Ahojte všetci! Som Patrícia zo stránky http://www.mameradijedlo.sk a dnes mám pre Vás prvý článok. Môj úplne prvý článok na tejto stránke bude o cvičení. Áno o cvičení a nie o jedle. A to preto, lebo keď chceme zdravšie žiť, nestačí len zdravšie jesť ale treba aj cvičiť...a najlepšie nejako koordinovane, s nejakým plánom, aby sme hneď o týždeň neporušili naše novoročné predsavzatia, však.

Nie som žiadna trénerka, a preto tu nebudem vymýšľať žiadny tréningový plán, nebojte sa ;)

Všetci chceme krásne ploché brucho, že? Cassey Ho je popredná americká fitness inštruktorka, ktorá zostavila 30 dňovú výzvu pre ploché brucho. Je to nový cvičebný plán, ktorý je na internete ešte len necelé 3 dni (takže sme aktuálne :D). Je to veľmi jednoduché. Všetko, čo potrebujeme urobiť je vytlačiť si tento obrázok na A4, prilepiť si ho niekde na viditeľné miesto v izbe kde budeme cvičiť a dať sa do toho.

Celý náš plán pozostáva z piatich relatívne jednoduchých cvikov, ktoré zapájajú všetky oblasti brušných svalov. A čo je na tom celom najlepšie? Milujem to, že cviky sa cvičia po ležiačky, takže ich môžem cvičiť na posteli alebo na karimatke či uteráku na zemi. Trénerka myslela aj na to, že málo pijeme, a preto nám dáva za úlohu prvý týždeň vypiť o 1 pohár viac vody, ako by sme vypili obvykle.

Keď sa chcete uistiť, ako presne robiť tieto cviky, a nie je Vám to celkom jasné z obrázka, kliknite tu http://www.blogilates.com/blog/2014/12/29/30-day-flat-abs-challenge/.%C2%A0Tam nájdete, ako sa cvičia tieto cviky v pohybe ;)

Takže toto je to, čo budem cvičiť celý január 🙂. Potrebujem sa dostať trochu do lepšej formy, pretože od februára chcem začať s jedným úžasným tréningovým plánom, ktorý som už cvičila od júna do augusta minulého roku a dávalo to neuveriteľné výsledky. Problém je v tom, že ide o trochu náročnejšie cvičenie. Nie žeby boli náročné cviky, to nie. Náročný je vlastne spôsob ako dlho a ako za sebou sa to cvičí. Viac Vám už ale nepoviem. Začnite cvičiť pozvoľna so mnou tieto ľahké cviky a okrem toho, že budeme mať na konci januára pevnejšie brucho, budeme aj pripravené pokračovať na level 2!

Na Modrom koníku je už dlhšie, no nick decode si vytvorila len ako pseudonym pred necelým mesiacom. Chcela napísať príbeh, no nebola si istá, ako bude prijatý. Plánovala ho vymazať hneď na ďalší deň, no nakoniec sa príbeh uchytil a má už viac ako 30 častí a stovky pravidelných čitateliek 🙂 Najradšej ho vymýšľa pri umývaní riadu a pri písaní počúva drum and bass alebo dubstep. Prečítajte si rozhovor s ňou.

Prečo si začala písať svoj príbeh?

Lebo som sa večer nudila. Muž sa hral na xboxe a v telke nebolo nič. Tak som si pustila hudbu a nejako to na mňa prišlo. Keďže som bola na koni, vytvorila som článok. Popravde, hneď na druhý deň som ho chcela zmazať, no keď som videla ohlasy, skúsila som pridať pokračovanie a už to išlo 🙂

Príbeh vzniká spontánne, alebo ho vymýšľaš spontánne?

(ticho)

Počkať 😀 Ešte raz 😀 Príbeh vzniká spontánne, alebo vopred máš naplánované, o čom budeš písať?

Peppa Pig - Prasiatko Peppa je britský detský animovaný televízny seriál, ktorý si získal srdcia miliónov detí na celom svete.

Krátke  príbehy plné zábavy sú o malom prasiatku Peppa a jej rodine a priateľoch. Príbehy jednotlivých dielov predstavujú každodenné aktivity a situácie, s ktorými sa stretne každé malé dieťa, ako napríklad návštevu starých rodičov, prvú  jazdu na bicykli, škôlku, plávanie, výlet alebo nakupovanie.

 Vďaka tomu dokážu deti sledovať príbehy, ktoré ich okamžite vtiahnu do deja, a vôbec si pritom neuvedomujú, že postavy hovoria anglicky. Nenásilnou formou vnímajú a učia sa angličtinu, ktorá je jednoduchá a veľmi zrozumiteľná.

Tento seriál  vychádza aj v knižnej podobe. Knihy o prasiatku Peppa sú interaktívne a náučné.  Ich čítanie prináša spoločné chvíle plné zábavy a obohacuje základnú anglickú slovnú zásobu detí. Tieto knihy sú taktiež ideálne pre deti, ktoré sa učia čítať po anglicky.

Ponuku kníh Peppa Pig nájdete aj v našom internetovom kníhkupectve ABC books.

Získané ocenenia:

Červená repa (cvikla) zrejme nepatrí medzi najobľúbenejšiu zeleninu. Niektorým prekáža jej chuť, iným farbiace účinky. V neposlednej rade je pre vysoký obsah železa aj ťažká na žalúdok, preto jej nikdy neskonzmujeme veľa. Všetko je však iba uhlom pohľadu, pretože cvikla nemusí byť iba neforemná hmota bez chuti na tanieri v školskej jedálni...Dokonca po jej konzumácii môžete opeknieť🙂

Jednoduchá na pestovanie

Patrí medzi tradičné potraviny. Dopestovať ju nie je vôbec ťažké. Je odolná voči škodcom, nenáročná na pôdu i vodu. Dá sa preskladovať aj celú zimu, stačí ju uskladniť dobre osušenú v chlade a tme. Okrem koreňa sa pri varení dajú využiť aj jej  listy.Uvarené alebo podusené chuťou pripomínajú špenát. Šťavu z cvikle môžete využiť napríklad aj pri farbení kraslíc, nápojov či potravín (kečup, zemiaková kaša, špagety, paradajková polievka). Je lacná a spotrebovať sa z nej dá úplne všetko.

Úžasný zdroj vitamínov

Je to úžasný koktail účinných a zdraviu prospešných látok, ktorý  má priaznivé účinky na naše trávenie, detoxikuje a posiľňuje organizmus. Šťava zo surovej cvikly pôsobí ako komplexný antioxidant, ktorý znižuje cholesterol a čistí krv.

Cvikla obsahuje:

Z hlboka som sa nadýchla , a odhodlane sa postavila pred neho, vycerila úplne trápny vyškerený úsmev a opýtala sa ,, Ahoj, Máte už O2? " .. - ách najtrápnejšie opýtanie všetkých čias. No on zareagoval celkom veselo, že má. Tak som sa povypytovala kam voláva, čo využíva a čo všetko zato platí, a začala som mu prezentovať 300 minút do všetkých sietí za 16,80. Ani som netušila čo poriadne rozprávam , len som recitovala naučenú básničku .

On zrazu, že ÁNO, vezmem si to . Prekvapená, som si od neho vyžiadala občianský preukaz a presunuli sme sa na malú lavičku v centre námestia.

Prečo moja hrča v hrdle nemizne??? .. Oh ..  vytiahla som zmluvy, a pozrela na jeho občiansky. Volal sa MAŤO, no keď som opisovala adresu celkom ma to zarazilo . Dolná Streda, okres Sereď ?? .. Čo tu prepána robí z takej diaľky?? .. Vysvetlil mi, že tu má kurz na rušňovodiča, a býva v Strečne.. Bol taký pekný a veselý, popri vypisovaní sme sa poriadne nasmiali . Prišiel čas podpísať zmluvu . On je ľavák ... rovnako ako ja !" .. to je ale náhoda... Bože ten jeho krásny úsmev. ..

Chcela som aby sme sa ešte videli , ale ako ?? .. Zrazu mi to došlo .. začala som rekapitulovať a krúžkovať na informačný leták , a potom sa naňho pozrela a povedala: ,, túto Vám napíšem svoje čislo, v prípade akýchkoľvek otázok ma kľudne kontaktujte,, . Ešte som zdvihla pohľad na neho a snažila sa mu naznačiť, žeby som bola veľmi rada... rozlučili sme sa.. A odchádzal .. Strácal sa v diaľke...

Ten večer som nemohla ani zaspať, čo sa to stalo ??? ..Prišla som domov, uvarila som si polievku , a sadla som si k zmluvám. Bolo treba povypisovať výkazy, ktoré ráno odovzdávam. Ako tak vypisujem zrazu chytím tú zmluvu... TÚ ZMLUVU.  Pozriem meno .. Martin D... Ostala som ticho, rýchlo hľadala v kabelke mobily.. neozval sa.. zarmútilo ma to samozrejme.. Ale čo som čakala?,? Že len tak sa mi niekto cudzí ozve? a čo by mi asi povedal ? Ahoj to som ja?? .. nie nie neozve sa bolo by to trápne... A ktovie či niekoho nemá ..

Prečo by sa mal ozvať nejakej predavačke paušálov z námestia. No pre istotu som si opísala jeho číslo do mobilu .. Viem nemalo by sa to , a keby to vedeli mám hodinovú výpoveď za zneužitie osobných údajov.. V tom vošla do izby Miša, videla akú mám rozžiarenú tvár, tak len tak prehodila, že čo sa stalo?, porozprávala som jej po tom divnom zážitku .. Čo som čakala? že ma pochváli? .. Nie, len prehodila, že som trápna a nezaujíma ju to . Ako vždy.

Bývali sme spolu v jednom rodinnom dome, kde sme mali prenajatú izbu . Každé ráno do práce. Spoznali sme super kolegov, každý deň som s niekým bola v tíme. A šli sme do iného mesta. Raz to bol Púchov, Považská Bystrica, Martin, Čadca, Nitra,Trenčín, Dubnica nad Váhom.. A takto som videla veľa pekných miest, a spoznala aj veľa milých ľudí. Samozrejme musela som vždy myslieť na prácu a plniť plány ktoré sme mali .

Najviac ma však trápilo to, akým prístupom k nám pristupovalo vedenie v práci. Stále nám tlačili do hlavy, že všetko je naša vina, ak pani nemala peniaze a nevzala si paušál bola to naša vina, lebo sme zle predali.. Všetko vždy, a tak isto ich potom pomaly prestávalo baviť plánovať a objednávať nám miesta, tak sme zostávali väčšinu týždňa v Žiline na námestí. Už mi to bolo aj blbé, pretože kdekoľvek som vošla, už ma všade ľudia poznali . Vedeli kto som , niektorí boli milý a aj zdravili, čo ostali aj dodnes, no niektorý vôbec. A takto to šlo, Miša to prestala zvladať a začala mať zasa svoje depresie.

Začala nadávať, a to už aj mne. Ponižovala ma, ohovárala a každý aj najmenší úspech mi závidela, a vždy sa urazila, že som lepšia.

A takto to šlo, musela som vydržať bývanie s ňou pretože som nemala peniaze na samostané platenie a nikoho iného známeho.

Jedno ráno sme šli spolu do práce. Dali mi na starosti novú kolegynku Denisu,aby som ju zaučila. Samozrejme Miša sa nahnevala lebo ona nikoho nedostala. Boli sme zasa v Žiline. Veľmi  som vždy chcela aby som niekoho dostala na zodpovednosť, ukázať mu, čo vo mne je. A konečne 28,10 sa to splnilo. Od rána som si budovala dobrú náladu, aby jej bolo somnou dobre, a aby videla vo mne vzor.

A tak som sa s Deniskou vybrala na námestie, potom čo som si od Miši vypočula horu nadávok ako sa snažím a som trápna.

Kamarátili sme sa od strednej školy. Ja a moja kamoška Michaela. V podstate dnes keď si to spätne premietam, ani neviem prečo som sa ňou kamarátila, ťahala ma zo svojími problémamy vždy dole. V škole ma všetci viac menej odsudzovali, že sa s ňou kamarátim. Boli sme úplne iné, aj povahovo aj výzorovo. No ako by som to opísala.

Ona výrazne vždy namaľovaná, ešte výraznejšie oblečená, správanie bolo typické pre babu z mesta, z paneláku, ktorá má vždy všetko. Bývalých priateľov mala ( aspoň čo som počítala od prvého ročníka na strednej ) asi okolo 40. Nie nepomýlila som sa. Bolo ich presne tak veľa. A časom sa ich zbieralo ešte viac. A prečo ? Spoznávala ľudí tak , že z niekým si písala na facebooku, o týždeň už bola vo vzťahu, aj keď o jej priateľovi nevedela skoro nič, hlavne , že bol pekný, uznával rovnaký štýl ako ona, a to podotýkam, že každý týžden mala iný, emo, punk, hello kitty... A všetkým hovorila, že je to ten pravý.. Potom začala písať s iným, toho predtým nechala tak a potom týždeň vyplakávala, aké ma zlomené srdce. A tak sa to zbieralo.

A ja? .. Nevýrazna, žiadna barbie postava, skôr nejaké tie kilečká navyše, no bola som ako tak zo sebou spokojná. Pretože ,aj keď som vôbec nemala skoro žiadne peniaze, pretože naši sú rozvedení, vždy sa to nejak dalo, mala som milujúcu mamu, sestru , veľa kamarátov. A bola som viac menej taký šašo .. Dokázala som rozosmiať každého .

A preto sa všetci čudovali, prečo práve Miša. Odpoveď ? , neviem ani sama, možno preto, že aj napriek tomu čo všetko mala a preživala, bola stále smutná a mala depresie. S čoho ? Raz to boli hlúpe reči, potom rozcuchané vlasy , alebo zlomené srdce. Ja som sa učila na jednotky dvojky, ona prechádzala iba vďaka mne, škola ju nebavila, chodila tam iba preto aby sme sa porozpravali a zasmiali . A tak ani neviem ako prešli sme trojročku. A obe sme sa rozhodli dorobiť si maturitu. Tú som však dokončila iba ja, ona napísala záverečné písomné maturitné skušky, a ešte ani nevedela výsledok a odišla zo školy.

Po škole ako inak, sme sa stretli na úrade práce. Po dlhom čakaní, sme sa rozholi, že pôjdeme na kofolu, šak prečo nie? Nevideli sme sa nejaký ten mesiac.

Ako sme kráčali po námestí, stretli nás predajcovia O2 paušálov. Áno, presne tí, ktorý stoja celý deň na námestí a otravujú každého človeka s novou ponukou.

V noci me oblekli, dali do auta a nepovedali nič. Ja šem vubec nevedel , co še deje. Všetci vysmatý. V Blave sme še stretli s ujom a rodinu. Zas všetci vysmaty. Až neskorej mi docvaklo prečo. Lebo ideme dovolenkovac. Cestu som skoro celu prespal, nakoncu šem trochu hodku reval, ale to preto lebo šem bol už unavený ze špaňa a sedeňa. 

Kec sme dorazili tak , sme še všetci boli najesc v itali restauracii, pchali šme še jak po nebohým. Mne dali cošikaj plane a oni še pchali hlavne darami mora. Tu je š nami ujo Ruto, moja sesternica Žanetka a jej mama Lydka, bratranec Robko určite zas kdesi cočikaj skumal, lebo on je o 11 mesacof starší a je tež preskumník jak ja. Ešče tu chýba aj teta Miška, ašikaj dáva na neho pozor, aby ho toty itale nezobrali. 

Kec sme došli do hoteľa , tak me mamka natrela dákym slizom belym, že proci červeňaňu a dala na hlavu jakesi čudo. Cošikaj mi povedala, že aby me hlava nebolela. Nebudzem še chvalic, ale dovolila mi bic na ostro v mojom bazéne. Ja šem bol z teho hotový a šťastný bo vodu milujem a milujem bic aj na ostro. Ta šplnil še mi sen.

Potom som musel isc do teňa a na ucerák še sučic. Mamka me potom zebrala aj ze segru do veľkej vody. Šem bol z teho hotový , co to je, bo še to hojdalo aj se mňu to hojdalo. Voda bola slaná , ta ja furt jazyk venku a chlípal som jak som mohol. Kedz ne vodu tak mamku ona od tej vody bola furt.

Potom každý deň som dovolenkoval aj ja. Furt kdešikaj ve vode pichnutý, abo ponorený. Bral som všetky vzorky vody do šebe, aby som vedzel kerá najlepša. Sem tam mi te vzorky nosom vytekali nazad, nevedel šem to tak ovládac ešče. Moja segra furt bola se mňu, sme vystrajali. Moj tatko me učil furt plavac. Kec som bol vo verejnom bazéne moja mamka me nacáhla do neoprenových plavek povedala, že to tak muší byc. Ta už som bol jako pravý potápač.

Na dovolenke šem spal dvakrát do dňa ešče furt, bo ja z teho plavaňa a skumaňa unavený jak pes. Ta še stredali aj moji pri mne, S mamku plávem tež v bazéne, ešte sebe len zvykám na studenšu vodu tak še nečuduj ce , že sem tam že tvarím tvárim trochu mimo.

Hovorí sa, že s chrípkou  ste v posteli 7 dní s liečbou a rovnako 7 dní bez nej. Naozaj je to tak. Napriek tomu je dôležité si počas akútnej fázy ochorenia uľaviť od jej otravných symptómov. Nechcete hneď kupovať tonu liečiv z lekárne? Riaďte sa týmito jednoduchými a prírodnými tipmi.

1. Niekedy nie je žiadúce symptómy liečiť

Aj tie otravné symptómy sú súčasťou liečebného procesu organizmu a dôkazom, že imunitný systém s infekciou bojuje. Platí to v prípade teploty, kašľa aj upchatého nosa. Všetky paria medzi obranné reakcie tela. Napríklad zvýšenej teplote horšie odolávajú aj mikroorganizmy - prirodzene ich zabíja. Navyše teplé prostredie urýchľuje transport buniek imunitného systému na miesto pôsobenia. Preto ak s teplotou vydržíte zopár dní, môžete sa uzdraviť omnoho rýchlejšie.

2. Pite dostatok tekutín, najmä čajov

Teplé tekutiny odstraňujú opuch nosa, pomáhajú predchádzať dehydratácii a prinášajú úľavu zapáleným membránam v nose a hrdle.

3. Doprajte si horúcu sprchu

Hovorí sa, že s chrípkou  ste v posteli 7 dní s liečbou a rovnako 7 dní bez nej. Naozaj je to tak. Napriek tomu je dôležité si počas akútnej fázy ochorenia uľaviť od jej otravných symptómov. Nechcete hneď kupovať tonu liečiv z lekárne? Riaďte sa týmito jednoduchými a prírodnými tipmi.

1. Niekedy nie je žiadúce symptómy liečiť

Aj tie otravné symptómy sú súčasťou liečebného procesu organizmu a dôkazom, že imunitný systém s infekciou bojuje. Platí to v prípade teploty, kašľa aj upchatého nosa. Všetky paria medzi obranné reakcie tela. Napríklad zvýšenej teplote horšie odolávajú aj mikroorganizmy - prirodzene ich zabíja. Navyše teplé prostredie urýchľuje transport buniek imunitného systému na miesto pôsobenia. Preto ak s teplotou vydržíte zopár dní, môžete sa uzdraviť omnoho rýchlejšie.

2. Pite dostatok tekutín, najmä čajov

Teplé tekutiny odstraňujú opuch nosa, pomáhajú predchádzať dehydratácii a prinášajú úľavu zapáleným membránam v nose a hrdle.

3. Doprajte si horúcu sprchu

Všetkým užívateľom tejto stránky želáme, všetko najlepšie v Novom roku 2015, veľa zdravia, šťastia, lásky a veľa dalších úspechov v živote, nech sa Vám darí viac ako v minulom roku.

To Vám z celého srdca prajeme.

Referendum o rodine, ktoré je v poslednom čase tak často spomínané, sa zase tak typicky "poslovatelo". Teda uznávam, že je to blbé slovo, ale neviem, ako to napísať... tak skúsim inak - to, čo sa okolo referenda deje, je zase typicky slovenské. Myslím si, že sa zabúda na jednu dôležitú vec - a síce podstatu referenda. Väčšina ľudí ani poriadne nevie, čo tento pojem znamená.

Referendum je prostriedok, ktorým KAŽDÝ OBČAN v našej krajine môže VYJADRIŤ SVOJ NÁZOR. 

Referendum nemá za úlohu zistiť, čo je DOBRÉ a čo je ZLÉ riešenie. 

Referendum je HLASOVANIE, pri ktorom sa majú ľudia rozhodnúť pre ÁNO alebo NIE a nič viac ... nemajú hľadať pravdu, či súdiť tých, čo majú opačný názor.

ZHRNUTIE - Proste iba dve možnosti (klad a zápor) a vlastný názor... nič viac, nič menej... 

Všetky tie kampane typu "bojkotujem referendum" sú KROK SPäŤ pre demokraciu a slobodu. Každý občan má právo vyjadriť svoj názor, aby sa potom mohla menšina "prispôsobiť" väčšine. Žiaľ, v našom štáte ide zase o to, aby mali pravdu iba určití ľudia. A preto sa začína "tlačiť" na občanov, aby alebo zaškrtli ich názor, alebo nešli škrtať vôbec... keď už sa "ich" pravda nepotvrdí, tak nech je aspoň referendum neplatné pre malú účasť. Uvedomme si, že TOTO JE CELÉ ZLE a nemá to s demokraciou a slobodou nič spoločné... Za toto sme nebojovali pred 25-mi rokmi. Chceli sme slobodu, chceli sme demokraciu, chceli sme mať možnosť vyjadriť názor... teraz to máme, tak to skúsme využiť. Nenechajme sa ovplyvniť niekym, kto nepochopil podstatu pojmu REFERENDUM. Ide predsa o rodinu... aj o tú vašu... 

Poštovné od 1.1.2015
ostatné poistenie a dobierka info cez správu 
Obyčajné poštovné do 500g 2tr. 0,90€
Obyčajné poštovné do 1kg 2tr. 1,60€
Obyčajné poštovné do 2kg 2tr. 2,60€
-----------------------------------------------------------------------
Doporučené poštovné do 500g 2tr. 1,60€
Doporučené poštovné do 1kg 2tr. 2,30€
Doporučené poštovné do 2kg 2tr 3,30€
-----------------------------------------------------------------------
Balík
Na adresu domov do 5kg 4€

Na poštu do 5kg 
musíte si prísť preň 2,80€

            Som mamička dvoch krásnych detí. Starší syn Alex sa narodil vo Švajčiarsku do vody. Bol to krásny a nezabudnuteľný zážitok. Môj prvý pôrod trval asi 6 hodín, čo na prvorodičku nebolo zlé. Keďže som bola v cudzej krajine a ich reči som veľa nerozumela, nemala som možnosť chodiť na nejaké predpôrodné kurzy, kde vás oboznámia na čo sa treba pripraviť, ako dýchať, či aké polohy zaujať pri kontrakciách. Možno aj preto som sa nebála pôrodu a veľmi mi pomohol aj personál v nemocnici, kde som rodila, pretože ma do ničoho nenútili, nemusela som tlačiť na povel, nenapichali ma oxitocínom lebo je to rutinný postup, ale nechali ma rodiť ako som chcela a ako som to cítila.

            Keď som otehotnela druhýkrát, vedela som, že do Švajčiarska už rodiť nepôjdem, iba ak by som vyhrala Loto. Túžila som zažiť taký krásny pôrod aj tu na Slovensku. Z každej strany som počúvala, že tu to funguje inak a mám zabudnúť na takú starostlivosť ako vo Švajčiarsku, pretože naše zdravotníctvo je na úplne inej úrovni. Keďže som nemohla zmeniť fakt, že v nemocnici ma budú brať len ako ďalšiu rodičku a rutinné postupy ma neobídu, začala som hľadať niekoho, kto by mi pomohol zažiť pôrod aspoň z polovice taký krásny ako bol ten prvý.

            Dlho mi to netrvalo a našla som ju: "moju" dulu Mišku. Najprv som veľa čítala a písala si s babami, ktoré mali pri pôrode dulu a bola som očarená tým, ako dokáže jedna žena pri pôrode tak pomôcť, hoci nemôže zasahovať lekárom do ich práce. Zavolala som jej a dohodli sme si stretnutie u mňa doma. Po prvom stretnutí, ktoré trvalo cca 2 hodiny som vedela, že ona je ta pravá a inú hľadať nemusím. Vyžarovala z nej energia a z jej hlasu pokoj. Porozprávala mi čo je v jej náplni "práce", ako to chodí v nemocnici, kde som chcela rodiť, na čo všetko sa pripraviť. Aj keď mi sem-tam nahnala strach z praktík a rutinných postupov tu u nás, bola som rada, že viem do čoho idem a že tam na to nebudem sama. Manžel bol tiež rád, že bude s nami, nakoľko sa bál aj on sám. Do pôrodu sme sa stretli ešte niekoľkokrát.

            V deň pôrodu som bola na poradni, kde mi lekár povedal, že ak by som chcela, prepichne mi vodu a môžem ísť rodiť. No nechcela som nič súriť len preto, aby som to mala rýchlo za sebou. Užívala som si každý deň a čakala, kým sa môj drobček sám vypýta. Bol piatok a ja som mala celkom iné plány na víkend, než ležať na pôrodnej sále v bolestiach. S dulou som sa dohodla, že to necháme až po víkende.

            Stihla som kaderníčku, svadbu mojich kamarátov, užiť si krásnu nedeľu s rodinou a v pondelok ráno o 4hod to prišlo. Zobudila som sa na bolesť, ktorá nebola síce silná ale zato pravidelná. Po niekoľkých minútach mi odišla aj hlienová zátka. Mala prímes krvi, ktorej postupne pribúdalo. Zľakla som sa, či je všetko v poriadku. Zavolala som teda dule, keďže ona má pohotovosť dva týždne pred a dva týždne po termíne. Upokojila ma, že sa nič nedeje. Mám sa osprchovať a ak by sa mi to nepozdávalo, môžeme ísť.

Hodila som teda rýchlu sprchu a keďže krvácanie neprestalo, zobudila som manžela a šli sme do nemocnice. Dula vyrazila tiež a mali sme sa stretnúť na príjme. Tam však bola sestrička, ktorá akosi nerešpektovala, že chcem počkať na dulu a rýchlo ma vzala na vyšetrovňu. Keďže sme tam neprišli s dulou spolu, viac ju do vyšetrovne nepustili a manžela tiež nie. Zmocnil sa ma strach a beznádej z neznámeho.

Ľudze moji zlatí, čas tak rýchlo beži, že ani nevem jako a už sebe mi moja mamka začala dávať stravu jak pre dospelých. Akurát, že nemám zuby, nevem žuť, tak mi to mixuje dokopy.  No jako som hladný ta jem - nič nevravím. No aj tak moje najobľubenejše je to- to prso a v ňom mleko. Sa idem zošaliť za tým. Moja mamka je perfektná, ona nemá problém ma nakojiť nikde, napr. v skušacej kabínke v obchode s odevmi, v aute na parkovisku. Nedávno sme boli pozrec uja s rodinu v Uhrovci. Dali sme si výlet do ZOO Bojnice a moja mamka me nakrmila na najsamvyššom kopci Zoo pri výbehu jeleňof. Super výhľad. Som si to tam užil, najprf  trochu vzdelania, potom šlofík v kočíku, mleko na kopcu, som si odradosci aj kosti pri tom precáhol.

Ta jako zabudol som Vám povedac, že mamka mi zrobela perfektnu telocvičňu. Jakože som šikovný hej, tak už sa tam točím jak paragraf na každú stranu, furt. Me to moc baví, mamka , še šmeje, ale to preto , že ešče neve co ju se mňu čeká. Cha. 

Minule som spomínal, že rad hľadím do objektívu a aj na svet. To me furt baví. Najlepše na tom všetkom je, že pomaly ale isto už vem všetko chytac do tych mojich ruk , ta na co docáhnem ta to aj zeberem,alebo aspoň prstom pichnem. Nech je sranda.
Ta ja še nekedy citím jak na vystave a ja som jakože výstavný kus, tutaj boli pri nás tatova rodina. Oni si me položili do stredu na studnu, kolem mne posedali a postavali jak tote sudičky a furt ší me obzerali a tak furt dokola. Sem tam som im do teho zakričel nech majú radosť. Mali bo še furt na mne usmevali. Tak bacha vem jak na Vás dospelých.
Jako na to že mám len pár mesacof , tak si život uživám už na plne gule. Bol som už aj na svadbe na hrade a keďže už vem sedeť, hej jako už dobre. Tak som si to tam všetko pozrel , ľudze tancovali, pili, jedli, všetko možné, svetla boli, kopec hudby no paráda a všetko nahodené do gala. No jako aj mne mamka natahla do gala. Ja som tež pil- sice len mleko ale dobre som sebe dal do tela, jedol som aj pagáče- mi babka dala s dedom na čarno. Dobre boli, som si ich potom sam pchal do papule jak to rýchlo len šlo aš me mamka nevidzí. Uvidela... Ale nevadila še, ta pcham zas. Starala še o mne moja babina Miluška, tak ju mamina vola.
Pomaly, ale isto začínam še už stavať na svoje. Ma to veľa výhod, možem byc tam, kde ja chcem a robiť to co moja mamka nechce , aby šem robil. Ja mam z teho radosc, lebo objavujem a to me baví. Tutaj šem objavil knižnicu plnu knih. Paráda , všetky letali naokolo behem 5 minut, moja mamka mi to trochu pokazila, bo mi potom do teho trochu kričala. Nakonec o týžden se mňu vybabrala všetky knihy z dvoch dolných polic dale inde, kde už nedočahnem. Ajéjé.
No chodím teraz s moju sestru na prechádzky ona sebe me vezme s kočím hockde. Minule sme boli jakože na zmrzline ona sebe dala aj oplátku se zmrzlinu, mne povedala že ja šem malý ja možem iba oplátku. Neva zhrýzol som ju jak som mohol a ostatné som rozmrvil do kočíka jak še dalo. Mamka, še zas chytala za hlavu.
Mešace letia,  ani nevem jako šem z teho hotový, ja to furt pozorujem na šebe, jak my nohy rastu a vlasy, ešče cošikaj , ale to nevravím verejne, aby šče o mne nemysleli, že ja sprosťák šem. Ani še nechválim. Všetkých Vás zdravím. Nezabudnite sebe života uživac , lebo ja už sem začal a je to paráda. Nabudúce budze , z teho užívania jak som sebe dovolenkoval.  Jojo mace še načo tešic,.

Ps: komu sa lubi tak nech navrhne do vybrali sme : _) dakujem

Viac na :

http://mirarejdova.blogspot.sk/

Milé maminky. Rozhodla som sa podeliť s vami o môj zážitok z pôrodu. Bol to zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem, zažitok plný emócií 🙂

Moje tehotenstvo prebiehalo celkom v poriadku, len mi občas kolísal tlak, no inak to bolo ukážkové tehotenstvo. Za celé tehotenstvo som pribrala 22 kilo a posledný mesiac bol naozaj na nevydržanie. Hýbanie sa mi robilo značné problémy a únava bola neopísateľná no spať mi samozrejme nešlo. Prehadzovala som sa z boka na bok s mega brušiskom v ktorom si močový mechúr s boxovacím vrecom zamieňala naša Bodka... Posledné dni ma jej pohyby boleli čoraz viac a bruško mi dopraskalo tak, že už asi nikdy v živote neoblečiem bikiny ☹ Keď som to prvý krát zbadala, plakala som dve hodiny vkuse.. no musela som sa s tým nakoniec zmieriť a na narodeniny očakávam darček v podobe poukazu na laserové ošetrenie strií 😀 😀

Posledné tri týždne som mávala pravidelných poslíčkov a už neraz sme stresovali, či to náhodou nie je ono... No ja som vedela, že ešte nie aj keď manžel pobehoval po dome ako zmyslou zbavený. Stresoval 😀 Dva týždne pred TP sme sa dozvedeli, že manželov kolega si berie dovolenku a manžel musí byť od 15.12. v práci. Termín som mala 13.12. Vychádzalo to, že keby som porodila na termín, tak nás domov z pôrodnice pustia až po 15stom a s Bodkou by som šla asi taxíkom ☹ čiže sme tomu malému zázraku v brušku dohovárali, aby sa na svet vypýtala do 10-teho. Skúšala som všetky možné babské rady na vyvolanie pôrodu, každý deň som sa čvachtala v horúcom kúpeli, pila som všetky možné čaje na urýchlenie pôrodu (čo pomhlo), jedla som ľanové semienka, na vianočných trhoch som si dala pohár vareného, s manželom sme experimentovali aj po nociach 😀 no nič nezaberalo... 9-teho som sa rozhodla pre ricínový kokteil. Kúpila som v lekárni ricínový olej a po dohode s lekárničkou a hebamme som si namiešala večer o pol šiestej ten zázračný nápoj. Samozrejme sa nič nedialo a s manželom sme teda riešili, ako sa dostanem domov z pôrodnice 😀

Až pokiaľ... ležala som pred telkou, manžel drvil na FB Candy Crush a mal posledné tri životy. Vraj dohrá a pôjdeme si ľahnúť 😀 a zrazu PUK. ako keby niekto prepichol balón. Postavila som sa a nič... no pre istotu som sa rozhodla ísť na WC skontroľovať situáciu. A vtedy zo mňa vytieklo asi 3dcl plodovej vody 🙂 takže bolo to jasné, kokteil predsa len zabral 🙂 zavolala som do pôrodnice, kde som ich oboznámila so situáciou. Pomaly mi začínali kontrakcie, ktoré sa s poslíčkami ani nedali porovnať. Môj streser manžel zrazu musel dohrať posledný život a až potom sme vyrazili do pôrodnice 😀 voda mi odtiekla presne o 23:10. Do pôrodnice sme prišli o 23:45.  Privítala ma hebamme, ktorá nás zaviedla na pôrodnú sálu. Doniesla mi tak minerálku, nejaké ovocie a hroznový cukor. potom ma napojila na CTG... kontrakcie boli stále pri príchode písalo na monitore intenzitu 90 a ku koncu CTG až 180. Nevedela som si predstaviť, že prídu ešte väčšie bolesti. Manžel stál celú dobu pri mne a držal ma za ruku. Hebamme mi vzala krv a ja som samozrejme žobrala po epidurálke. Povedala, že to zvládam skvelo a že epi by bola zbytočná, no dala mi nejaké čípky do konečníka proti bolesti a homeopatiká. Po CTG ma vyšetrila a povedala, že to vyzerá ešte na dlho, lebo som otvorená iba na 3cm. Pýtala sa ma, či chcem nejaké lieky na spánok, no kedže som sa cítila úplne fit, odmietla som. Bolo pol 1 a povedala, mi, že mi aspoň napustí vaňu, vraj mi to pomôže s bolesťami a aj s otváraním. Tak sme sa tam pekne v kľude rozprávali, pustila mi relaxačnú hudbu a ja som si pekne vegetila v horúcej vani 🙂 nechala nás s manželom o 01:15 samých s tým, že o hodinu ma príde skontroľovať. Vraj keby niečo máme zvoniť. S manželom sme sa rozprávali a predýchavali spoločne kontrakcie. Až keď zrazu som cítila, že malá už ide von. Rýchlo sme zvonili hebamme. Doteraz vidím s akým kľudom vošla do dverí a ja som kričala, že musím tlačiť, že ona už ide 😀 hebamme trhlo a rýchlosťou blesku bola pri mne 🙂 vraj už vidno hlavičku... na dve kontrakcie bola malinká vonku 😉 porodila som do vane a ani sme to vôbec neplánovali a takto to vyšlo 😉 bolo presne 01:44 keď sa narodila a ja som si ju vzala z tej vody na seba a svet sa v tom momente zastavil. Boli sme tam len ja a ona 🙂

najkrajší pocit na svete, držať v rukách to malé mrňo 🙂 ocino prestrihol pupočnú šnúru a ja s Bodkou sme sa presunuli na posteľ kde sme spolu ležali. Po hodinke ju pri mne odvážili a zmerali a dali naspäť prisať sa 🙂 trošku sme sa natrápili no nakoniec sa prisala. Nechali nás na sále do 9tej samých troch 🙂 užívali sme si ten náš poklad najkajší 😉 spinkala na maminke vkuse a ja som celú noc už oka nezažmúrila, lebo som sa musela pozerať na ten zázrak, ktorý bol taký krásny a nevinný 🙂 moje malé zlatíčko... najkrajšia veta, akú som kedy počula bola, keď prišla dr. a povedala, že naša Emily je zdravá a silná ženská.

Pôrod bol nádherný zážitok a popravde už sa teším na ďaľší 🙂 nemocnica bola skvelá, malinkú som mala celý čas pri sebe a hocikedy keď som si chcela oddýchnuť som ju mohla zaniesť sestričkám, Personál bol milý, jedlo vynikajúce nám nosili na izby 🙂 návštevy tiež chodili na izby a tie polohovateľné postele boli top 🙂 neviem ako sa rodí na Slovensku, no tu vo švajčiarsku bol pre mňa pôrod naozaj krásnym zážitkom a pobyt v nemocnici skvelým odreagovaním 🙂 teraz si s malinkou Bodinkou užívame každú spoločnú chvíľu a je nám super 🙂

Šťastné s veselé vianoce prajem všetkým mojím stálym aj novým zákazníčkam a ďakujem za spoluprácu a teším sa na Vás aj v budúcom roku 2015. Miša

Prajem vsetkym maminam a ich rodinam stastne a pozehnane vianoce☺

Rok 2014 bol na koníku ten najlepší, aký som doteraz zažil 🙂 Veľa sa toho zmenilo, veľa sme toho zažili a stránku posunuli zas o ďalší krok ďalej, aj vďaka vám. Čo všetko sa stalo?

Na koníku sa toho udialo mnoho a nedá sa spomenúť všetko. Veľa vecí je len drobných, veľa vecí sa dialo samých od seba a do veľa vecí sme nemuseli zasahovať. Práve to považujem za najvýraznejšiu zmenu na stránke, teda akési samospravovanie a vzájomné pomáhanie si a predchádzanie vzniku problémov.

Ďakujeme vám, že ste! Bez vás by koník nebol koníkom 🙂

Ambasádorka 

Modrý koník je unikátny priestor a rovnako unikátny prístup si zaslúži aj od nás 🙂 Jedným z NAJ výmyslov tohto roku je projekt Ambasádorka, ktorý začal byť koncom tohto roka realitou a budúci rok budete o ňom ešte veľa počuť. A ja verím, že aj veľa z vás bude novou ambasádorkou 🙂

Blokácie 

Navštív stránku a vyber si zo širokej ponuky tovaru🙂

www.dsstyle.eu

Pre začiatočníčky v nosení, čo si vyberajú svoju prvú (a zatiaľ jedinú) babyšatku.

Ak ste už dokonale zmotané z trhovej ponuky rôznych druhov babyšatiek, nosičov a nenosičov, prímesí, gramáží a farieb, dovoľte mi dať vám jednoduchý návod ako sa z toho vymotať. Alebo aspoň začať sa vymotávať, pred tým ako sa totálne namotáte 🙂

Začnime materiálom.

Keďže toto je článok pre začiatočníčky, úvodná rada znie: hľadajte celobavlnenú pevnú šatku. Nebudem rozpisovať prečo začať práve 100% bavlnou, jednoducho mi verte 🙂 A tiež mi verte, že pevná šatka je lepšia ako elastická aj v prípade, že sa chystáte nosiť novorodenca. 

Pokračujme cenou.

Pri babyšatkách väčšinou platí, že kvalita stúpa s cenou. Cena je teda veľmi dobrým ukazovateľom toho, ako sa vám nakoniec bude v šatke nosiť. Cena šatky však nemá žiadny vplyv na zdravotné hľadisko, teda ergonomickú polohu dieťaťa. Ergonomicky sa dá nosiť aj v obruse, a na druhej strane ani najdrahšia šatka sama o sebe nezaručuje, že dieťa v nej bude nosené správne.

Už je to aj mne samej smiešne, aké jednoduché projekty v poslednom čase robím. Stroj zapadá prachom a ja namiesto toho lepím. No ale nevadí, aspoň sa po prezretí mojich fotopostupov nemôže nikto vyhovárať, že nemá stroj a nevie šiť, lebo v tomto prípade to fakt nepotrebuje.

 Nápad na domčeky vznikol jednoducho, Mikuláš k nám priniesol dva domčeky s čokoládkami nemenovanej značky, a po ich rýchlom vyprázdnení mi ich bolo ľúto vyhodiť. Veď to poznáte : to sa určite bude hodiť, to sa zíde...Tak v tomto prípade áno, ako vidíte. Rozhodla som sa z nich urobiť malé domčúriky pre ešte menších trpaslíčkov, ktoré budú zútulňovať náš príbytok mihotavým svetielkom. Samozrejme, nedá sa použiť obyčajná sviečka, musíme použiť vymoženosti umelého charakteru ( LED).

Budeme potrebovať: domčeky z papiera (ak nemáte, vyrobte si 😉 ), vianočné látky - zvyšky ( ja som použila už tradične Copenhagen Print Factory), kúsok filcu, gombík na ozdobenie, sviečky, lepidlo, nožnice.

Postup:

1. Zalepíme otvory vzniknuté vyjedaním čokolády a vyrežeme otvor na sviečku

2. Pripravíme si látky - na prednú a zadnú časť - mali by prečnievať o cca 1cm z každej strany, strecha a boky domčeka - strihala som presne podľa veľkosti strechy a bokov cikcakovými nožnicami, filc použijeme na spodok-presne podľa obrysov spodku, z bielehonfilcu môžeme vyrobiť štíty

Chcel som, aby sme si počas vianočných sviatkov aj tu na koníku pripomínali narodenie Ježiška. Mal som pocit, že najviac nám ho pripomenú práve prvé momenty života našich deti. Je to predsa zázrak zrodenia.
Bol som úzasne prekvapený, keď som si prezeral vaše fotografie, je to skutočne zázračný moment.

V tichu si ho vychutnajte.

Šťastné a veselé Vianoce vám prajem.

Tri srdiečka s prianím Veselých Vianoc posielam mamičkám, ktorých fotky som vybral. Ďakujem vám.

Témou fotografii, ktoré môžete od dnes pridávať je: Rodinné Vianoce. Vyhodnocovať ju budem až po novom roku.

Pokojné a štedré Vianoce.

Idú Vianoce a to je čas pečenia koláčov. Vždy som zbožňovala tieto prípravy. U nás piekla moja babka a ja som jej pomáhala. Ok, skôr som jej „pomáhala“. Páčilo sa mi, že jej môžem pomáhať, páčilo sa mi ako vonia celý byt, ako sa u nej na balkóne hromadili napečené zásoby.

Obávam sa však, že moje deti tieto prírpavy zbožňovať nebudú. Môj veľmi ťažký materský limit je, že keď sa Miš rozhodne mi „pomáhať“, zatínam zuby. Keď počujem nadšené „Mami, budem ti pomáhať!“ alebo častejšie „JA! JA! JA to urobím!“ všetky chlpy sa mi postavia. Jedna vec je, že veci s ktorými mi pomáha, by som najradšej mala rýchlo za sebou. Jej zapojením sa sa činnosť nielen predĺži, ale aj skomplikuje. Skrátka nie som dosť trpezlivá, aby som sa s ňou vyhrajinkala, aby mohla, ja neviem, vysávať.

Druhá vec je, že špeciálne pečenie ma samu dosť baví, vždy si pri ňom oddýchnem. Na ručné práce moc nie som, ale toto mi ide. A aj preto sa mi tú činnosť nechce s nikým zdieľať.

ALE, keďže som akčná matka vedomá si svojich limitov (aspoň väčšiny), bojujem so sebou a tak Miš zapájam vždy keď chce. Zuby síce zatínam, ale pevne dúfam, že to zase až tak zo mňa nie je cítiť.

Naposledy keď sme piekli bol scenár dosť typický:

Miš celá nadšená, nevedela sa dočkať … totálne ničoho. Alebo všetkého. Kým som vybrala veci, ktoré sme potrebovali, už bola celá znechutená od sústavného čakania: „Mami, kedy už budeme piéécť?!“ Trpezlivo som jej vysvetlila, ako zakaždým, že si musíme pripraviť misy, múku, vajíčka („Ja! JA! Budem rozbíjať vajíčka!“). Vybrala som dózu s múkou a keď som sa otočila od chladničky, kde som hľadala vajíčka, Miš mala celú dlaň až po zápästie ponorenú v múke. Samozrejme, že keď ju vytiahla, zdvihol sa biely oblak. Prehltla som všetko možné čo sa mi dralo na jazyk, obmedzila som sa iba na konštatovanie, že to asi nebol najlepší nápad. Potom začala prekladať múku z dózy do misy. Po druhej lyžici sa už zase nevedela dočkať: „Mami, kedy už budeme PIECŤ?“ Biela cestička na stole ma už nevzrušuje. Vždy ju tam nájdem, už som vytrénovaná, otrlá matka.

Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť.“

Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

Krava zabučí: „Pánabeka, myška, to je mi ľúto, ale nejde o moju kožu...“