......Nakoniec sa Petrovi podarilo Adelu vytiahnuť z mora. Doplával s ňou na breh a poskytol jej prvú pomoc, žiaľ nedarilo sa mu Adelu prebrať, a tak rýchlo zavolal záchranku. Sanitka ju odviezla do nemocnice a tam sa im podarilo prebrať ju k životu a stabilizovať. Peter celú noc premýšľal čo asi je  s tou ženou, ktorá sa topila v mori. Keďže nepoznal jej meno a nevedel ani , do ktorej nemocnice ju odviezli, nevedel zistiť v akom stave je a či to vôbec prežila. Celú noc prebdel , a hlavou sa mu plietli myšlienky čo sa stalo, či to bola nehoda alebo pokus o samovraždu. Na nájdený lístok úplne zabudol. Adela sa medzitým v nemocnici prebrala,a nevedela kde sa nachádza. Hneď požiadala sestričku aby si mohla zavolať. Keď zavolala sestre , bola v šoku a okamžite bežala za ňou. Adela ani netušila, kto ju zachránil. Po pár dňoch pobudnutia v nemocnici ju prepustili, a odporučili ďalšiu liečbu u odborného lekára. Medzi tým sa Peter vrátil späť na Slovensko,ale stále sa trápil myšlienkami nad Adelou. Ona spolu so sestrou pobudli v Španielsku ešte niekoľko dní, no Adela sa už chcela vrátiť domov. No najviac jej bolo ľúto, že si neurobila fotografie všetkého čo chcela,ale aspoň pochopila že jej život je dôležitejší než to ,že ju Daniel podviedol s najlepšou kamarátkou. Po návrate na Slovensko, sa Adela aj naďalej venovala svojej práci. Bol piatok 13:00 keď jej zazvonil telefón. Adela: Prosím

Na druhej strane: Dobrý deň, hovorím prosím s Adelou Markó?

A: Áno, to som ja.

NDS: Volám Vám ohľadne fotenia. Videla som vaše fotografie na internete a veľmi ma zaujali, chcela som sa opýtať,či by ste nemali voľný termín a nenafotili náš futbalový tým do nového kalendára.

Adela súhlasila a s pani si dohodla termín, kedy sa môže fotenie uskutočniť. Peter kamarátom z týmu vyrozprával príhodu zo Španielska, a tí mu vôbec neverili. Opísal im Adelu, ako jednu mladú krásnu ženu, a oni sa z neho smiali, a strieľali si z neho. V tom za nimi prišla Marianna aby im oznámila , že budúcu sobotu idú fotiť nový kalendár.........

Som super rodič.

Odkedy som sa stala matkou (stále tomu slovu tak nejak neviem prísť na chuť, ja a matka? Nepomýlili ste si náhodou dvere??) pomerne dosť šokujúco ma to uviedlo do úplne iného sveta. Ten šokujúco iný svet by vystál na samotnú knihu (nič nové pod slnkom, ostatne), ale nechcem pokaziť moment prekvapenia ženám, ktoré dieťa ešte len čakajú – tak sa budem venovať iba tomu, čo ma zarazilo úplne najviac.

A tým je mamičkovské hejtovanie. Nikto totiž nedokáže hejtovať matku tak, ako iná matka. Seriózne, ani obstarožné tety so zaručene osvedčenými radami, ako z vášho nevychovaného spratka vytĺcť anjelské kučierky a dúhu miesto hovienka, sa nechytajú. Internet je plný matiek hejtujúcich iné matky, v podstate za úplne všetko od nevinného nastreľovania náušníc až po extrémne ťažké útoky na zdravie vo forme palaciniek s nutelou či Brumíka.

Kedysi som si tiež myslela, že všetko robím najlepšie. Ohľadom výchovy samozrejme, napríklad také háčkovanie mi vôbec nejde, a na kurzoch šitia si moju maminu raz zavolala naša učiteľka, aby taktne zistila, či náhodou nemám poruchu zraku (samozrejme že mám. Fakt. Prisámvačku!) No a časom som zistila že naozaj robím všetko najlepšie.

HA! To ste nečakali, že? Ale naozaj. Nie som síce dokonalá matka (zase to slovo!), robím čo sa dá. Často o sebe pochybujem. Sem tam (rozumej každý deň) mám chuť vystreliť vlastné dieťa na Mesiac. Na mesiac. Po hodine mi začne chýbať a noc bez nej si zatiaľ neviem predstaviť, je to proste mamin cecek, takže je jasné, že za to môže ona, a nie ja, lebo ja som strašne nezávislá a vôbec.

Každopádne, za dva roky matkovania som si zažila všeličo, ale poučovanie o tom, ako iní ľudia vedia lepšie, ako ja, ako vychovať moje dieťa, to je proste stále BEST of the BEST. A tak som po čase dospela k vlastnému logickému záveru – som jedinečná, úžasná, a všetko robím najlepšie. Síce nie každý deň, ale tak vo všeobecnosti určite. Pokiaľ vám to neznie ako logický záver, vysvetlím.

Najteplejšie obdobie z celého roka je za nami a nám nezostáva iné, než sa postupne pripraviť na nastávajúcu jeseň. Takáto zmena môže byť pre stav pokožky zaťažkávacou skúškou, čo sa môže viac než kdekoľvek inde prejaviť práve na vašich rukách. Doprajte im starostlivosť, vďaka ktorej budú hĺbkovo hydratované, jemné a príjemné na dotyk.

Ochrane rúk pred vonkajšími vplyvmi sa zvyčajne nevenuje príliš veľká pozornosť, čo kvalite pokožky neprospieva. Aby boli vaše ruky aj po prázdninách stále zdravé a krásne, urobte pre nich to najlepšie s pomocou účinných krémov.

Unikátny rad produktov telovej kozmetiky Lactovit je založený na blahodárnych vlastnostiach mlieka, ktoré sa pre túto značku stalo jednoznačnou inšpiráciou. Mlieko dodáva pleti potrebné živiny a má tak dôležité regeneračné a ochranné vlastnosti. Popri niekoľkých ďalších produktoch ponúka značka Lactovit tiež dva krémy na ruky, ktoré sú vytvorené pre komplexnú starostlivosť o pokožku rúk.

Vyživujúci krém na ruky (MOC – 2,95 €) obsahuje mliečne proteíny, ktoré dodávajú pokožke jemnú starostlivosť a príjemnú hebkosť. Spolu s vitamínmi A, B a E pokožku regenerujú, zabraňujú jej starnutiu a strate pružnosti. Zloženie krému s UV ochranou navyše pomáha predchádzať vzniku pigmentových škvŕn. Je ľahko roztierateľný a rýchlo sa vstrebáva, takže sa nemusíte báť, že si od krému zašpiníte oblečenie.

Pokiaľ máte pokožku po lete viditeľne citlivú, vyskúšajte Regeneračný krém na ruky Lactourea (MOC – 2,95 €). Zabraňuje hĺbkovému vysušovaniu kože, a to vďaka obsahu 10% Lactourey (kombinácia kyseliny mliečnej a čistej urey).

Čistá urea sa nachádza v pokožke celkom prirodzene a patrí medzi hydratačné látky. Jej nedostatok má za následok suchosť a hrubosť kože. Regeneračný krém na ruky Lactourea navyše pokožku chráni pred vznikom pigmentových škvŕn.

Vďaka @konik_testuje a firme Magnet3pagen sa mi vyskytla možnosť otestovať pár ich výrobkov, za čo som nesmierne vďačná.

V prvý deň testovania dorazil kuriér. V balíčku bola forma na wafle, strúhač zeleniny a formy na puding. Keď manžel zbadal strúhač na zeleninu, tak sa potešil, že si budeme môcť pomocou neho urobiť zemiakové "rezance". Pravdu povedať tešila som sa aj ja z tohto pomocníka najviac, ale... no o tom sa dočítate nižšie, nejdem teraz predbiehať udalosti. Poďme pekne poporiadku.

V mojej recenzii sa dozviete s čím som bola spokojná a s čím naopak nie. Tiež pripojím pár receptov, s ktorými som pomocníkov v kuchyni testovala.

Testovanie formy na wafle

Ako prvé som sa rozhodla otestovať formu na vafle. Ak mám pravdu povedať, mala som trošku obavy, keďže sa jedná o silikónovú formu a ja som ešte nikdy v žiadnej silikónovej forme nič nepiekla. Viete, predsalen, predsudky sú na správnom mieste, keď prvýkrát v živote vezmete do rúk labilnú silikónovú formu a ešte vám aj kážu nemazať ju ničí a vy ste zvyknutý inak.

No ale prekonala som svoje predsudky a vyskúšala som formu. Rozhodla som sa pre sladké vafle, na ktoré mám recept už dlho, ale robievala som ich zriedkakedy, keďže môj vaflovač je už starší a všetko sa naň lepí. Pri použití formy som bola celkom milo prekvapená. Naozaj sa do nej nič neprilepilo aj keď som ju nevymazala a wafle pekne vypadli z formy. O pár dní som sa rozhodla spraviť pre veľký úspech opäť sladké a tentoraz aj slané vafle. Teraz som už mala trošku problém. Neviem prečo, ale forma sa mi lepila a to som ju mala dôkladne umytú a vysušenú. Takže teraz som už musela mazať olejom.