Často som dostávala otázku, ako to robím, že viem pózovať, či som sa to učila a podobne. Rozhodla som sa teda podeliť sa s vami o moje tipy, ktoré sa dajú zužitkovať napríklad aj pri svadobnom či rodinnom fotení 🙂 

Čo by sa stalo, keby ženy prestali vykonávať domáce práce? Ako povedala sociálna demokratka Emmy Freundlich: “Nič, len by sa spoločnosť zrútila.”

K napísaniu tohto príspevku do blogu ma išpiroval jeden pekný článok z Apríl magazínu s názvom "Muži varia, ženy montujú nábytok alebo sa vo všetkom striedajú? Zisťovali sme, ako funguje deľba práce v bežných domácnostiach". Rôzne Slovenky a Slováci tam opisujú, ako si viac či menej netradične podelili práce v domácnosti. Ukazuje sa, že varecha už dávno nepatrí len do rúk žien, naopak. Stále viac mužov sa po spopularizovaní varenia v posledných rokoch púšťa do kuchtenia. Na výmenu odovzdali ženám kladivo a štetec. 

Veľa mužov (no žiaľ aj žien) si však stále myslí, že keď je žena na materskej a chlap chodí do práce, kompletná starostlivosť o domácnosť je len jej zodpovednosť. Pritom taká matka sa okolo dieťaťa namaká neraz viac, ako muž v práci. Je to naozaj muž, ktorý si večer potrebuje oddýchnuť a vyložiť nohy? Tento stereotyp pretrváva od dávnych čias a nepodarilo sa nám ho striasť ani "za socíku". Napriek snahám uľahčit ženám prienik na pracovný trh, socialistická emancipácia neoslobodila ženy od domácich prác, keďže väčšinu povinností súvisiacich s chodom domácnosti plnili naďalej len ony. Pamätáte si ešte z čítanky: „Mama varí, otec číta noviny.“? Ženy sa snažili zvládať obe roly, ale kvôli vyčerpaniu a psychickému vypätiu nedosahovali v práci rovnaké výsledky ako muži. Vydobytá rovnosť ženám priniesla ich dvojité zaťaženie v zamestnaní i domácnosti a nedostatok času na výchovu detí. Takže o rovnosti asi hovoriť nemožno. 

Spoločnosť nás od nepamäti viedla k tomu, že o rodinu sa má postarať chlap. On je hlavou rodiny. No dnes existuje len málo profesií, v ktorých je rozhodujúca veľkosť fyzickej sily. Deľba práce na základe rozdielnej telesnej výbavy je teda nelogická. "Napokon, zástancovia tohto argumentu zrejme netušia, koľko váhy dvíha denne celé hodiny žena v domácnosti s dvoma malými deťmi. Rozhodne viac, než jej ťažko pracujúci manžel, potomok divých a silných lovcov, ktorý celý deň sedí za písacím stolom."* Rozprávať báje o silných mužoch by vedeli partnerky nezamestnaných leňochov (nie každý nezamestnaný človek je leňoch! - poznámka autorky), ktorý každým dňom vysedí hlbšiu dieru v pohovke, alebo tie, od ktorých zdúchol po tom, ako sa dozvedel, že sa im narodí postihnuté dieťa.

Podľa jednej zaujímavej štatistiky sa zistilo, že čím viac žena zarába než jej partner, tým viac sa on zapája do domácich prác. Potvrdzduje sa to aj u nás doma, ale neviem, či to má fakt súvis s plácou. S polovičným úväzkom sa totiž s manželovým platom už nedá predbiehať. Rovnosť v zárobku  a pracovnom vyťažení však určite prispieva k tomu, že si pár uvedomuje potrebu prerozdeliť aj domáce povinnosti medzi oboch partnerov. 

Nedávno sa ma priateľka pýtala, ako je možné, že som na materskej stihla prečítať niekoľko tuctov kníh, založiť malú komunitu pre manažérky v IT, dopísať knihu, začať blogovať na Modrom Koníku, vrátiť sa  do práce a chodiť si každý týždeň na vínko s kamoškou. A to ešte nevie, že som si pozrela kopec filmov z archívu, na ktoré predtým nebol čas. "Ja nič z toho nestíham. Čo robím zle?" Dali sme sa do reči a pár rozdielov vyšlo na povrch. Okrem toho, že naše dieťatko je vďaka Bohu zdravé, od malička dobre spí a má relatívne stabilný režim, má veľký podiel na domácej pohode práve môj nesmierne nápomocný manžel.