš ma kryť. Ja si ich zabijem aj sám.“ „Na čo teda potrebuješ mňa, keď ich vieš... Odstrániť aj sám?“ To už nie je podstatné. Proste ťa tam potrebujem a hotovo. Večer ti prinesiem šaty, pôjdeme na ples.“ Odišiel. Na ples? Tak počkať. To nie je náhodou už trochu veľa? Na plese predsa býva veľa ľudí, ako tam chce niekoho zabiť? Alebo chce zabiť všetkých, čo tam budú?

Keď malé dieťa dostane do ruky stoličku Dorotka, nepotrebuje k nej žiaden návod. Hneď vie, čo s ňou má robiť.  S týmto šikovným dreveným nábytkom sa deti môžu hrať v obývačke či v detskej izbe alebo ho môžu využiť v ktoromkoľvek detskom kútiku alebo materskom centre.

Dnes takému nábytku hovoríme “Montessori”, čo je synonymom zdravého mentálneho aj fyzického vývoja dieťaťa. Tento nábytok podporuje jeho samostatnosť a schopnosť sa sústrediť na činnosť, ktorá ho zaujme.

Stoličky Dorotka dobre poslúžia aj vám nie len vašim deťom.

Viac o nábytku Dorotka na www.dorotka.sk

Logan sa nevracia. A ja nemám ani najmenšieho poňatia, či je ešte v poriadku. Veľakrát som premýšľala o tom, prečo ma to vlastne zaujíma. On sa nezaujíma o to, či som ja v poriadku. Veď sem predsa ešte donedávna chodil, všetko vyzeralo byť medzi v poriadku a na dobrej ceste, aby zas bolo všetko tak ako pred tým. Nemohol sa predsa tak zmeniť. Alebo mohol? Asi áno...
           „Prečo si neodpočinieš?“ Opýtala sa ma Martina, keď ma videla ako znovu stojím pri okne a hľadím do diaľky. „Niekde tam je Logan a bezhlavo sa snaží nájsť Jeana.“ Hlesla som smutne. „Ja viem. A tiež viem to, že nemá šancu ho nájsť. Zbabelo pred ním uteká miesto toho, aby sa mu postavil ako chlap.“ Ach, ona tomu nerozumie. „Jean pred ním neuteká, stále je zahrabaný vo svojom brlohu, no tam sa nikto nedostane.“ „Odkiaľ to vieš ty?“ Sakra! „Doviedol ma tam.“ Vyšla som s pravdou von. „Prečo ho potom nezabiješ ty?“ „Nemám na to žiaden dôvod...“ Sklonila som hlavu. „Logan je predsa dosť dobrý dôvod.“ Podišla ku mne a pohladila ma po chrbte. „Vidíš ako sa správa... Vôbec mu na mne nezáleží.“ Musela som ju objať. Žiaľ bol silnejší než láska k nemu. Je to predsa pravda, opustil ma. Opustil nás dve. Nepomohol mi, keď bolo treba, miesto toho sa zachoval ako hulvát a znovu odišiel. Neviem, čo sa mu porobilo. Jean je zase tu. Hneď ako sa tu objaví je ten pocit hnusoty o čosi silnejší. Vypadni! Prikázala som mu. Ja naozaj teraz nemám chuť na jeho sprosté reči. Poslúchol. Odišiel. Ach...
             Sadla som si vonku na verandu. Premýšľam, či nie je na čase odísť. Mali by sme sa pobaliť a ísť. Neviem kam by sme šli. Niečo bezpečné, by sme si určite našli. Ale načo niečo bezpečné? Prakticky nie je nikto kto by nám chcel ublížiť. Ale zas nemáme ani nikoho, kto by nás ochránil. „Ja vás ochránil.“ Objavil sa Jean na stoličke vedľa mňa. „Ty si v prvom rade sľúbil, že nám dáš pokoj a ako to dopadlo. Logan je preč a ty si tu každým dňom častejšie.“ „Urobil som ti snáď niekedy niečo?“ Pripravil si ma o Logana, neviem ale ako. „Nie.“ Otočila som sa mu chrbtom a sledovala som ešte zamrznuté jazero. „Snažím sa ti len pomôcť. Predstav si , že by si o svojej budúcnosti nevedela, čo by si asi tak robila teraz?“ „Stále neverím, že to, čo si mi ukázal je skutočne moja budúcnosť.“ Nohy som si vyložila na moju stoličku, kolená som si pritiahla bližšie a hlavu som si oprela o operadlo. Vlasy mi viali v jemnom vánku.  Jean vtedy doslova vyšiluje. Neviem, čo ma s mojimi vlasmi. Ani pôvod tejto jeho úchylky nechcem vedieť. Ostal ticho sedieť, iba ma pozoroval. To, že je ticho ma znepokojuje ešte viac, ako to keby rozprával.
         Snívam snáď? Monarcha teraz v zime? Vidím pred sebou lietať motýľa. Otočila som sa, Jean tu už nebol. Motýľ si ale ďalej kľudne poletoval predo mnou. Zbláznila som sa? Alebo sa zbláznil on? Veď chudáčik maličký umrzne. Ako sa sem vôbec dostal? Došlo mi, že to, pravdepodobne, nie je dielo prírody. Motýle sú predsa teraz na juhu. Postavila som sa, aby som ho chytila. Prekvapivo si sám sadol na moju nastavenú dlaň. Zoberiem ho dovnútra, aby naozaj nezamrzol. Zakryla som ho aj druhou rukou, aby mi neuletel. Dvere som si otvárala lakťom a vchádzala som chrbtom. To si hneď samozrejme všimla Martina. „Deje sa niečo?“ Dvihla jedno obočie. „Pozri čo mám.“ Podvihla som spojené ruky. Okamžite pribehla ku mne. „Čo je to?“ Pýtala sa zvedavo. Otvorila som ruky a ... nebol tam. Ostala som stáť s otvorenými ústami. „Nič? To je... Zaujímavé.“ Vykoktala šokovane. „Bol tam motýľ.“ „Teraz v zime? Veď by zamrzol.“ „Naozaj tam bol. Vzala som ho do vnútra, aby sa mu nič nestalo.“ „A kde teda je?“ „To neviem. Musel mi uletieť.“ Moje podvedomie sa mi smialo. Tak a teraz si už aj tvoja najlepšia kamarátka o tebe myslí, že si blázon. Choď sa vyspať, asi to potrebuješ, dievča. „No...“ Nevedela, čo povedať. „Ja viem. Už mi asi hrabe.“ Priznala som smutne a hypnotizovala som si ruky. Dúfala som, že sa vráti.
          Nie som blázon, ten motýľ tam predsa bol. Sadol mi na ruku, cítila som ho. Ako sa mohol len tak vypariť. Martina ma presvedčila, aby som si šla ľahnúť. Myslí si, že som vyčerpaná a už mám z toho halucinácie. Neodvrávala som, poslušne som zaliezla do postele. Akurát spať sa mi nedá. Respektíve, nechcem spať. Znovu ma bude strašiť ten istý sen. Zažila som ho už asi milión krát, nechcem znovu. Opatrne skúšam zavrieť oči. Pokúšam sa myslieť na niečo pekné. No, veľa toho teda nie je....
           Znovu sa s krikom budím na rovnaký sen. Znovu odišiel, znovu som ostala sama. Posadila som sa a hlavu som si zložila do dlaní. „Ako dlho to bude trvať?“ „Kým sa s tým nevyrovnáš.“ Ozvalo sa od okna. Môj inštinkt nesklamal. Ale aspoň nie som na moju nočnú moru sama.

Ahojte,

už máme prvý výber za sebou. Chceli by sme vám vysvetliť, ako vyberáme. Prečo? Jednoducho, aby nedošlo k nedorozumeniu a aby bolo všetko transparentné. 

Ako vyberáme?

Najprv vyberáme v spolupráci s firmou istý počet ľudí, ktorí zodpovedajú kritériám určeným firmou. Táto časť výberu je naozaj o spolupráci. Nevyberáme iba my, MK. Preto by ste mali čo najlepšie vysvetliť, prečo chcete otestovať daný produkt. 

Druhá časť výberu je o náhode. Hádžeme zvyšok nickov do programu na losovanie. Zmysel tejto druhej časti výberu je, že hocikto môže dostať šancu na testovanie. Iba na základe náhodného výberu spomedzi X nickov.

Pomer medzi prvou a druhou časťou je variabilný. Záleží to od kritérií/potrieb firmy a od vašich komentárov.

LAKTOHERB- porciovaný čaj pre dojčiace mamičky

Bylinky vo forme bylinkových čajov, aj ako koreniny tvoria súčasť našej stravy už po veky vekov. Ale aj keď sa tieto produkty voľne ponúkajú v obchodoch, sú viaceré z nich výhradne určené na posilnenie zdravia v chorobách, alebo  ako prevencia a súčasť ozdravného procesu.
Preto v čase tehotenstva alebo v čase dojčenia, sa odporúčajú len niektoré z mnohých byliniek, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie matky a dieťaťa, a popritom neboli zistené žiadne nežiadúce účinky. 
Ktoré sú tie najpoužívanejšie?
Jednoznačne FENIKEL obyčajný, ktorého plody sa používajú pri tráviacich ťažkostiach, ako výborné spazmolytikum, okrem toho podporuje tvorbu mlieka, a cez mliečko vplýva aj na dobré trávenie u dojčiat, hlavne pri plynatosti a kŕčoch v brušku. Plody sa pripravujú ako zápar alebo odvar.
Podobné účinky majú aj RASCA lúčna aj bedrovník ANÍZOVÝ, skôr známy len pod názvom ANÍZ, pri ktorých sa tiež využívajú ich silno aromatické plody.
Ruža šípová- plod ŠÍPKY- vynikajúci zdroj vitamínu C a K, provitamínu A, flavonoidov, vápnika, fosfóru, draslíka a horčíka. Čaj získaný maceráciou za studena je vhodný pre tehotné ženy aj dojčiace matky.
RUMANČEK pravý je vhodný vo forme čaju aj v období tehotenstva aj dojčenia.Používa sa najmä pri tráviacich ťažkostiach, pôsobí protizápalovo a uvoľňujúco.
ZÁZVOR alebo ďumbier lekársky ideálny v tehotenstve pri ranných nevolnostiach a zvracaní. Pôsobí protizápalovo, vhodný aj pri kinetóze - nevolnosti v dopravnom prostriedku. Zo zázvoru si pripravíme čaj alebo užívame vo forme sušeného mletého koreňa ako prísadu do jedla, koreninu.
Obľúbené sú aj ďalšie byliny, ktoré ale majú určité obmedzenia.
MEDOVKA lekárska pre svoj upokojujúci charakter aj priaznivý účinok na trávenie je vhodná pre dojčiacu matku ale nie v období tehotenstva, kedy môže svojim uvoľňujúcim účinkom skôr uškodiť.
MATERINA DÚŠKA ako výborná bylina pri ochoreniach dýchacích ciest je vhodná pre mamičky, ale len krátkodobo pri prechladnutí a chrípke.
PŔHĽAVA dvojdomá je všestranná bylinka a môže byť veľmi nápomocná aj v období tehotenstva a dojčenia. Zlepšuje látkovú výmenu, obsahuje mnoho vitamínov a minerálov, ale keďže je močopudná, ani v tomto prípade sa neodporúča každodenné dhodobé užívanie.
NECHTÍK lekársky má silný protizápalový účinok, pomáha pri nevolnosti a žalúdočných vredoch. Užívať krátkodobo, najlepšie striedať s inými bylinami alebo v zmesi.

Výbornú zmes pre dojčiace mamičky zostavili v spoločnosti HERBÁRIA a ponúkajú ju pod názvom LAKTOHERB.

Vo všeobecnosti ide o bylinná zmes na prípravu čaju, ktorej liečivé účinky potvrdzujú skúsenosti ľudového liečiteľstva. Nie je klasifikovaná ako liek . Zmes obsahuje výlučne prírodné rastlinné produkty.

Patrí medzi najobľúbenejšie čajové zmesi s priaznivým účinkom na produkciu mlieka a upokojenie boľavého bruška u dojčiat. Zloženie zmesi je dôkladne koncipované z bylín, ktoré sú odporúčané a vhodné pre dojčiace matky a ich detičky.

Zloženie LAKTOHERBU: 1 vrecko čaju (1,5 g) obsahuje :
0,45 g oplodie ruže šípovej (Rosae pseudo-fructus)
0,40 g semená fenikla (Foeniculi fructus),
0,40 g semená bedrovníka anízového (Anisi fructus)
0,15 g vňať medovky lekárskej (Melissae herba)
0,10 g semená rasce lúčnej (Carvi fructus)

Na ten šialený výraz v jeho tvári sa nedá zabudnúť. Myslím, že toto bude moja ďalšia mora. Objavil sa tu Logan. Jeho prítomnosť cítim kedykoľvek, dokonca aj vtedy ak umieram. To čo sa odohrávalo ďalej už boli len sekundy. Videla som Jeana ako žmurkol jedným okom. Pustil ma. Vypálil Loganovi, ktorý stál za nim, spakruky takú ranu, až sa zložil k zemi. S úsmevom na tvári odišiel. Naozaj hlúpy plán, no vyšiel mu. Ledva som lapala po dychu, no prvé čo som urobila, bolo to, že som šla ratovať Logana.  Chcela som ho chytiť za ruku a pomôcť mu vstať, no od ma odstrčil. Utrel si opakom ruky krv na brade z rozbitej pery.  Stála som vedľa neho s otázkou na kraji jazyka. No on vyzeral ako by ma vôbec nepotreboval. Nahnevane vstal, zazrel po mne a odišiel do kuchyne. Z mrazničky vybral kus zamrznutého mäsa a obalil ho utierkou. Tváril sa ako by mu na mne vôbec nezáležalo. Ako by ani nevidel, že ma Jean takmer uškrtil. Zatmelo sa mi pred očami. Svet sa odrazu začal točiť. Odpadla som.
           Niekto ma hladí po vlasoch. Opatrne otváram oči. Sklamanie prichádza hneď ako uvidím Jeanovu siluetu. „Tak čo? Ešte stále ho rovnako miluješ?“ Posmešne sa opýtal, len čo som otvorila oči poriadne. „Kde je?“ Okamžite som sa posadila. „Odišiel. Len čo si odpadla. Vykašľal sa na teba.“ „To nie je pravda.“ Snažila som sa ho presvedčiť. Alebo seba? Do izby vošla Martina. Priniesla pohár s vodou. Jeana oblúkom obišla. Chápem jej strach. Pred chvíľou sa ma pokúšal zabiť a teraz tu znovu sedí pri mojej posteli. „Budeš ... V pohode?“ Opýtala sa roztraseným hlasom. „Nevidela si Logana?“ Opýtala som sa pre istotu aj jej. „Odišiel hneď keď si odpadla. Tento... On sa pri tebe hneď objavil a odniesol ťa sem.“ Pozerala na neho s veľkou nedôverou.  Aj v tomto ju chápem. „Naozaj len tak odišiel? Ani sa o mňa nezaujímal?“ Pokrútila hlavou. „Nie.“ Dodala. Ale čo to má vlastne znamenať? Prišiel predsa kvôli mne. To ho Jean tak naštval, že ma mal úplne na háku, nerozumiem tomu...
           V noci som sa zobudila na rovnakú nočnú moru. Znovu ma myklo, keď som si, zas pri okne, všimla postavu sediacu na gauči. „Baví ťa to?“ Opýtala som sa ho. „Nedá mi spávať, keď vidím ako sa trápiš.“ Odpovedal. „Je to tvoja vina.“ Otočila som sa na druhú stranu. „Keby som vedel, aké to bude mať následky, neukázal by som ti to.“ „Tomu neverím.“ Namrzene som šomrala. Odišiel. Vie, že do rána už nezaspím, tak sa šiel v kľude vyspať on. Aké šľachetné...
           Hovorí sa, že ženu nikdy nemáte nechávať dlho osamote, lebo má potom veľa času rozmýšľať. A to presne sa teraz deje. Sú to ďalšie dva dni, čo sa Logan bezhlavo chytá každej slamky a snaží sa Jeana nájsť. Sú to rovnako dva dni, čo sa naposledy ukázal Jean. Začínam myslieť na to, že s Loganom to pravdepodobne vyzerá na rozchod. Skôr ako v budúcnosti, ktorú mi Jean ukázal. „Tak už ti to došlo?“ Vždy keď sa tu objaví, prepadne ma nepríjemný pocit. „Docielil si svoje. Čo ešte viac chceš?“ Opýtala som sa rezignovane. „Čo chcem, dobre vieš.“ „Hej mňa, ale načo ti budem ja?“ „Si silnejšia ako si myslíš.“ „To nemáš najmenší strach, že ťa zabijem?“ „Prečo by si to robila? Ja si myslím, že k tomu nemáš najmenší dôvod.“ „Už len z recesie...“ Šomrala som si popod nos sotva počuteľne. Pokrútil hlavou a znovu zmizol. Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla nosom. Všetko je úplne zle...

„Potrebujem pomoc.“ Cítila som sa previnilo, že práve od neho musím žiadať pomoc. Žiaľ. Inak sa nedalo. „Viem.“ Odpovedal suverénne. Prevrátila som očami. Nakoniec som ich prižmúrila. „Dobre, ty chytrák, tak kde je?“ Posadila som sa na druhý gauč oproti nemu. Delil nás len malý, asi šesťdesiat centimetrov široký, konferenčný stolík. Hlavou mi prebehli rôzne scenáre toho, ako by som ho najrýchlejšie zabila. „Kde je kto?“ Uškŕňal sa. „Kto asi? Koho môžem hľadať? Logan, predsa.“ Ďalšie pomyselné zabitie. „Neviem, kde je tvoj milovaný Logan.“ Rehotal sa. Určite.. On a niečo nevedieť? To asi ťažko... „Samozrejme. A tomu mám akože veriť?“ Zazerala som na neho s kamennou tvárou. Nemám náladu na žarty a už vôbec nie s ním. Možno keby prišla Martina a povedala mi nejaký trápny vtip, ktorý poznám už desať rokov, zasmiala by som sa. Ale on? „Vyklop láskavo, kde je. Nebaví ma sa tu s tebou dohadovať.“ „Ja som v tvojej prítomnosti, náhodou, veľmi rád.“ „Kde-je-Lo-gan?“ Vyslabikovala som. Pripadám si ako v pomocnej škole. Aj hluchonemý a slepý debil by pochopil, čo od neho chcem skôr, ako to vytiahnem z Jeana. „Od-kiaľ-to-mám-asi-tak-ve-dieť?“ Rovnako slabikoval. „Nehovor mi, že ho nevieš nájsť.“ „Viem, ale to si odo mňa nechcela. Chcela si, aby som ti povedal, kde je. A to neviem.“ Prisahám, určite mi tečie pena z úst. „Nájdi ho.“ „Ako?“ zdvihol jedno obočie a urobil nejakú hlúpu grimasu. „Prosím.“ Nehorázne, ale nehorázne ma štve. On odo mňa niečo chce a ja sa mu ešte musím prosiť. Viem, že ho Logan niekde hľadá. Jean zasalutoval a zmizol. Chvalabohu. Netrvalo by dlho, kým by som na neho nevyletela za tie jeho sprosté reči, ako je rád v mojej prítomnosti. Mňa jeho prítomnosť teda vôbec neteší. Je však pravdou, že v poslednej dobe už k nemu nechovám takú nenávisť. Proste jeho stálu prítomnosť akceptujem, ale nepotrebujem ju. Ani ju nevyhľadávam a ani nechcem. Ale prečo potom robí Loganovi napriek? Mal mu dať pokoj. No zas na druhej strane... Logan nevie čo sa tu stalo. Možno si myslí, že mi nejako ublížil alebo, že ma drží ako rukojemníka a tak nehľadá len jeho ale aj mňa. Keby sa tak aspoň raz vrátil, aby som mu to mohla vysvetliť... Ale čo mu poviem? Že som dobrovoľne odišla s Jeanom, že mi ukázal mojich aj jeho mŕtvych rodičov, že mi ukázal budúcnosť, že som k nemu bola tak blízko a nezabila som ho? Z toho by nadšený teda nebol. Ani z toho, že som pristúpila na nejakú dohodu s ním. A už vonkoncom by nebol nadšený z toho, že je na mňa naviazaný a že ho žiadam o pomoc. Som v poriadnom prúseri... Sakra!

       Pozerám von veľkým francúzskym oknom a poklopávam na neho prstami. Nech mi nehovorí, že nájsť niekoho, kto sa ho snaží zabiť, trvá tri hodiny. „Ospravedlňujem sa. Musel som niekoho zabiť.“ Myklo ma. Znovu ma chytal odzadu za vlasy. Čo to je? Nejaké znamenie, že ju tu? „Snáď nie.. „ Nedokončila som „Nie.“ Postavil sa vedľa mňa. Nevyzeral nebezpečne. Skôr, ako by ho niečo trápilo. Nejaké divné, sebe vražedné sklony vo mne chceli zistiť, čo. „Je tu pekný výhľad.“ „Nie si tu preto, aby si sa kochal výhľadom.“ Odbila som ho. „Prečo sa vlastne takto ku mne správaš?“ Otočil sa ku mne. Prepaľoval do mňa očami dieru. Neuhla som mu pohľadom, tentoraz som ochotná mu čeliť za každú cenu. Zaťala som zuby a nespúšťala som z neho zrak. Prečo vlastne? Neurobil mi nič. Ak nerátam rozbité dvere na mojom byte. „Ubližuješ ľuďom, ktorých mám rada.“ Vysúkala som zo seba nakoniec. Slabý argument... „Keď si to zaslúžia.“ Mykol plecom a otočil sa znovu k oknu. Zaslúžia? „Logan je v bludisku.“ Odišiel. Snáď som ho neranila. Vyzeral dosť sklamane. Navyše odišiel bez zbytočnej poznámky, to sa mi nezdá.

         Noc, čo noc sa mi sníva s Loganom. Nič krásne. Nič romantické. Sníva sa mi o tom, ako ma opúšťa. Zakaždým, nech urobím čokoľvek a akokoľvek sa snažím ten sen zmeniť, on stále nakoniec odíde. Už zas. Cítim jeho prítomnosť. „Viem, že si tu.“ Sedel v pri okne potichu. „Príde mi to úchylné.“ Otočila som sa na druhú stranu, aby som ho nevidela. „Keď tak nad tým uvažujem.. Prečo si ho nezavoláš?“ Konečne prehovoril. „Začínaš mať strach. Je nebodaj blízko?“ Šomrala som. „Keby on vedel, aká dlhá cesta ho ku mne ešte čaká, mučil by radšej teba, aby si ho ku mne doviedla.“ Potiahla som si prikrývku vyššie. „Vypadni.“ „Nemôžem.“ „Pre boha, Jean. Choď sa vyspať. Ja tiež potrebujem spať.“ „Len som sa chcel presvedčiť, či si v poriadku.“ „Neumieram. Keby áno, určite by si to vedel, ako prvý.“ „Veď práve...“ Odišiel. Jeho hlúpa poznámka o tom, že keby Logan vedel, aká dlhá cesta ho ešte k Jeanovi čaká, tak by ma radšej mučil, aby som mu povedala, kde je, mi nedala spať. Zas raz odišiel s hlúpou odpoveďou, bez vysvetlenia. Logan by snáď nebol schopný ma mučiť. Snáď...

         Do rána som sa prehadzovala. Nemohla som zaspať. Každý deň mi dá Jean chrobáka do hlavy a ja potom ako magor o všetkom uvažujem nekonečne dlho. Logan je preč, Martina sa mi snaží vyhýbať, keď vidí akú mám náladu. Nemám žiadne rozptýlenie. Ale čo tu mám robiť? To mám snáď ísť do lesa a zabiť medveďa, aby som si dokázala, že na to mám dostatok síl? ´Walking alone´- zaznelo z rádia v nejakej pesničke. Všetko. Ale že úplne všetko okolo mňa sa mi snaží nahovoriť, aby som ostala sama. Martinu ale neopustím, ani za svet.                     „Jean!“ Bežala som akurát dolu schodmi a za cesty som si obliekala sveter. Som rozhodnutá ísť za Loganom a presvedčiť ho, aby sa vrátil. Nemá zmyslel, aby ho naháňal. „Ideš niekam?“ Opýtal sa ma. Ledva som pred ním zabrzdila. „Za Loganom.“ „No fajn. Ale ako ho chceš nájsť?“ Opýtal sa ironicky. „Ty mi v tom pomôžeš.“ Oznámila som mu na rovinu. „Poznám lepší spôsob.“ Chytil ma pod krk a oprel o stenu. „Zbláznil si sa?“ Ledva som dokázala hovoriť. Ľutovala som v tej chvíli každú jednu sekundu, čo som mu verila.

Pripravili sme pre Vás novú akciovú ponuku platnú od 4.3.2016 až do 24.3.2016 alebo do vypredania zásob, tak neváhajte a nakupujte výhodnejšie 🙂

Retrogéria- sme tradičná drogéria s dlhoročnou pôsobnosťou na našom trhu.Máme tri predajne v Bratislave- Drogéria u Kovára v Petržalke, Retrogéria v
OC Retro v Ružinove a Retrogéria na Dlhých Dieloch. Nakupovať u nás môžete aj prostredníctvom internetového obchodu www.retrogeria.sk a to 24 hodín denne s možnosťou objednaného dodania tovaru zdarma.

RETROGÉRIA Vám ponúka výber kvalitného sortimentu drogérie, domácich potrieb, farieb -lakov, chemikálií, sviečok, autokozmetiky a elektra. Spolupracujeme s dodávateľmi z celej Európy a taktiež s domácimi výrobcami overených produktov, ktoré sú v našich domácnostiach neustále potrebné. Ponúkame služby kolorovacieho centra- na počkanie miešame interiérové a exteriérové farby značky Primalex. Naším exkluzívnym partnerom je Teta drogerie- každé dva týždne ponúkame tovar za zvýhodnené ceny v rámci Teta letáku. Dodávame tovar aj na faktúru s možnosťou s predĺženej splatnosti právnickým osobám za veľkoobchodné ceny.

Zubná pasta Zendium funguje inak, než ostatné zubné pasty.
Zubná pasta Zendium sa inšpirovala bio-výskumom a jej priekopnícke zloženie pôsobí v harmónii s ústnou dutinou. Neobsahuje antibakteriálne zložky na reguláciu zubného povlaku.Miesto toho obsahuje enzými a proteíny, ktoré Vaše ústa používajú v boji s baktériami.Zendium chráni Vašu ústnu dutinu zvyšovanímjej prirodzenej obranyschopnosti.Zendium Vám poskytuje o 60% viac sily v boji proti príčinám vzniku zubného kazu, problémov s ďasnami a citlivosťou.Zubná pasta Zendium má jemné zloženie, takže je vhodná aj pre tie najjemnejšie ústa.
Sila enzýmov a proteínov:
Tri enzými obsiahnuté v Zendium účinkujú kaskádovo, aby posilňovali prirodzené antibakteriálne vlastnosti ústnej dutiny a tým chránili zuby a ďasná.
Tri proteíny obsiahnuté v Zendium účinkujú v harmónii s enzýmami, aby potláčali rast baktérií v ústnej dutine.
Fluorid posilňuje zubnú sklovinu a chráni pred zubným kazom.
Na nasom eshope www.retrogeria.sk nájdete teraz výrobky značky Zendium v akciovej cene !
RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/zendium/

Mamini, vedeli ste, že jedna z výborných metód ako učiť vašu ratolesť farby je dovoliť jej namaľovať farebný obrázok priamo jej prštekmi? Každú farbu, ktorú váš malý umelec nanesie na papier nahlas pomenujte. Ako náhle majstrovské dielo zaschne, vyjdite do prírody a hľadajte predmety, ktoré sa zhodujú s farbami na obrázku. Nezabudnite tiež hovoriť o tom, že existuje veľa odtieňov farieb. Napríklad od svetlomodrého neba až na tak tmavomodré, že vyzerá skoro ako čierne.

Alebo si tiež pomôžte videom:

Zdroj textu: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/

Asi málokto sa zamýšľa nad využitím použitých čajových vrecúšok. Zvyčajne to vyzerá takto: dáme stať vodu na čaj,  do šálky vložíme vrecúško, a keď voda zovrie, zalejeme čaj. Po niekoľkých minútach čajové vrecúško vyberieme a zahodíme do koša. Takto to robíme niekoľko krát za deň, desiatky ráz za týždeň a stovky či tisícky ráz za rok.

Inšpirujte sa výtvarnou umelkyňou a grafickou dizajnérkou Ruby Silviousovou, ktorá použité čajové vrecúška nezahadzuje, ale odkladá. Jedného dňa prišla na to, že aj hoci na prvý pohľad odpudzujúce veci ako premočené a zafarbené čajové vrecúška, môžu mať svoju estetickú a pamätnú hodnotu. Pustila sa tak do maľovania použitých čajových vrecúšok.

Stačí, keď si použité vrecúško vysušíte, rozstrihnete na polovicu a chopíte sa štetca a farieb. Plátno či výkres teraz vymeníte za čajové vrecúška, s ktorými nielen skrášlite vašu domácnosť, ale aj potešíte blízkych. Zároveň si z nich môžete vytvoriť svoj vlastný vizuálny diár. Slová nahradíte farebnými čajovými vrecúškami a váš diár bude pestrejší. Okrem toho, že si pri tom skvele oddýchnete, popracujte aj na vlastnej tvorivosti a predstavivosti.

Ruby Silviousová sa tejto činnosti aktívne venuje už od začiatku roku 2015 a neustále prichádza s novými projektmi. Na jar tohto roku by mala vyjsť jej prvá kniha o čajových vrecúškach.

Spríjemnite si aj vy svoj voľný čas maľovaním čajových vrecúšok. Keďže už viete ako na to, postačí vám čajové vrecúško a všetky ostatné výtvarné potreby nájdete u nás na Modrom koníku, prípadne na našom e-shope: www.silnaspinka.

Zdroj: Boredpanda.com

Všimli ste si, že v období týchto zimných mesiacov sa občas cítite trochu smutne až depresívne? Pociťujete nedostatok energie, menej radosti, alebo dokonca zvýšenú chuť na sladké? Ak ste odpovedali na niektorú alebo na všetky tieto otázky „áno", možno ste sa dostali pod vplyv blue devils, démonov smútku a trpíte takzvaným zimným blues.

Vysvetlenie zimného blues (smutnej nálady)
Zimné blues je druhom sezónnej melanchólie, ktorú zažíva mnoho ľudí počas jesenných a zimných mesiacov. Zimné Blues je miernejšou formou sezónnej depresie a zmizne, keď sa zima skončí. Sezónna afektívna porucha je na druhej strane vážnejšou formou sezónnej depresie, zvyčajne klinicky diagnostikovanou. Predpokladá sa, že zimné blues je spôsobené kombináciou krátkych dní, chladnejšieho počasia a stresov z prázdnin (sviatkov), pričom pokles slnečného žiarenia môže viesť k nerovnováhe chemických látok v mozgu zodpovedných za zlepšenie nálady, serotonínu (ktorý ovláda našu chuť k jedlu a náladu) a dopamínu (ktorý reguluje našu motiváciu, náladu a pozornosť).

Našťastie je možné zmierniť účinky chladného ponurého počasia a jedením poraziť zimné blues.

Zbavte sa zimného blues
Komplexné sacharidy (karbohydráty)
Štúdie* ukazujú, že nedostatok serotonínu môže zvýšiť chuť na jednoduché sacharidy (napr. biely chlieb, bielu ryžu a sladkosti). Konzumácia jednoduchých sacharidov môže rýchlo zvýšiť hladinu cukru v krvi, čo má za následok dočasný pocit šťastia, avšak po ňom často nasleduje „náraz", ktorý spôsobuje únavu a podráždenosť. Komplexné sacharidy, ako sú strukoviny, zelenina, hnedá ryža a quinoa pomáhajú stabilizovať tieto chute a nezvyšujú rýchlo hladinu cukru v krvi ako jednoduché sacharidy, pričom zároveň udržujú pocit nasýtenia vášho hladu a chutí.
*Wurtman RJ, et al. (1995). Obes Res, 3 Suppl 4: 477S-480S

Bielkoviny
Bielkoviny sú vysoko odporúčané s každým jedlom (hlavne chudé bielkoviny), keďže pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi a pomáhajú vyvážiť chuť na sladké, jednoduché sacharidy. Bielkoviny tiež obsahujú tyrozín, aminokyselinu, ktorá pomáha zvýšiť dopamín (spomeňte si, že ten reguluje našu náladu a motiváciu). Veľkým zdrojom bielkovín sú napr. kura, moriak, losos, žĺtky a strukoviny.

Omega-3 mastné kyseliny
Štúdie* ukazujú, že ľudia s nízkou hladinou omega-3 mastných kyselín sú náchylnejší k poruchám nálady. Omega-3 mastné kyseliny sú dôležité pre zdravie mozgu a pomáhajú udržiavať správnu hladinu chemických látok na zlepšenie nálady. Potravinové zdroje omega-3 mastných kyselín sú napr. ľanové semená, losos, orechy a sardinky. Ak sa vám zdá ťažké zahrnúť omega-3 mastné kyseliny do Vašej stravy, skúste si ich doplniť doplnkom stravy Jamieson Omega-3.
*Gordon Parker, et al. (2006). Am J Psychiatry, 163 (6): 969-78.

Čo je lepšie? Stáť tu zoči-voči Jeanovi? Alebo stáť zoči-voči smrti. „Neumrieš.“ Skôr než som nejako stihla zareagovať hladil ma po líci. Prudkým pohybom som odrazila jeho ruku. Nechcem, aby sa ma dotýkal. Protiví sa mi celý aký je. Ustúpila som o krok vzad. „Viem veci, ktoré úbohý Logan nevie. Navyše neviem prečo utekáš, to ty si chcela ísť sem. Si tu, a čo teraz? Ujdeš?“ Nie! To rozhodne nie. Urobila som krok v pravo. „Krok v pravo.“ Oznámil mi. Urobila som jeden doľava späť. „Krok v ľavo.“ Znovu mi oznámil môj pohyb. Dobre, keď sa chce hrať. Postavila som sa znovu pred neho. Bol tak blízko, že som mohla cítiť jeho teplý dych. Sústreď sa! Čo robí on? Dokážeš to isté. Nádych, výdych. Nádych výdych. A znovu nádych a znovu výdych. Ak je on naviazaný na mňa v istom zmysle to puto musí byť aj z mojej strany. Aspoň máličko. Nádych, výdych. Je to tu. Znovu dvíhal ruku, aby sa ma dotkol. Miesto toho, aby som znovu udrela po jeho ruke, dostal poriadnu facku on. Konala som bez uváženia. Nemal šancu sa jej uhnúť. Viem, že pár krokov poodišiel. Skóre 1:0, pre mňa.
           Nemám náladu robiť si z neho srandu. Zazerala som do tmy. „Ja som ti neublížil.“ „Že nie? Zabil si Loganovi oboch rodičov, spôsobil si traumu a strach do konca života Martine.“ Smerovala som k nemu. „Nemáš ich tak ochraňovať. Od začiatku si sa mohla pridať ku mne.“ „Akého začiatku? Ty si mi nedal na výber. Pripútal si sa ku mne a ničíš život ľudom, na ktorých mi záleží. Po tom všetkom nekonečnom strachu z teba, si sem napochoduješ a tváriš sa, ako môj dávno stratený kamarát.“ Kričala som na neho. Nezmohla som sa na nič iné len, aby som ho rezignovane buchla do hrude oboma rukami. Chytil ma rukami za obe zápästia. „Kľudne môžu zomrieť ďalší ľudia, len aby si pochopila, že cesta, ktorou ideš nie je správna.“ „Ďalší ľudia? Ako ty, sakra, vieš, čo je pre mňa správne alebo nie!“ Snažila som sa od neho dostať. „Nikam nepôjdeš. Nikam! Rozumieš?!“ Zhúkol po mne.
         Zatváram oči pre ilúziou, ktorú mi ukázal. „Chcela si odísť, tak sa pozeraj, čo sa v tej tvojej budúcnosti stane. Za čo tak bezhlavo bojuješ.“ Videla som seba. Tehotnú. Možno siedmy alebo aj ôsmy mesiac. S Loganom sme sa hádali až nakoniec zobral z gauču kufor a zabuchol za sebou dvere. Ja som ostala bezducho stáť. Zízala som na dvere pred sebou až kým som sa nerozplakala. Zosunula som sa k zemi. V skutočnosti sa mi tiež tlačili slzy do očí. „A vieš čo nastane potom?“ Pokrútila som hlavou. „Tak sleduj... To dieťa je Loganove.“ Kráča ulicou ako duch. Cestou vráža do okoloidúcich ľudí, nakoniec zastane uprostred parku s malými deťmi. Ono samo nie je staršie ako oni. Logan sedí na lavičke a prstom ukazuje na jedno z detí. To moje bez najmenších námietok pristúpi k dieťaťu na hojdačke. Zhodí ho z nej a odtrhne mu hlavu. „Dosť!“ Vykríkla som. Čakala som budúcnosť akúkoľvek, ale takúto teda nie. „Prečo mi to ukazuješ?“ „Hrdo sa biješ do pŕs, za ľudí, ktorí ťa zradia, by si položila ruku do ohňa. Čo ruku. Pokojne by si do toho ohňa skočila celá.“ „Neverím ti. Neverím tomu čo mi ukazuješ.“ Zlostne ma zdrapil za rameno. „Myslíš, že ti klamem. Tak sa pozeraj čo spôsobíš!“ Syčal cez zaťaté zuby. „Nie!“ Zavrela som oči, nechcem vidieť už nič. Vôbec nič. „Tak sa pozeraj!“ Kričal. „Nie!“
„Ako chceš. Nútiť ťa nebudem.“ Ostalo ticho. Už nikto nekričal. Nikto neplakal. Znovu ma obklopovala tma jeho brlohu. „Prečo to robíš? Prečo sa ma snažíš zničiť?“ „Zničiť? Potrebujem ťa v najlepšej forme. Priuč sa niečomu a ja si po teba prídem, keď bude treba. Prisahám, že dovtedy tebe aj tvojej kamarátke dám pokoj.“ „A čo Logan?“ „Pokiaľ neprestane s tým lovom na mňa, skončí veľmi zle.“ „Vieš, že neprestane. Ani vtedy ak mu to poviem ja. Ak sa dozvie o dnešku bude sa snažiť ešte viac.“ „Ale on nemá žiadnu šancu.“ Rozčuľoval sa. Akože nemá? To si snáď nemyslí, že je najmocnejší zo všetkých.  „To sa ešte uvidí.“
            Logan sa nevracal niekoľko ďalších dní. Znovu som o ňom nič nevedela. Znovu sa neozýval. A vlastne... Je to moja vina. Nenašiel nás doma, boh vie, čo si myslel. Hrala som sa s náhrdelníkom, ktorý mi daroval jeho otec. Je pravda, že ak budem naozaj veľmi chcieť dokážem sa dostať k ľuďom, ktorých milujem? Milujem? Po tom čo mi prednedávnom ukázal Jean som bola zmätená. Nevedela som či je to len jeho výmysel alebo je to naozaj moja budúcnosť.
           Sedím v obývačke na mäkkom gauči a hľadím niekam pred seba. Prestávam vnímať realitu ako takú. Všetko sa mi zdá ako ilúzia. Ako keby toto všetko bol len zlý sen. Viem, že za tento stav mojej mysle môže Jean. No doteraz som sa ho nepokúsila vyhľadať. Viem,  že je niekde nablízku. Tu jeho odpornú energiu cítim všade, kde sa pohnem. Sľúbil však, že mi dá pokoj. Ibaže... Potrebujem vedieť, kde je Logan a to či je v poriadku. Postavila som sa a začala som sa prechádzať po miestnosti ako zúrivý lev. Nedá mi to. Koľko je tomu, čo si zas Logan niekam zmizol bez vysvetlenia? Takmer mesiac a za ten čas o sebe vôbec nedal vedieť. A tentoraz o ňom nič nevie ani Martina. Žeby mal Jean predsa len pravdu a láska, ktorú som k nemu cítila bola len jednostranná. Nevydržím to. Nemôžem sa takto už viac týrať. „Jean!“ Takmer okamžite sedel na gauči, kde som sedela pred tým. Znovu ten jeho debilný úsmev. Bila by som ho za to, ako sa teší z môjho nešťastia. No je jediný kto mi môže pomôcť nájsť Logana.

„Mami.“ Šepla som. Vedela som, že to nie je realita no láska k nej bola silnejšia. „Tak neplač, dievčatko moje. Musíš byť silná.“ Podržala si ma na dĺžku rúk. „Aká si krásna a ako si vyrástla. Už dávno nie si malé dievčatko. Teraz musíš byť silná žena.“ Ona nevedela. Nevedela čo sa stalo. Kým som a čo sa v mojom živote odohrávalo. Nemohla to vedieť. Bola mŕtva...
          Smútok v mojom srdci sa súbežne prelínal so šťastím. Obaja rodičia sú znovu pri mne. Je tu aj Loganov otec a jeho mama. Všetci sa spolu objímame. Je neskutočne čo Jean dokáže. Dokonca je tu aj Agáta. Stojí obďaleč a usmieva sa na nás. Martina si zvykla na to, že občas zaživa veci, ktoré nie sú reálne možné, no teší sa so mnou. Aspoň na malý moment si môžem vychutnať okamih, ktorý čochvíľa pominie.
          Jean sa niekam vytratil. Dúfam, že niekde nebojuje s Loganom. Aj keď... Je to dosť pravdepodobné. Vie, že by som ho ochraňovala. „Jean!“ Zakričala som po miestnosti. Hluchý by to počul. Prízraky všetkých zmizli.  Bolo mi ľúto, že som sa nestihla rozlúčiť, no potom by to bolelo ešte viac. „Jean!“ Zakričala som znovu, keď sa nevrátil. „Chýbal som ti?“ Opýtal sa ironicky. Prešiel mi rukou po vlasoch. Len zľahka sa dotkol môjho chrbta. Jeho dotyk pálil. A neprestával páliť ani po tom, čo sa ma už nedotýkal. „Čo odo mňa chceš?“ Opýtala som sa znova, už asi po stý krát, keďže doteraz sa nemal k žiadnej normálnej a zmysluplnej odpovedi. „Začnime tým, čo chceš ty.“ „To som ti už povedala. Chcem mať od teba nadosmrti pokoj. Tak isto chcem, aby si dal pokoj aj Martine a Loganovi. Plň si svoj cieľ o tom, že na svete neostane nik iný, ale nás z toho vynechaj.“ Je ako diabol. Šíry okolo seba strach. Zatiaľ, čo som hovorila chodil oko mňa. Už len cítiť jeho pohľad na sebe bolo nepríjemné. Nakoniec zastal predo mnou. Vystrel ruku a pravdepodobne ma chcel pohladiť po líci. Môj štít funguje dokonale. Okamžite, ako sa priblížil na asi päť centimetrov, ruku odtiahol. Štveš ma! Snažil sa ma zlomiť. Nedovolím mu, aby nado mnou vyhral. „Vyklop konečne, čo odo mňa chceš!“ Tváril sa ako by som mu dala facku. Neznášam, keď niekto zbytočne naťahuje čas. Keď niečo chce, nech povie. Buď mu v tom pomôžem alebo sa na to vykašlem. „Prídem si pre teba, keď ťa budem potrebovať.“ Chytil Martinu za ruku, ktorá sa strachom cukla. Ale držal ju príliš silno na to, aby si mohla ruku vymaniť. Mne podával druhú ruku. V hlave mi skrsol podlý plán. Podala som mu ruku. Vedela som, že nás zavedie nazad, no nehodlám tam ostať. Pôjdem s ním ďalej, až ma dovedie k svojmu telu...
          Odstrčil Martinu na zem. Dopadla rovno na kolená. Možno bude mať modrinu, no zaručene jej nijak inak neublížil. Nikde nevidím Logana. Mám pocit, že niečo nie je v poriadku. „Teraz ti niečo ukážem ja.“ Povedala som rázne. Nepustila som jeho ruku, vedela som, že by bol  v momente preč. Pripútala som sa k nej. Nemohol ju odtiahnuť „Choď nájsť Logana, prosím.“ Požiadala som Martinu, ktorá okamžite utekala na poschodie. „Veľmi dobre viem o čo ti ide.“ Usmieval sa. „Áno? Tak o čo?“ Opýtala som sa s poriadnou dávkou irónie. „Logan tu nie je.“ Kričala Maťa z hora. „Tak kde je, Jean? Ty to určite budeš vedieť.“ Zazerala som na neho. „A odkiaľ asi?“ Zasmial sa. Humor ho neopúšťa nie však na dlho. Zbraň som mala hneď po ruke. Stačí sekunda a budem tam, kde presne chcem. Odznel výstrel. On sa stále usmieval. Stále ten odporný úsmev dokonca aj keď umiera. Pripútaná k nemu som sa premiestnila s nim. Nič som nevidela, bola tu tma. Tma a zima. Ako v nejakej jaskyni. „A čo teraz?“ Opýtal sa  jeho hlas z každej strany. Je to len ďalšia hlúpa hra. Hra akú sme hrali s Loganom. Je len otázka času, kto koho uloví skôr. Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som niečo ako pleseň. Taký zatuchnutý smrad. Ako tu môže žiť? „Si mi to teda odvážny hrdina, keď sa s skrývaš v tme. Alebo sa ma bojíš?“ Nie je jediný, kto ovláda zmysly iných. Môj hlas rovnako dokážem točiť v priestore. „Nebojím sa ťa.“ Ucítila som závan teplého vzduchu. „Ani sa neskrývam. Stojím priamo pred tebou.“ O to horší pocit. Zaklonila som hlavu a vydýchla som. Jeden z nás umrie...

GOSH Foundation Drops make up - nová generácia makeupu, zameraná ešte viac na prirodzený, nahý a bezchybný vzhľad spojený s pocitom ľahkosti.

Foundation Drops make up má unikátnu, výnimočne ľahkú konzistenciu bez obsahu vody.Pre nový, nahý a prirodzene bezchybný vzhľad – bez efektu masky!

Len pár vzácnych kvapiek z luxusnej pipety poskytne pleti prirodzené a bezchybné stredné krytie.Hladko sa kĺže po pleti, či už si ho nanášate štetcom, alebo končekmi prstov.

Nová generácia makeupu, zameraná ešte viac na prirodzený, nahý a bezchybný vzhľad spojený s pocitom ľahkosti.Pravdaže s doplnením účinných látok, akými sú argánový olej a zložka Antiderm poskytujúca pleti upokojenie, hydratáciu, ochranu aj protizápalový efekt.

- Upokojuje a hydratuje
- Stredné krytie
- Bezchybný hodvábny efekt
- Obohatený o argánový olej a Antiderm
- Chráni a pôsobí protizápalovo
- SPF 10

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/gosh_drops/