Predtým, než som bola mama...
Som spala tak dlho ako som chcela a nikdy som sa nestarala o to, ako neskoro idem spať. Česala som si vlasy a umývala zuby každý deň.
Predtým, než som bola mama...
Som každý deň upratovala dom. Nikdy som nezakopla o hračky ani nezabudla slová uspávanky. Nerobila som si starosti s tým, či sú moje rastliny jedovaté. Netušila som o očkovaní.
Predtým, než som bola mama...
Nikdy som nebola povracaná, ocikaná, okadená. Mala som úplnú kontrolu nad svojou mysľou a myšlienkami. Prespala som celú noc.
Predtým, než som bola mama...
Nikdy som nedržala dieťa, aby lekár mohol robiť testy. Nikdy som sa nepozrela do uslzených očí a neplakala pritom. Nikdy som nebola tak šťastná z jedného úsmevu. Nikdy som sa neposadila v noci nesledovala dieťa ako spí.
Predtým, než som bola mama...
Nikdy som nedržala spiace dieťa len preto, že som ho nechcela položiť. Nikdy som sa necítila ako mi zovrelo srdce, keď som nemohla utíšiť bolesť dieťaťa. Nikdy som nevedela, že niečo tak malé môže ovplyvniť môj život tak veľmi. Nikdy som nevedela, že by som mohla milovať niekoho tak veľmi. Nikdy som nevedela, že by som mohla byť šťastná, keď budem matkou.
Predtým, než som bola mama...
Nepoznala som pocit - mať svoje srdce mimo vlastného tela. Nevedela som, aké je to zvláštne kŕmiť hladné dieťa. Nevedela som, aké je puto medzi matkou a jej dieťaťom. Nevedela som, že niečo tak malé by mi mohlo dať pocit takej dôležitosti.

Predtým, než som bola mama...
Nikdy som nevstala v noci každých 10 minút, aby som sa ubezpečila, či je všetko v poriadku. Nikdy som nepoznala teplo, radosť, lásku, smútok alebo uspokojenie, ktoré súvisia s tým, že som mamou. Nevedela som, že budem schopná toľko cítiť, keď budem mamou.

Chranena dielna - ako funguje, akou formou sa da pomoct? Poznam jednu chranenu dielnu, teda po pravde vobec netusim, ci funguje ako chranena, ale pre jej vlastne dobro chcem dufat, ze to tak je.  Je to krajcirska dielna, v ktorej zeny a muzi, vramci liecby svojej zavislosti, robia povedzme zmysluplnu cinnost, tzn. siju. Vankuse, podsedaky, hracky (neviem presne co vsetko), vraj podla toho aky maju material. Neviem ako funguje ich zasobovanie, ci material, z ktoreho siju dostavaju vo forme sponzorskych darov alebo nakupuju normalne v obchodoch. Podla mojich informacii to zrejme vsak nebude az take idealne, pretoze ak sa im pokazi sijaci stroj, nie su peniaze na jeho opravu a cakaju aj niekolko tyzdnov ci mesiacov, kym pride opravar pripadne sa do zariadenia dostane niekto, to ho opravi vramci svojej liecby. Tiez neviem, ako maju vymysleny predaj tych veci, pretoze sa daju kupit iba tam - v bufete, ktory je otvoreny pri vstupe do zariadenia a to najma pocas pracovnych dni. Sluzi pre navstevy, ale tie byvaju hlavne cez vikendy a vtedy ten bufet otvoreny nie je. Tak vlastne aj ked pride niekto a chcel by si nieco kupit a podporit tym fungovanie zariadenia, nema moznost, pretoze povedzme si uprimne - kto uz len pride spat kvoli jednemu vankusiku cez tyzden? Mohol by to kupit ten, kto sa v danom zariadeni lieci a moze ist vramci arealu do bufetu, ale neviem ako to maju s bezpecnostou (ci mozu len tak vychadzat a vchadzat von a dnu, kedze je to zariadenie na liecbu zavislosti). Takze veci, ktore usiju, sa vraj ukladaju do nejakych priestorov. Ak su ulozne priestory plne, alebo nemaju material na sitie alebo su sijacie stroje pokazene - nesiju. Je mi jasne, ze mi tieto informacie, vie dat niekto z konkretneho zariadenia, a urcite by som tam rada isla a porozpravala sa o tom s riaditelom resp. niekym, kto vie ako to funguje - ak bude mat na mna cas, chut nieco zmenit a podobne. Kedze ale toto zariadenie sa nachadza asi 200 km od mojho bydliska, rada by som zistila co najviac informacii este predtym, nez tam vobec pojdem. Tiez by som si chcela stretnutie dohodnut vopred, aby sa nestalo, ze tam pridem len tak a nenajdem nikoho, s kym by som sa o fungovani mohla porozpravat. Mozno sa so mnou nebudu vobec bavit (sme na Slovensku, tak by ma to ani velmi neprekvapilo 🙂) Alebo uz ta dielna davno nefunguje a ja riesim nieco uplne zbytocne. Alebo uz medzitym zacali fungovat uplne inak a davno vyriesili predaj svojich vyrobkov cez vlastny eshop a pod. Viem, ze je tam prilis vela neznamych, ale ja nad tym ako im pomoct rozmyslam uz niekolko rokov. Nie uplne stale, ale podla toho kolko mam casu - popri starostlivosti o 2 deti, manzela (psa ani ineho domaceho milacika nastastie nemame, s vynimkou vsi, ktore sa ku nam z casu na cas pristahuju, a ja potom musim riesit este aj tie 🙂), jednu domacnost, rieseni svojich konickov a teraz k tomu pribudla aj moja nova praca. Toho casu nie je tak vela a aj moj den ma iba 24h a tyzden 7 dni, takze sa nad tym zamyslam pri ceste do prace, nakupovani v supermarkete, cestou po malu do skolky ci pocas tych chvil, kedy sme na ihrisku same a ona sa dokaze aspon na par minut pohrat sama pripadne ked sa mi neda spat v noci (ale to nerobim velmi casto, lebo potom uz nezaspim a snazim sa to cele vymysliet). Preto ak poznate sposob ako funguju chranene dielne, budem rada, ak mi poradite/pomozete. Pripadne ak mate napad ako sa da pomoct. Inak ako financne (nemyslim si, ze sa vam na ucte alebo v niektorej z izieb doma povaluju zbytocne stovky eur a vas uz nebavi ich len tak prehadzovat vidlami, ale ak ano, aj tato forma pomoci by bola fajn a ak zistim, ze im najviac pomozu peniaze, hodte mi kontakt na vas do sukromnej spravy, urcite by som vam dala vediet). Mozno sa niektorym doma povaluju zbytocne nakupene latky, z ktorych mal byt novy kabat, nova obliecka na vankus ci material na tvorenie, ktore by vedeli vyuzit. Mozno by sa vankusiky dali vyuzit v skolkach, pretoze vsetky deti maju svoj vlastny vankusik. Mozno by sa dali kupit pekne latky, z ktorych by mohli usit obliecky na tie vankusiky. Mozno by tie veci nasli lepsie uplatnenie ako lezat zamknute v skrinke a cakat co sa stane dalej. Mozno sa tym zaoberam zbytocne, ale mozno aj nie. Ja viem, ze nemozem zachranit cely svet, ale ak mozem pomoct aspon niekomu, pokusim sa o to. Mozno par deti bude mat novy vankusik ci novu obliecku, ine novu hracku, zariadenie ziska miesto na nove vyrobky a peniaze na jeho fungovanie. Mozno tych vyhod je daleko viac a ja o niektorych ani len netusim. Mozno niekomu to zariadenie zachrani cloveka, na ktorom mu zalezi - rovnako ako sa to stalo mne. A preto sa idem o to pokusit. Drzte mi palce...

Tak konečne je koniec... V pondelok som ukončila liečbu. Posledný ožiar. Bol to neopísateľný pocit výjsť z ústavu s tým,že tam prídem až v decembri na kontrolu. Bolo to najdrahších 5 týždňov v mojom živote v kolobehu nemocnica domov. Človek dostane úplne iný pohľad na život a na ľudí. Je mu strašne ľúto ostatných okolo neho,lebo ich vidí v bolestiach a ako sa trápia, ale pri tom si väčšina z nich nepripustí,že majú RAKOVINU!... Človek si ju nesmie pripustiť,musí bojovať a povedať, že ju porazí a dá. Vždy som stretla každý týždeň na chemoske niekoho nového, nový príbeh životný. Ubehol nám čas, popriali sme si vždy hlavne zdravie, podporili sa, utešili, zasmiali. Som rada, že som mohla vždy niekoho nového spoznať. Je to ťažké na psychiku, ale pokiaľ si to človek nepustí všetko moc k telu,tak sa mu to podarí zvládnuť. Ľahko sa to hovorí, ale ťažšie sa to robí. Mám sem tam chvíľky, že keď si spomeniem na ten deň,keď mi to doktor povedal, tečú mi slzy potokom, lebo na takúto vec sa jednoducho nedá pripraviť... Človeku sa zrúti svet v tej chvíli a nevie, čo ďalej... Liečbu som zvládla, moc zle mi našťastie nebolo, ale boli aj také dni sem tam a jeden týždeň bol opúšťací, že sa mi nechcelo ísť... Každý den 5 dní v týždni. -uff-.... 

30 októbra som teda skončila, môžem povedať,že úspešne, ale nemôžem povedať, že NAVŽDY... Aj keď by človek chcel. Pretože už je tam vždy tá možnosť,že sa tá mrcha vráti v inej podobe, sile, orgáne... 

Ale verím a dúfam, že nie. Krásny deň prajem🍀🌻😊💜