Pohladil ma po chrbte a zvrel očí.

„Čo si to so mnou spravila?“, opýtal sa s úsmevom.

„Vôbec nič. Sám si si na vine.“, pousmiala som sa.

Stále ma hladkal  ja som pomaly zaspávala. Nahá. Nikdy nespím nahá. Vždy musím mať aspoň nohavičky. Teraz mi bolo všetko jedno. Aj keby vonku padali traktory z neba bolo by mi to ukradnuté. Takto mi bolo príjemne. V polospánku som ešte zaregistrovala, že ma Adam prikrýval. Pritúlil sa ku mne pod prikrývkou a príjemne ma zohrieval svojim telom.

Ráno som sa prebudila v rovnakej polohe ako som zaspávala. Adam bol tiež v rovnakej polohe. Zhodila som jeho ruku z môjho chrbta, aby som sa trochu ochladila.  Skopala som zo seba prikrývku. Konečne príjemná teplota. Adam je ako živý radiátor. V istých prípadoch je to celkom fajn. No teraz to bolo celkom nepríjemné.

Prebral sa pár minút po mne. Znovu sa začal ku mne túliť. Teraz keď som sa trochu ochladila bolo to príjemnejšie.

Na ústnu hygienu treba myslieť už pred prerezaním prvých zúbkov!

Kým nie sú zúbky, ústnu hygienu u dieťaťa netreba riešiť. Znie to celkom logicky a mnohí rodičia tomu aj veria. Nie je to však celkom tak. Už pred prerezaním prvého zúbka treba myslieť na ústnu hygienu a pripraviť tak detským zubom dobrú pôdu. Starať sa treba aj o ďasienka a neskôr je potrebné venovať pozornosť hneď prvému zúbku, ktorý sa ukáže.

Hryzátko pre najmenších

Od prvého mesiaca života dieťaťa možno používať tzv. hryzátko. Napomáha trénovaniu svalov sánky, dieťatko sa vďaka nemu zabaví a trochu aj unaví, čo zlepšuje spánok. Hryzenie tiež zlepšuje prekrvenie ďasienok, zmierňuje pocit napätia a napomáha prerezávaniu zúbkov. Navyše, pri bolestiach spojených s prerezávaním zúbkov pomáha pri tíšení bolesti. Vtedy sa hryzátko dáva mierne vychladiť do chladničky.

Hryzenie navyše urýchli prerezanie zúbka a tým uľaví dieťaťu aj jeho okoliu. Správne zvolené hryzátko by malo byť z materiálu, ktorý je bezpečný, príjemný a čistiteľný. Inak je zdrojom nečistôt, ktoré si dieťa zanáša do úst. Stimuluje zvedavosť bábätka vizuálne, akusticky a orálne. Má na rozličných miestach rôzne upravený povrch, čo umožňuje dieťaťu hravo nájsť ten úsek, ktorý presne spĺňa jeho okamžité požiadavky. Po prerezaní zúbkov pripravuje dieťa na čistenie zúbkov príjemnou a hravou formou - pomocou kefky umiestnenej na hryzátku.

Pocit čistých úst

Osvetľovalo ho len tlmené svetlo z lampičky na jeho nočnom stolíku. Fascinoval ho pohľad na moju nahú pokožku, doslova sa v tom vyžíval. Vyzliekol mi tričko a tak som tam ležala len v spodnom prádle. Hltal ma pohľadom. Nedokázal sa ho nabažiť. Opieral sa jednou rukou o posteľ a druhou mi prechádzal po tele. Zavrela som oči, položila sa na chrbát a užívala si pozornosti, ktorej sa mi dostávalo.

Niekde  v kútiku duše som si priala, aby to nezašlo priďaleko. Moje telo však hovorilo niečo úplne iné. Ako mi prechádzal rukou po tele celé sa mi prehýnalo a napínalo. Stopu po jeho prstoch som na sebe cítila ešte dlho potom ako sa premiestnil niekam inam. Bolo to úžasné. Vyžíval sa v tom. Chytila som ho za ruku, ktorú mal zapretú o posteľ a zaborila som mu do nej nechty. Nie však bolestivo, ale od rozkoše.

Po chvíli sa zameral na moje nohy. Kľačal mi pri kolenách. Prsty na nohách mal v úrovni svojej hrude. Nohy som tak musela mať  zodvihnuté hore a pokrčené v kolenách. Takto mal dobrý výhľad aj na moje nohavičky a zadok. Je na čase, aby som sa prestala hanbiť. Povolila som silné zvretie stehien a mierne rozkročila nohy. Bozkával mi každý prst, potom chodidlá a členky. Zatlačil mi palcom odspodu na chodidlo, jeho dotyky tak boli ešte horúcejšie a spaľujúcejšie. Tomuto sa nedalo odolať v žiadnom prípade. Otočila som hlavu na bok, otvorila som oči a usmiala sa na neho. Videl ma no nevšímal si ma a ďalej sa venoval mojim nohám.

Nedalo sa to vydržať, chcela som vedieť aké to s ním je. Odrazu sa všetky moje obavy niekam vytratili a ja som nemyslela na nič iné ako na to, aké to bude. Ničoho som sa nebála. Nikdy predtým som nebola tak pripravená ako teraz. Nahol sa ku mne bližšie a začal ma bozkávať pri kolenách a postupoval smerom dolu k mojim stehnám. Už teraz som sa cítila ako v siedmom nebi. Roztiahol mi nohy a bozkával ma na vnútornej strane stehien až ku slabinám, takmer som vyvrcholila.

Zodvihol sa a zrejme si chcel vyzliecť tričko, no ja som ho predbehla. Hneď ako si pretiahol tričko cez hlavu začala som ho bozkávať. Vášnivo bozkávať. Sama som to nedokázala ovládať. Prerušil ma jedine vtedy  keď ma opäť položil na posteľ a vyzliekol mi nohavičky. Poslušne som ležala a čakala kým sa vyzlečie. S úžasom som pozerala na jeho pýchu, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden muž. Prekročil moju nohu a roztiahol mi ich tak, ak by mal dostatok miesta a dobrý výhľad. Toto sú situácie, ktoré mi prekážajú. Nemám rada keď sa mi niekto pozerá na miesta, ktoré by mali byť zahalené. Teraz mi to však vôbec nevadilo. Ešte viac ma to vzrušovalo. Chytil ma za boky a zodvihol mi zadok do úrovni jeho bokov. Pomaly a opatrne do mňa vnikal. Z hrdla sa mi vydralo tiché zastonanie. Chvíľu počkal nech si privyknem a potom začal. Rýchlo, neúnosne rýchlo. Za každým dorazením ma posunul bližšie k čelu postele a rukami znovu potiahol nazad. Vedela som, že to bude so mnou krátky proces. Asi po troch minútach ma otočil na brucho a užíval si vo mne môj doznievajúci orgazmus. Keď som konečne prišla k sebe, nadvihol mi boky a zadok a začal znovu. Tentoraz jemnejšie, citlivejšie. Takmer ako by si nebol istý svojim konaním. On však veľmi dobre vedel čo robí. Jeho pohyby ma privádzali k šialenstvu. Mala som pocit, že moje telo čochvíľa exploduje v nekončiacom orgazme. Z jeho prerušovaného dychu som vedela, že ho to vzrušuje minimálne tak ako mňa.

„Smiem?“, opýtal sa prerušovane s výdychom.

Deti postihnuté ADD/ADHD boli neobyčajne aktívne už v maternici pred narodením. Niekedy sú to náročné deti, ktoré veľa plačú a zle spia, niekedy počúvame, že bolo ťažké dieťa si nakloniť a rozveseliť ho, že nemalo rado fyzický kontakt, malo tendenciu neustále rozprávať, vykrikovať, skákať do reči a rušiť ostatných od práce.

Nadmerná aktivita je u detí prirodzeným prejavom ich zvedavosti a snahy objavovať svet. Väčšina z nich je v neustálom pohybe a zamestnaná v neprestávajúcej hrovej činnosti. Či sa nám to páči alebo nie, pre dieťa je tento pohyb znakom zdravej snahy spoznávať. V niektorých prípadoch začína aktivita naberať na intenzite, jeho pozornosť býva nedostatočne kontrolovaná a jeho prejavy sa stávajú pre okolie nadmerne rušivými. Narastá napätie v užšom rodinnom kruhu i v širšom sociálnom okolí.

ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia ( rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je , že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia( vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môže mať genetické faktory , prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky , radioaktivita ap.  

Často ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach – v čase pred narodením , pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok ( získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústava – neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať. Čiastočne nám pomáha  vývin dieťaťa, pretože tým, ako dieťa dospieva, dozrieva aj centrálne nervová sústava a niektoré negatívne prejavy v správaní dieťaťa strácajú na intenzite, prípadne i vymiznú. Nie je však dobré spoliehať sa na to, že vývin sám od seba všetko napraví, pretože správnou výchovou mu môžeme veľmi napomôcť.

Typické prejavy detí s ADD a ADHD

     Roztržité, nesústredené, nepozorné, ich pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny. Okrem toho sú aj dráždivé , majú sklon k výbuchom zlosti alebo pod vplyvom momentálnej pohnútky, či podnetu reagujú zjašene. Často ich zaujmú najrozličnejšie vedľajšie alebo novo vznikajúce podnety, takže prerušujú, prípadne vôbec nedokončia začaté činnosti, či už je to hra, práca v škole alebo školská príprava doma. Hyperaktívne deti často hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky. Zvyčajne formálne ovládajú zásady spoločensky žiaduceho správania, ale majú problémy, keď ich majú v konkrétnej situácii uplatniť. Tieto deti majú všeobecne problémy so sebaovládaním. Všeobecne platí, že kľúčovým nedostatkom u ADD a ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej , ako aj nevhodnej. Odborníci tvrdia, že hlavný problém, ktorý trpia ľudia s ADD a ADHD spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať. Jednoducho sa musia chopiť čohokoľvek, čo je práve na rane , či ide o zvuky, myšlienky alebo vytrhnutú niť na svetri. 

Adam vyskočil z postele na rovné nohy. Povedal mi, aby som bola veľmi potichu a zamkla sa v kúpeľni v jednej z hosťovských izieb. Pozrela som na mobil. Svietilo na ňom 23:00. Karin. Čo ak ten sen znamenal, že sa jej stalo niečo zlé? Zobrala som si so sebou prikrývku a utekala do hosťovskej izby. Zamkla som za sebou a vytočila číslo domov na pevnú linku. Po treťom zazvonení sa ozvala Karin.

„Áno?“
„Ste v poriadku? Mala som zlý sen.“, opýtala som sa jej.
„Áno, sme. Nemusíš mať strach. Pôjdeme si ľahnúť.“, odpovedala.
„Dobre sa vyspite. Dobrú noc.“
„Ďakujem, aj tebe. Ahoj“, povedala.
„Ahoj.“, odzdravila som ju.

Schúlila som sa na zem  vedľa umývadla. Bol tam len malý priestor medzi skrinkou a stenou kam som sa ledva vošla. Zabalila som sa do prikrývky a čakala som. Teraz už viem na čo čakám. Na Adama, kým sa vráti. Jedno mi však vŕtalo v hlave stále. Ako blízko bol ten senzor, ktorý sa spustil? Ako to, že sme nepočuli tie predošlé? Ako to, že ich nepočul Adam?

Pochopila som o čom hovorila Katarína. V hornom rohu som si všimla maličké červené svetielko. Neblikalo. Svietilo neustále. Čo to znamená? 

Dlho nikto neprichádzal. Začalo sa mi znovu driemať. Zavrela som oči, že  si aspoň na chvíľu oddýchnem. V tom som z vonku začula výkrik. Ženský výkrik. Nebol to Katarínin hlas. Zľakla som sa a takmer som nedýchala. Nastražila som uši, aby som počula čo sa deje. To ticho okolo mňa bolo ohlušujúce. Vydýchla som a opäť sa z hlboka nadýchla, zadržala som dych a počúvala. Nič. Prešlo niekoľko ďalších minút, ale aj tak som nič nepočula.

„Miriam!“, ozval sa Adamov hlas zdola.

Preventívne prehliadky, skríningy, zapožičanie monitora dychu a pohybu novorodenca. To sú tri z najpopulárnejších výhod, na ktoré majú poistenci Union zdravotnej poisťovne nárok.

Náhla zástava dychu bábätka straší každého rodiča. Dnes našťastie existujú praktické pomôcky, ktoré minimalizujú riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. Elektronika monitora dychu a pohybu Nanny stále sleduje, či je všetko v poriadku. Ak Nanny zistí zástavu dychu na viac ako pár sekúnd, upozorní rodiča.

Výhody za vyše tisíc eur

Mamičky si takúto pomoc pochvaľujú, odradiť ich zvykne cena tohto pomocníka. Ak je v Union zdravotnej poisťovni poistená celá rodina, poisťovňa zdarma požičiava Nanny na pol roka od narodenia dieťaťa - práve vtedy, keď ho rodičia najviac potrebujú. Zapožičanie monitoru dychu a pohybu je medzi poistencami Union ZP jedným z najobľúbenejších  zdravotných benefitov.

Rodina poistená v Union zdravotnej poisťovni môže získať výhody v hodnote 1073 eur (dvaja dospelí a dieťa). Postarajú sa napríklad o to, aby ste zbytočne nebrali antibiotiká - Union ako jediná zdravotná poisťovňa hradí lekárom všetky náklady na CRP pri deťoch aj dospelých. Navyše, ak ste poistený v Union zdravotnej poisťovni, máte za polovicu aj cestovné poistenie. Union tiež ako jediná zdravotná poisťovňa prispieva na test potravinovej intolerancie, ktorý odhaľuje látky spôsobujúce dlhodobé ťažkosti (typicky bolesti brucha, ekzémy či migrény).

Najmenej ľudí na čakačkách

Holé steny z betónu, chlad a iba minimum svetla. Toto sú podmienky, v ktorých strávime nejaký čas.

„Prosím, povedz mi čo sa deje.“, šepkala som Kataríne.

„Nemôžem. Adam ti to určite vysvetlí.“, povedala potichu.

Videla som, že je deťom zima, zobrala som si dve staršie dve do náručia a snažila som sa ich aspoň trochu zahriať vlastným telom. Najmladšia sa túlila ku Kataríne a pomaly zaspávala.

Uši sme mali nastražené, ani neviem na čo sme čakali. Navyše sme boli zamknuté zvnútra ak by aj niekto chcel prísť, tak ľahko sa k nám nedostane. Sedeli sme na zemi a čakali sme. Neviem na čo sme čakali, no nebolo počuť ani naše dýchanie. Nemohla som sa sústrediť na nič, potrebovala som vedieť aspoň niečo.

„Aj vy ste doma počuli to pípanie?“, zisťovala som.

Pustila som jeho ruku a obe som zodvihla nad hlavu.

Ležala som na posteli a úplne sa mu odovzdala. Nevedela som čo ma s ním čaká a ako ďaleko až chce zájsť. Nechcem, aby sa niečo, čo sa ešte ani poriadne nezačalo, skončilo. Zavrela som oči a vychutnávala si jeho bozky. Perami si brázdil cestičku od môjho krku cez kľúčnu kosť, pomedzi prsia až hlboko pod ne.  Prudkým, no zároveň jemným pohybom mi vyhrnul tričko  až nad podprsenku a bozkával ma tesne pod je spodným lemom.  Šteklilo a vzrušovalo to zároveň.

Prestal. No nie, on naozaj prestal. Zodvihla som hlavu, aby som videla, čo robí. Pozeral okolo seba a ukázal mi prstom na perách, aby som bola ticho. Čože? Takmer som nedýchala. Teraz som to začula aj ja. Malé tiché pípnutie. Zopakovalo sa ešte dva krát.

„Čo je to?“, pošepkala som najtichšie ako sa dalo.

Znova len ukázal prstom, aby som bola potichu. Počúval. Počúvala som aj ja. Naťahovala som uši. Počala som čokoľvek, ale nie to pípnutie.

„Buď je už mimo senzorov, alebo to bolo len nejaké zviera.“, šepkal.

Ako sa blíži prvý škôlkarsky deň našich detí, niektorých rodičov znenazdajky prepadne jemné napätie, zvláštne chvenie v žalúdku...

Naše strachy

Psychológovia tvrdia, že rodičia, ktorí mali sami ako deti dobrú skúsenosť so škôlkou, to isté predpokladajú aj u svojich ratolestí.

Takto pozitívne naladení rodičia riešia skôr organizačné otázky, napríklad, aké veci bude dieťa potrebovať do škôlky, ako ho obliecť, s kým pôjde dieťa do škôlky ráno, kto ho vyzdvihne poobede, a tak ďalej. Bavíme sa však o menšine medzi rodičmi.

Oveľa väčšia časť rodičov je pod dojmom rôznych obáv a strachov o dieťa:Je dieťa na škôlku pripravené? Ako bude znášať odlúčenie? Privykne si? Nemali by sme počkať ešte aspoň rok? Budú sa o neho dobre starať?

Rodičia bývajú plní pochybností, a je pomerne bežné, že sa mučia obavami napriek tomu, že im deti dávajú najavo, ako sa do škôlky tešia a nevedia sa už dočkať.

„Čo sa stalo?“, vyhŕkla som na ňu hneď ako zodvihla.

„Nič. Len som chcela vedieť, či ti nebude vadiť ak pôjdeme dnes na diskotéku.“, odpovedala.

„Karin, takmer som dostal infarkt, keď som videla toľko zmeškaných hovorov.“

„Prepáč, mami. Tak môžeme?“

„Kedy sa chcete vrátiť domov?“

„Neviem, možno o polnoci. Môže byť?“

Zatváril sa veľmi znechutene ale nakoniec ma pustil, pousmial sa nad tým a šiel mi zobrať kufre z auta.

Neviem si pomôcť. S Adamom to myslím úprimne vážne. Nie som len žena na jednu noc. Ani by som sa ňou nechcela stať. Nechcem byť pre niekoho zábavka, alebo len chvíľkové potešenie.

Po chvíli sa vrátil ovešaný mojimi kuframi.

„Nerozumiem tomu, na čo ti je toľko vecí. Takto vyzeráš aj tak najlepšie.“, podpichoval.

Začala som sa prehrabávať v kufroch a on ma s úžasom pozoroval. Nohavičky, super, našla som. Zakrúžila som prstom vo vzduch pár krát dookola, aby sa Adam otočil. Nedalo mi to a kým som sa ďalej obliekala otočila som sa tvárou k oknu. Viem, že sa pozeral. Cítila som jeho pohľad na chrbte. Rýchlo som natiahla džínsy a čierne tielko s pekne vykrojeným a čipkou obšitým výstrihom.

„Môže byť?“, opýtala som sa ho s úsmevom.

Ako na správny štart do dňa i do školy?

Po dvoch mesiacoch plných oddychu, slnka a vody opäť prišiel čas, kedy sa naše deti musia preladiť na školské povinnosti. S príchodom jesene ruka v ruke nastúpi skoré ranné vstávanie, prísnejší režim, školské úlohy. Úprimne, kto by sa na to tešil? Veď aj my dospelí máme občas problém dokopať sa von z postele a prichystať naše detváky na pracovný deň s úsmevom na tvári. Prečo si to však trošku neuľahčiť, keď sa to dá? Ponúkame vám zopár tipov a ako bonus možnosť vyhrať milý darček.

 Vstávajme s úsmevom

Nie je nič horšie v prvý školský deň, ako rodič v strese. Posúvame budík o pár minút, zrazu máme 20 minútový sklz a meníme sa na vynervované, po deťoch hučiace príšery. Pritom by stačilo vstať „na prvý pokus“ a s časovou rezervou. Musíme myslieť na to, že aj naše deti cez prázdniny vyspávali a mohli si dovoliť ostať v posteli dlhšie a trochu si poleňošiť. Preto dajme časovú rezervu aj im, zobuďme ich s predstihom a hlavne, s úsmevom a milým slovom. Práve pozitívne naladený štart do dňa podporí v deťoch aj apetít a budú si s väčšou chuťou sadať za stôl s raňajkami. A ak budú navyše chutné aj zábavné, o to lepšie 🙂

Raňajky musia byť

S prázdnym škvŕkajúcim bruchom nepodávame svetoborné výkony ani my dospelí, nieto ešte naše malé kópie, ktoré sú vo vývoji. Preto by sme mali ponúknuť deťom raňajky, ktoré im dodajú energiu a vyčaria úsmev na tvári. Nie všetky deti majú ráno náladu na komplikované raňajky, ale cereálie Nestlé ponúkajú práve jednoduché a zábavné riešenie. Deti si ich môžu samy nasypať do misky a zaliať mliekom, celý úkon netrvá ani minútku. Nestlé si dáva záležať na ich zložení, raňajkové cereálie pre deti obsahujú celozrnné obilniny, ale aj množstvo potrebných vitamínov, minerálov a vlákniny. Nestlé postupne znižuje obsah cukrov vo všetkých cereáliách, ktoré sú u detí a adolescentov populárne. Do konca roka 2015 sa zaviazalo znížiť ich obsah na 9 gramov na jednu porciu.

Slnko sa rozlievalo po veľkej záhrade, ktorej koniec takmer nebolo vidieť. Krásna zelená tráva lemovala kamennú cestičku popri fontáne. Celý pozemok bol dookola ohraničený starými lipami. V rohu na pravej strane bolo vzadu jazierko a okolo neho boli lavičky. Od krajov do stredu sa cez neho ťahali tri mosty v strede spojené v altánku. Vpredu sa na trávniku hrali tri deti s loptou. To najmenšie nevyzeralo na viac ako dva roky. Loptu stále hádzalo za seba namiesto pred seba. Tiež vždy keď sa snažilo kopnúť do nej, spadlo na zadok. V momente k nemu pribehla nejaká žena v krásnych jemných dlhých šatách s bielym klobúkom. Zobrala maličké na ruky a keď sa otáčala, zbadala ma v okne, zakývala mi. Videla som ako pobáda deti, aby mi tiež zakývali. Najradšej by som si v tej chvíli čupla pod okno a tvárila sa, že tam nie som, ale nechcela som byť trápna ak sa náhodou znovu stretneme, tak som im tiež zakývala a usmiala sa na nich. Chcela som otvoriť okno a počuť ich smiech a hlas, no v tom prišiel hore Adam.

„Deje sa niečo?“, opýtal sa.

„Nič. Všetko je v poriadku. Kto je to tam dole?“

Adam pozrel von oknom a zatváril sa otrávene. Otvoril okno a zakričal:

„Katarína. Nemôžete sa hrať niekde inde?“

Žena dolu sklonila hlavu a zobrala staršie dieťa za ruku. Spoločne prešli popod budovu na druhú stranu.

Ak chceš, aby ten druhý vedel a cítil, že ho miluješ, nauč sa mu to vyjadrovať JEHO prirodezným "jazykom lásky". Skutočná láska nespočíva v tom, že od partnera budeš mať napĺňané všetky svoje potreby, ale že budeš robiť dobré veci tomu, koho miluješ.

Každý človek túži po láske. Čo je to láska? Budete sa možno čudovať, ale skutočná láska je rozumové rozhodnutie sa milovať toho druhého. Zamilovanosť je len cit, ktorý podľa vedcov vyprchá do 2 rokov. ☺ Každý človek má citovú nádobu, ktorá potrebuje byť doplňovaná, inak bude v srdci cítiť prázdno, bolesť. Keď sa citová nádoba naplní a milovaný človek si bude tvojou láskou istý, celý svet sa rozjasní a on bude sa môcť naďalej rozvíjať. O tvojej láske už nemusí pochybovať. ☺ Ľudia majú rôzne prejavy-jazyky lásky. Často sa stáva, že tvoj jazyk lásky nie je rovnaký s jazykom lásky tvojho milovaného človeka. Akoby ste sa obchádzali a preto dochádza k nedorozumeniam. ☺ Ak chceš, aby ten druhý vedel a cítil, že ho miluješ, nauč sa mu to vyjadrovať JEHO prirodezným jazykom lásky. ☺ Ako prídeš na to, ktoré jazyky lásky používa ten druhý? Všímaj si, ako sa snaží prejaviť lásku tebe, alebo druhým ľuďom. Započúvaj sa do jeho túžob, či sťažností, ktoré ti hovorí. ☺ Skutočná láska nespočíva v tom, že budeš mať všetko, čo chceš ty, ale že budeš robiť dobré veci tomu, koho miluješ. Každý deň sa znovu musíš rozhodnúť, či budeš túžbu po láske druhému napĺňať. Ak aj robíš niečo pre druhého, čo ti je nepríjemné, je to ešte väčším dôkazom tvojej lásky. Najčastejšie jazyky lásky: Ktoré sú partnerove a ktoré tvoje?  1:SLOVÁ LÁSKY- všimni si a povedz o dobrých vlastnostiach milovanej osoby, oceň hodnotu druhého. Napr:...povzbudzovanie-pomáha budovať, rásť, podporiť osobnosť druhého: „Ak sa tomu chceš venovať, urobím všetko pre to, aby som ti pomohla.“ ...komplimenty-sú mocnými prostredníkmi lásky. Najzrozumiteľnejšie sú v jednoduchých a priamych vetách: „Dnes ti to pristane.“ ...láskavé slová-vyslovené nežne, vyjadrené aspoň každý deň: „Mám ťa rada.“ ...slová uistenia-dodajú patrnerovi potrebnú odvahu: „Aj keď si sa pomýlila, verím ti naďalej. Spolu sa z toho dostaneme.“ ...pokorné slová-láska prosí, nekladie požiadavky, pretože manželia sú si rovnocenní, nie nad/podriadení:„Myslíš, že by si mohol dnes umyť riady ty?“  2:POZORNOSŤ- daj milovanej osobe svoju plnú, maximálne sústredenú pozornosť a duševnú blízkosť, vcíť sa do jej prežívania. Napr.:...blízkosť-znamená to, že budete niečo robiť spoločne a tvoj záujem bude nasmerovaný na milovanú osobu. Trávenie spoločného času aspoň 20 minút denne. ...vzájomné počúvanie-zdieľanie vzájomých túžob, pocitov, myšlienok. Keď ti milovaná osoba niečo hovorí, dívaj sa jej do očí a nerob pritom nič iné. Počúvaj ju, ale nesnaž sa riešiť jej problém. ...rozpávaj o svojich pocitoch-otvor sa tomu druhému vrámci svojich možností. Každý deň si povedzte aspoň o 3 udalostiach dňa a vašich pocitoch. ...budujte si zásobárňu spomienok zo spoločných aktivít-budete z nej čerpať v budúcnosti a v ťažkých chvíľach.  3:DARČEKY- spoznávaj milovanú osobu a obdaruj ju tým, čo ju poteší. Napr.:...poskytovanie a prijímanie darov-dar je niečo, čo môžeš zobrať do rúk a povedať si: „Aha, spomenul si na mňa.“ Napíš si zoznam darov, ktoré milovaná osoba v minulosti dostala a tešila sa z nich. Dávaj jej drobné darčeky pravideľne(odtrhnutý kvet, bižutéria, srdiečko z papiera) ...dary a peniaze-ak si sporovlivý typ, pamätaj, že darčekom investuješ do vášho vzťahu, sporením uspokojuješ svoju, nie partnerovu potrebu. ...daruj seba samého-veľkým darom v čase krízy je najmä tvoja fyzická prítomnosť.  4:pRAKTICKÁ POMOC/SKUTKY SLUŽBY- urob tie činnosti a práce, ktoré milovanú osobu potešia, obklop ju praktickou starostlivosťou. Napr.:...praktické služby-ak ich vykonávaš s kladným postojom, vynaložíš na ne určitú energiu, čas a plánovanie, vyjadruješ milovanej osobe, že ich robíš len kvôli nej. (príprava večere, upratanie, nákup, uspanie detí) ...používajte prosby-sú návodom, ktorý ukazuje ako máte milovať, kým požiadavky sú pre lásku bariérou. ...prekonajte stereotypy mužskej a ženskej role-neváhatej výjsť zo zaužívaných pravidiel spoločnosti a vyskúšajte robiť práce typické pre partnera.  5:FYZICKÝ KONTAKT- dotýkaj sa milovanej osoby tak, ako to má rada, vyjadri jej svoju blízkosť a nehu. Napr.:...dotyk tela ako taký-znamená dotýkanie sa vnútorného „JA“ konkrétnej osoby. Zisťuj, aký dotyk má milovaná osoba rada: na celom tele, dlhý, či nepatrný, nemusí byť sexuálny. Napríklad: masáž, položenie ruky na rameno, bozk, objatie, dotyk nôh pod stolom (dotyk môže byť dobrodružstvom) ...sex-v manželských vzťahoch je vrcholným prejavom lásky. Môžete ho prežiť krásne len ak sú naplnené najprv vaše emocionálne potreby. ...v kríze-keď milovaná osoba plače, stačí pevné objatie. (Podľa: Chapman, G.: Pět jazyků lásky. Návrat domů, Praha 2005)

Tehotenstvo patrí nepochybne k jednému z najkrajších období v živote ženy. V organizme budúcej mamičky prebieha množstvo hormonálnych zmien, ktoré ovplyvňujú orgány aj tkanivá, dutinu ústnu nevynímajúc. S obdobím tehotenstva a chrupom sa spája mnoho mýtov a fám, ako napr. väčšia kazivosť zubov, zápal či krvácanie ďasien. Ako to je teda v skutočnosti?

Zmeny na ďasnách a sliznici dutiny ústnej

Hormonálne zmeny v tehotenstve, najmä zvýšená hladina estrogénov, pôsobia vo veľkej miere na ďasná. V oblasti zubného aparátu dochádza k zmnoženiu krvných ciev a následne k zvýšenej priepustnosti ďasien pre škodliviny pochádzajúce z bakteriálneho plaku. Tak dochádza k tehotenskej gingivitíde, zápalu ďasien a parodontitíde.

Počas tehotenstva žene môžu ale aj nemusia krvácať ďasná. Ak ju krvácanie ďasien trápilo aj pred tehotenstvom, je potrebné ho liečiť. Zápal v ústnej dutine tehotenstvom nezískate, získate ho len nesprávnou hygienou a stravovacími návykmi. Parodontitídu netreba zanedbávať – neliečená môže byť príčinou rizikového tehotenstva, predčasného pôrodu či nízkej pôrodnej hmotnosti dieťatka.

Zmeny na sklovine a zubný kaz

Okrem hormonálnych zmien sa na kazivosti zubov v období tehotenstva veľkou mierou podieľajú predovšetkým

Potom ma chytil za ruky a pobozkal mi chrbát pravej ruky.

„Pôjdem do sprchy, zatiaľ sa tu cíť ako doma.“, povedal.

Ako doma? Toto sa veľkým oblúkom vyhýba tomu čo mám doma. Myslela som si, že bude bývať v nejakom byte, dobre možno v dome ale, že to bude len niečo malé. A nakoniec je z toho nejaké panské sídlo, v ktorom prakticky žijú tri rodiny.

Zišla som dolu do obývačky a zapla som televízor. Konečne som si vyzula tie vysoké topánky. To bola úľava. Hoci sa to nesluší,  nohy som si vyložila na sedačku a zapozerala sa do nejakej romantickej komédie. Už po pár minútach som zistila, že je to úplná hlúposť. Netuším však kde je ovládač, tak som to nechala bežať.

Adam bol späť o necelých dvadsať minút. Chvalabohu, aspoň prepne na iný kanál.

„Čo by si chcela robiť?“, opýtal sa.

S pribúdajúcim vekom sa k životu človeka pridružujú okrem cenných skúseností a vzdelania aj nasledovné problémy - obmedzené pohybové schopnosti, závažnejšie zdravotné ťažkosti, zvýšená náchylnosť k rôznym ochoreniam...  Ako rodičom spríjemniť, uľahčiť a spohodlnieť starobu? Vložte ich zdravie do rúk odborníkov v ProCare! Starostlivosť, ktorú si váš rodič zaslúži... Preventívne prehliadky, jednodňová chirurgia, moderné technológie, no najpodstatnejší je ľudský prístup a znížená čakacia doba (na objednanie, či na samotné vyšetrenie alebo konkrétny zákrok). 

Jeseň života s jeseňou v prírode predstavuje pre starších ľudí riziko – spojené so zníženou imunitou, náchylnosťou k rôznym ochoreniam, od nádchy, cez chrípku, až po zápal pľúc. Čo robiť, aby si seniori zachovali tradíciu „v zdravom tele zdravý duch?“ Je pravdou, že starší ľudia majú v sychravom jesennom období značne zníženú imunitu. Prečo je to tak? Vysvetľuje MUDr. Ľubica Čápová, reumatológ modernej polikliniky ProCare: „Tak, ako starnú jednotlivé orgány, tak starne aj imunitný systém, preto sú starší ľudia náchylnejší na rôzne infekty. Práve vo vyššom veku je odporúčané očkovanie proti chrípke a Pneumokokom, ktoré môžu spôsobiť až fatálny zápal pľúc.“

Vašich starkých presvedčte, aby si posilňovali imunitu častými výletmi von, do prírody a primeraným športovaním. „Pohyb je veľmi dôležitý, v starších ľuďoch treba pestovať pocit jeho nenahraditeľnosti prostredníctvom malých úloh, ktoré sú spojené s chôdzou, napríklad drobným nákupom. Je pekné, ak dôchodca žije v rodine, kde ho neustále stimulujú k pohybu – môže to byť aj prácou v záhrade, výletmi s priateľmi,“ hovorí Čápová. Čo sa týka samotného športovania vo vyššom veku, odporúča sa vybrať si aktivitu nielen podľa fyzických zdatností a schopností, ale zohľadňujeme aj ochorenia a lieky, ktoré človek užíva. Odporúčané je ľahké cvičenie, plávanie v teplejšej vode, rýchla chôdza, behu sa radšej vyhnúť, nemusí prospievať opotrebovaným kĺbom.

Inkontinencia (čiže pomočovanie) je ďalším z problémov, ktoré často trápia osoby s pribúdajúcim vekom. „Športovanie už v mladosti je najlepšou ochranou pred únikom moču v neskoršom veku. Žijeme príliš usedavým spôsobom – veľkú časť dňa presedíme, doma, v škole, v zamestnaní, medzitým sa vozíme a na chôdzu zabúdame. Svalstvo panvového dna, ktoré má byť oporou pre močovod a močový mechúr, je oslabené a odmieta pracovať tak, ako by malo,“ dodáva MUDr. Čápová. Myslite na to, že súčasným aktívnym životným štýlom si môžete aj na staršie kolená výrazne pomôcť.

Ďalšou ťažkosťou našich starkých je spomalené trávenie, príčinou je pokles fyzického výkonu a výdaja energie. Tráviacemu traktu rozhodne neprospievajú kombinácia rôznych liekov, ktoré seniori užívajú. Je dôležité upraviť si stravu, aby bola vyvážená, nutrične hodnotná, s odporúčanou dennou hodnotou 8000-9000 kJ. Pomer tukov, cukrov aj bielkovín by mal byť v tomto prípade naozaj vyvážený. Nemali by zabúdať na dostatok vlákniny, vitamínov, aj minerálov a na pravidelný pitný režim.

Pokiaľ zvažujete, že by ste svojim rodičom alebo svokrovcom chceli dopriať viacej komfortu a prvotriednu zdravotnú starostlivosť, kúpte im balíček celoročnej starostlivosti u nás. Viac informácii o ponukách balíčkov nájdete na www.procare.sk. Prevencia, či riešenie zdravotných problémov – všetko s ľudským prístupom, kvalifikovanou odbornosťou a profesionalitou. Každý deň sa tímy lekárov a personálu snažia čo najviac priblížiť potrebám svojich pacientov. 

Prvý školský týždeň je tu a Vy stále nemáte nakúpené pomôcky pre Vášho školáčika? Odpovedzte nám na súťažnú otázku a my Vám tieto školské zhony radi uľahčíme. Vyhrať môžete poukážku na nákup v PEPCO v hodnote 50 €! 🙂

Súťažná otázka:

Koľko podľa Vás stojí oblečenie školáčika, ktorého vidíte na obrázku?

Indícia: Je to menej než 10 €. 🙂

Podmienky súťaže

1. Do súťažného fóra s názvom "Vyhrajte PEPCO poukážku v hodnote 50 €" nám napíšte správnu odpoveď na súťažnú otázku.

Nový školský rok klope na dvere. Dokupujeme všetko potrebné, len aby ten náš drobizg nepriniesol hneď druhý deň poznámku, že mu čosi chýbalo. Napadlo vás ale niekedy myslieť aj na zdravie Vášho dieťaťa? Nie, nemierim na kvalitné oblečenie, obuv, dokonca ani na vitamínové bomby na desiatu. K napísaniu týchto riadkov ma priviedla debata s primárom neurochirurgickej kliniky Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, MUDr. Róbertom Rusnákom PhD.

Pôvodná debata o mojich problémoch s krížami sa zvrtla na deti. Nechápala som ako môžem mať poškodenú chrbticu vo svojich 40 rokoch. Športujem, zdravo sa stravujem, žijem aktívny život. „Milá pani a koľko času presedíte denne pri počítači? Dnes nie je žiadna rarita, keď mi sem chodia omnoho mladší pacienti od vás.“

Vždy som si myslela, že chorá chrbtica je výsadou starých, prípadne obéznych ľudí. „Ale kdeže, chrbtica je momentálne celosvetová epidémia a invalidov si vychováme sami už v školách. Myslíme si ako tým našim drobcom lahodíme novou taškou, značkovými teniskami a pritom či už vedome alebo nevedome prehliadame fakty, ktoré mnohým z nich trvale poškodia chrbticu“

Sama mám doma dve ratolesti a tak mi to nedá a pýtam sa na príčinu. „Absolútne nevyhovujúce sedenie v školách, málo pohybu vo voľnom čase, deti vysedávajú pri televízii, počítačoch, mobiloch, tabletoch. Veď sa len pozrite na vlastné detstvo a na to, ktoré žijú deti dnes“

Zamýšľam sa. Chodili sme kradnúť čerešne, stavali bunkre, skákali gumu, hrali naháňačky, každé parkovisko bolo pokreslené kriedou, v zime sme polievali každú voľnú plochu, aby sme sa mali kde korčuľovať... Mlčky prikyvujem hlavou. Lenže deti predsa v škole sedieť musia. „Áno musia, ale nie je sedieť ako sedieť. Bohužiaľ, rodičia sa chytajú za hlavu až keď sa objavia s dieťaťom v ambulancii, lenže vtedy je neraz neskoro“

Dá sa im teda nejako pomôcť? „Dá a jednoducho. Stačí nebyť ľahostajný voči nim a zamerať sa na prevenciu. Na trhu existujú dynamické smerové podložky Dynasit ktoré nie sú ani drahé, ani ťažké. Odstraňujú bolesti chrbtice a tak ako ich radím vám na vaše problémy, odporúčam ich každému jednému dieťaťu. Sedenie na nich mení škodlivý statický sed na dynamický vďaka ktorému sediaci posilňuje hĺbkový stabilizačný systém, ktorý je alfou omegou zdravej chrbtice“

Pokračovanie Anjel v bielom plášti.                                                                                                                                                                                                                           Už sa len čakalo,či pojde bilírubín dole,ale nešiel bol 500,a potom aj 600.Ešte sme boli na infuziu,už len na vozíčku.Potom hned už vytelefonovala interné,a ja som tam mohla byť,ale večer ma poslal domov.Robili mu vyšetrenia,prišla aj primárka z doliečováku,stiahnuť vodu z plúc,ale sa nedalo,aj ona bola smutná/ťahala aj svokre,ktorá tam ležala cez vianoce a nový rok/.Skúšali z lavej strany,ale sa nedalo.Hned ráno mi už volal aby som prišla,že treba isť ešte na ultrazvuk.Urobili mu a naznačili na pravej strane kde by sa to mohlo stiahnuť a tak mu stiahli z brucha 5l vody,čítate dobre 5l.Kvapkalo mu to vyše troch hodín a ja som pozerala aby nevyšlo z flaše.Potom mu ešte dali infuziu a tak sme prišli domou.Doma už zasa bolo dobre,aj spal celú noc,aj dýchanie sa ulavilo.Ale zasa asi tá voda alebo už ten celkový stav,neviem ale zasa sa mu ťažšie dýchalo a prestal aj jesť/čo predtým aspon trošku zjedol,ale skúšal všetko možné do poslednej minúty,aj cesnakovú vodku ,aj pestrec mariansky drvený,najprv suchý a potom do jogurtu,a všetko možné aj nemožné,tak veľmi chcel žiť................Už potom v stredu som volala či možme pojsť na infuziu,lebo že je veľmi slabý,že áno zavolajú jak bude volná posteľ,a ona po pracovnej dobe aj zo sestričkou prišli k nám a doma mu spustili infuziu,a moj malý z nej oka nespustil,a hovorí ti si veľká doktorka a aj ja budem,len som ešte malý.Veľmi si ju oblúbil,poukazoval im hračky a hral sa hlavne s pani doktorkou.Vraveli že prídu aj zajtra ,a prišli,len akurát začal krvácať z nosa.Zastavili,ešte sestrička bežala do lekárne na dajaký gel.Potom spustili infuziu,všetko prebehlo v norme,zasa sa pohrali a pošli preč.Ešte ani nedošli možno do ordinácie a už som volala,že zasa krváca,ale už som volala záchranku.Zobrali ho na interné a ja hovorím doktorovi,že ja s ním ostávam tu,že budem spať aj v kresle,doniesli nám,lebo ked mal veľké bolesti tak sa tam poskladal a mu to pomohlo.Deti suseda odniesla k mojmu otcovi,už má tiež svoj vek,ale čo dedo navaril to bolo prefajne.Krvácanie zasa pomocou gélu zastavili,len mu to zavadzialo v nose.Ale celú noc len sa pohol už som bola pri nom,na celú noc mu dali infuziu,a ja zasa som pozerala kedy dokvapká.Ráno o 5-tej mu dokvapkala a  hovorím že idem sa domov natiahnúť,lebo nohy opuchnuté,a on už o 7-mej volá že kde som ,tak rýchlo taxik,a naspäť.Ráno na vizite hovorím doktorovi nech dá aj mne posteľ,lebo si musím natiahnuť nohy.Súhlasil a ešte povedal,že ten pán čo s nami bol na izbe,ide domou a že on má službu a ku nám nedá nikoho.Tak až poobede sme pošli na krčné/čo od rána čakal kedy mu ten gél vyberú,čo sa mu ťažko aj z toho dýchalo.Vsobotu sme mali ísť domou ale zoslabol a nechcel,že možno nedelu.A v nedelu už len plienku a večer už začal vracať krv,a pýtali sa či nemá varixy na pažeráku a ja že hned volám dokrorke a ona,že nie,lebo aj to vyšetrenie čo mu robili v Košiciach,tak že to tam nepíše.Potom mu urobili sondu a a zobrali ho na ARO -teraz sa to volá ináč,mal už dajaké krvácanie z toho pažeráka.Aj na tom internom boli všetci taký milý a ľudský.Ja som v noci prišla domou,ale ráno o 9-tej už som išla tam /večer ma už nepustili/a on nepokojný,napojený na všeliaké hadičky ,aj pobede som bola na dve hodiny pri nemu.A ráno o 3.40 mi už volal doktor že zomrel.V prvom momente som povedala chvála bohu,že už si ťa zobral,že už netrpíš a netrápiš sa,strašne ho to zožralo.Ráno pred siedmou,som išla zasa taxíkom k otcovi,povedať detom že ocko zomrel,ten pohlad a plač neprajem nikomu,len som ich utešovala že už ho nič nebolí.Volala som aj doktorke hned ráno.Prišla aj na pohreb aj zo sestričkou.Potom som jej nosila ešte drinky,a všeliaké náplaste,a ona mi nesie Velvetku kávu,že taku pijete,tak mi kúpila.Ja som ostala jak obarená,ona si všimla aj jaku kávu pijem.Ešte raz vdaka Mudr.Alica Malá,Sestrička Hojdanová,mojmu otcovi a všetkým ktorý na nás mysleli a modlili sa za nás.

Obrovská budova bola osvetlená len tlmenými bodovými svetlami, ktoré svietili zdola hore. Žlté svetielka osvetľovali schodisko a vchodové dvere. Schody lemovali nasadené muškáty všetkých farieb. O tie kvety sa Adam určite nestará sám, alebo žeby?

Adam vystúpil a ponúkol mi ruku. Vyviedol ma hore schodmi a pri dverách vyťukal do malého prístroja na stene nejaký číselný kód.

„V tomto dome žila celá moja rodina. Nejaký môj pra-pra-pra dedo bol veľmi významným občanom mesta. Ja som ho len trochu zmodernizoval.“, ukázal na prístroj, na a stene, kde pred tým zadával kód.

Pochopila som, že to bol alarm. Slová boli v tomto prípade zbytočné. Tomu čo som videla som sa nestačila diviť. Srdce mi bilo a do očí sa mi tisli slzy. Toto je snáď sen, o ktorom sa mi popravde nikdy ani nesnívalo.

Prešli sme otvorenou chodbou, na ktorej konci bol dvor a v jeho strede bola nádherne osvetlená fontána. Za ňou už bola len tma. Po pravej strane bolo ďalšie, oveľa vyššie schodisko, ktoré už smerovalo k vchodu do domu.

„Čo to do pekla...? Vau, nemám slov.“, povedala som užastnute.

Nápad ísť s dvomi, resp. tromi malými deťmi na dovolenku lietadlom sa môže zdať ako nie úplne najrozumnejší. Hlavne po minulých zážitkoch. Ale po prvé, človek má tendenciu na zlé zabúdať a po druhé môj cestovateľský duch už pišťal nudou a ja som to jednoducho chcela vyskúšať. Avšak najvýznamnejší argument, ktorý mi dodával odvahu bol, že do poslednej chvíle som zo srdca neverila, že sa tam naozaj dostaneme.

Čakala som, že sa stane všetko, vrátane teroristického útoku a my ostávame v Senci.

Chvíľami to vyzeralo, že sa moje katastrofické predpovede naplnia. Nahnuté sme mali poriadne. Týždeň pred odletom mi len tak náhodou napadlo skontrolovať pasy. Hahá. Jasné, že platnosť Mišutinho vypršala pred tromi mesiacmi. Našťastie, sme stihli vybaviť nový. Keď mi pár dní po tom prišlo z cestovky upozornenie, že mám skontrolovať pasy, už som sa iba dobre pobavila.

Deň pred odletom som odovzdala všetky deti kamoške, aby som mohla pobaliť, presťahovať nás do Bratislavy, aby sme odtiaľ mohli letieť do sveta. Večer, keď som si pre nich šla, oznámila mi „Ivuške pri obedňajšom spánku niečo vytieklo z ucha.“ Zatmelo sa mi pred očami. (Naša posledná dovolenka do Tunisu skončila 5 hodín pred odletom na Mišelinom vysokom CRP a vysokých teplotách.)

Doma som Ivuške naliala do ucha „Burowovú ušnú inštiláciu“ (Slovo „inštilácia“ mi asi navždy utkvie v pamäti. Vôbec mu nerozumiem). Tipovala som, že uško ju mierne pobolieva, ale nie je to žiadna tragédia. Chlap ma však vyhnal na pohotovosť. On sa tváril, že má pred odchodom ešte prácu. Uhm. No lebo ja nie. Dobaliť polozbalené kufre nie je robota. Jupí. Tak sme šli.

Na pohotovosti to bola totálna prča. Celá, poriadne plná čakáreň mala jednu diagnózu – črevná viróza. Videla som princezné úplné vyblité z podoby, ktorým tatinko držal pred tvárou misku, trafenú maminku, ktorá pri okienku hystericky vysvetľovala, že jej malý má od piatej ráno (bolo 8 večer) zelené striekavé stolice (wtf?!) a zvažovala ako rýchlo odtiaľ utečiem a čo budem teda robiť. Našťastie jeden správne mierený telefonát ma nasmeroval priamo na ORL pohotovosť. Po vyšetrení som mala chuť plakať a smiať sa naraz. Diagnóza bola začervenaný bubienok a dostali sme – Burowovú ušnú inštiláciu. Milujem ju. Ale večerný kľud milujem viac.

„Mami, mala by si sa už obliecť. Čakáme len na teba.“

„Keď ja neviem, čo si mám obliecť. Povedal vám Adam kam pôjdeme?“

„Povedal len to, že pôjdeme do nejakej reštaurácie.“

„No super, to mi pomohlo. A čo má na sebe on?“

„To čo vždy mami, oblek. Bielu košeľu a sivo – čiernu kravatu.“

„Daj si tieto šaty.“, podávala mi zo skrine  sivé šaty po kolená s čiernymi kvetmi.

Páči? Samozrejme, že páči...

Veď možno každá druhá alebo tretia žena, túži po chlapovi ako je on. Úspešný tridsiatnik, presnejšie onedlho bude mať tridsiate šieste narodeniny, vysoký, vypracovaný a hlavne nezadaný. Nejedna žena úplne podľahne pohľadu do jeho hlbokých tmavo – hnedých očí a pri pohľade na jeho krásne tvarované, plné, ohnivo červené pery sa roztápa snáď každá ženská duša. Navyše je veľmi pozorný, starostlivý, milý a najviac na ňom zbožňujem jeho nechápavý výraz, keď všetci ostatný vedia o čom sa šušká ale on nie. Páči sa mi ako si bez nátlaku dokáže vybojovať svoje. Ach, a ten jeho prísny pohľad. Stačí, že raz na niekoho škaredo pozrie a ako zázrakom všetci hneď vedia čo majú robiť a robia to bez zbytočných otázok či pripomienok.

„Myslím, že áno.“, pousmiala som sa.

„Myslíš?“, zahryzol si do pery.

Musela som si zahryznúť do jazyka lebo môj mozog práve prestal pracovať, tak aby som nepovedala nejakú hlúposť, ktorú by som skôr či neskôr mohla ľutovať.

„Myslím...“, vydýchla som.

Okamžite som vytočila číslo na políciu.

„Prosím, policajná stanica.“, ozvalo sa z telefónu.

„Dobrý deň, mám problém. Už druhý deň ma obťažuje jeden chlap. A teraz stojí pod mojim balkónom, je zjavne podgurážený alkoholom a vulgárne na mňa vykrikuje. Mám doma dve deti, prosím pošlite sem niekoho.

Pani v ústredni som nadiktovala adresu a povedala, že pošle hliadku, ktorá je k nám najbližšie. Upozornila ma, aby sme nevychádzali vonku a zatiaľ počkali vnútri v byte. Urobili sme tak. Ako som zatvárala dvere na terasu ozvala sa strašná rana a vedľa mňa sa rozsypalo sklo. Ten blázon hodil do okna kameň. Okamžite ku mne pribehol Adam a pýtal sa ma či som v poriadku. Z ľavej ruky som si oprášila kúsočky skla ale nič vážne sa mi nestalo. Šli sme do Matúšovej izby a z tadiaľ sme cez ho pozorovali cez okno. Pokúšal sa hádzať ďalšie kamene ale zrejme bol až príliš opitý, lebo väčšinu z nich nezahodil ani meter pred seba. Videli sme, že má v ruke nejakú fľašu a neustále si z nej odpíja a naďalej vykrikuje.

O niekoľko minút zvonila pri dverách hliadka. Jeden policajt šiel dnu, pozrel sa na to rozbité okno, odfotil si to a dovolil mi upratať to sklo, aby sa náhodou neporanil aj niekto iný. Druhý šiel za ním. Nepočula som o čom sa rozprávajú, len sem tam bolo počuť nejaké výkriky. O chvíľu ho už policajt držal pri zemi a nasadzoval mu na ruky putá. Potom ho odviedli do auta a druhý z nich prišiel hore. Povedal mi, že ho nechajú zatiaľ v cele predbežného zadržania, kým nevytriezvie. Zajtra ráno mám prísť na policajnú stanicu vypovedať.

Dnes bol príšerný deň, ale už sa nič horšie nestane. Našťastie. Adam bol už na odchode keď ho Karin poprosila, aby predsa len ostal. Rozhodol sa prespať na gauči a tak sme dlho do noci pozerali telku. Deti sa zdekovali do Matúšovej izby. Nateraz mi to nevadilo.