Milé mamičky, 

ďakujeme veľmi pekne, že ste sa zapojili do súťaže. Vaše skúsenosti s našou detskou kozmetikou Bupi BABY sú veľmi pozitívne, ste s ňou spokojné, čo nás veľmi teší a sľubujeme, že z kvality našich výrobkov nepoľavíme 🙂

Komisia zasadla, ale bolo nesmierne náročné vybrať výherkyne súťaže spomedzi toľkých skvelých príspevkov. A preto sme sa rozhodli, že odmeníme všetky mamičky!!! 
   
Výherkyne súťaže:
3x kozmetika na celý rok v hodnote 150 eur 

• Rosalia
• Lenocka773
• Mery333

10 balíčkov Bupi BABY kozmetiky v hodnote 13 eur 

• Vanesska16062
• Anicka 263
• Bandurka19794
• Petkap845
• Butrus6
• Masinka7
• Rusalinka8
• Naolina9
• Ludka14028110
• anny

Minulý rok som napísal poviedku. O koníkovi. Našiel som totiž pracovnú ponuku adminovať na koníku, ktorá zakazovala posielať životopisy, ale žiadala len jednoducho predstaviť sa. Neváhal som, napísal som poviedku a poslal. Zverejňujem v 100% znení. Prajem príjemné čítanie 🙂

--

Maľoval som. Ako malý chlapec som veľa maľoval a kreslil. Miloval som vodové farby, s voskovkami mi to nešlo. Neraz sa stalo, že som na štetec nabral viac vody ako bolo treba, a dielo ihneď menilo svoj charakter. Podobne sa stalo aj pri zrode môjho prvého koníka. Modrého. Z môjho sna. Už bol na výkrese celý, stačila len posledná bodka znázorňujúca oko.

A vtedy to prišlo! Lakťom som drgol do pohára, voda sa vyliala a začala zakrývať všetky biele časti výkresu. Farbu kde-tu zriedila moja slaná slza, ostávalo mi len pozerať sa na modrú inváziu. Vtom koník vstal, postavil sa na štyri nohy a začal farbu lízať. Z výkresu síce bezpečne mizla, no dostávala sa do jeho tela. Netrvalo ani minútu, keď mi po izbe cválal skutočný modrý koník. Nevedel som, či rýchlo zavolať rodičov alebo sa radovať osamote. Ostal som pri ňom sám, až mi nakoniec ušiel.

Roky som ho nevedel nájsť, už sa nikdy nevrátil. Modré odtlačky od jeho kopýt však ostali na podlahe mojej izby dodnes. Vedel som, že sa ešte raz stretneme. Zatúžil som ho zoznámiť s mojimi rodičmi, priateľmi, blízkymi, bývalými profesormi či spolužiakmi. Zaslúžil by si to. Oni tiež.

Ťažko by sa však predstavoval, z reálneho sveta jednoducho zmizol. Stala sa z neho internetová stránka, chcel by som ju preto spojiť s mojim menom. Ak budem zamestnancom Modrého koníka, ľudia ho budú môcť oveľa ľahšie spoznať. Jednoducho im len predstavím svoju prácu, niečo, čo bude ako ja. Písať, vymýšľať a venovať sa ľuďom, toho mi bolo nadeleného naozaj veľa.

Halloweenska foto súťaž

Pripravili sme pre vás fotosúťaž o najlepšiu Halloweensku fotku. Pridajte vaše Halloweenske fotografie, hlasujte a prvý traja z vás získajú 50€, 40€ a 30€ poukážky na nákup v našom e-shope www.tvojefoto.sk 

• Samozrejme fotografie detičiek v Halloweenskych kostýmoch sú vítané!

• Poukážku môžete využiť práve pred vianocami na nákup vianočných darčekov.

• Rodinné fotografie, fotografie detí, vnúčat a podobne sú ideálnym darčekom pre vašich blízkych.

• U nás v tvojefoto.sk vám vaše fotky vytlačíme na plátno v najvyššej kvalite, za najlepšie ceny na Slovenskom internete.

Menštruácia vstúpila do môjho života v siedmej triede, kedy na stoličke spolužiačky ostala krv a celý deň sme ju už nevideli. Nechápal som, keď dievčatá hovorili, že „pretiekla“. Pokúšal som sa to pochopiť na hodinách biológie, tie ma však nepripravili na to, že raz prídem domov a uvidím priateľku so slzami v očiach, boľavú a s chuťou vymeniť ma za posteľ a spánok. Naozaj je menštruácia len ženský problém?

Školský systém je hotový stredovek 

Najväčšie zmeny na tele dievčat sa dejú počas puberty na základnej škole. Vtedy sa učia o tom, ako ich telo funguje a akými premenami prechádza. Mnoho z nich najprv nepochopí, prečo krvácajú. „Myslela som si, že mám smrteľnú chorobu,“ povedala mi známa, ktorá sa za tento zážitok dodnes hanbí a priala si zostať v anonymite.

Chlapci to na druhej strane nevnímajú vôbec alebo úplne inak. Majú minimum informácií a málo odvahy pýtať sa. Počas prednášky o menštruácii je trieda rozdelená na dievčatá a chlapcov. „Pre žiačky 7. ročníka organizujeme v spolupráci so školskou psychologičkou skupinu Dievčenské laboratórium a sexuálnej výchove sa venujeme aj v rámci projektu Čas premien pre žiačky 6. a 7. ročníka,” vysvetľuje Andrea Pitoňáková, riaditeľka školy Karloveská 61 v Bratislave. 

Chlapci sa menštruácii venujú len v 7. ročníku na hodinách biológie, kde preberajú učivo ako stavba a činnosť mužských a ženských pohlavných orgánov, pohlavné bunky, menštruačný cyklus a jeho význam, tehotenstvo, vývin jedinca, intímna hygiena, pohlavné choroby a partnerské vzťahy a rodina.

To najdôležitejšie však prebieha zvlášť v rámci Času premien a Dievčenského laboratória. „Učíme sa, čo sa deje s telom ženy počas puberty, vysvetľujeme menštruačný cyklus, dĺžku cyklu, sprievodné znaky menštruácie a správne používanie menštruačných vložiek a tampónov,“ hovorí Pitoňáková.

Veľká kniha reči tela (autori Allan a Barbara Peasovci)
Štúdie odhaľujú súvislosť medzi dojčením a pravdepodobnosťou že jedinec sa stane fajčiarom.Deti odchované na fľaši tvoria veľké percento fajčiarov v dospelosti,hlavne tých najzarytejších vyznávačov tabaku,a platí,že čím dlhšie bolo dieťa dojčené,tým menšia pravdepodobnosť,že bude fajčiť.
Dojčené deti získavajú pocit pohody a citového vzťahu z prsníka,čo fľaša nedokáže poskytnúť,a tak tí,čo poznali len fľašku,hľadajú neskôr iné činnosti spojené s cicaním.Pre fajčiara je cigareta tým,čo pre dieťa cmúlenie prikrývky či palca.
Z detí odchovaných na fľaši sa až s tri razy vačšou pravdepodobnosťou stanú fajčiari než z dojčených detí.
Fajčiari si ako deti často cmúlali palec,boli oveľa neurotickejší ako nefajčiari.
Túžbu cicať a cítiť si bezpečne si dojčené deti uspokojili v detstve,no tí,čo poznali len fľašku,nie.

Japonské ženy posledných 25 rokov držia rekord v priemernej dĺžke života spomedzi 192 štátov na svet: 86,4 roka.

Dôvody, prečo tomu tak je, opisuje vo svojej knihe s názvom Japonky nestarnú a netučnejú autorka Naomi Moriyama.
Tu je japonský recept, ako zostať aktívny a zdravý do vysokého veku.

1. Toto je škála potravín, ktoré Japonci používajú vo svojej kuchyni každodenne :
ryby
morské plody
zelenina
sója
ryža
ovocie
zelený čaj

2. Japonci si varia prakticky denne domáce jedlo. To tradičné sa skladá z grilovaných rýb, misky ryže, varenej zeleniny, miso polievky, krájaného ovocia ako dezertu a zeleného čaju. Japonci konzumujú takmer 10 percent svetového objemu rýb, hoci tvoria asi len 2 percentá svetovej populácie. A práve denná dávka omega - 3 mastných kyselín môže dobre vysvetliť, prečo žijú dlhý a zdravý život. A faktom je, že konzumujú 5-krát väčšie množstvo zeleniny ako je kapusta, brokolica, kel, karfiol či ružičkový kel ako napríklad Američania.

3. Dôraz japonskej kuchyne je na čerstvé a sezónne potraviny. Podľa Moriyamy sú japonské supermarkety katedrály sviežosti. Sviežosť neznamená, že potraviny boli zabalené dnes, ale doslova teraz.

4. Japonci jedia množstvo jedál v malých porciách. Od detstva sa učia jesť pomaly, vychutnávať každé sústo. A jedlo sa podáva celkovo v menších objemoch.
Toto sú japonské zásady:
z každej potraviny len trochu
každá potravina sa podáva vo vlastnej miske
menej je vždy viac
každá potravina je naaranžovaná, aby vynikla jej prirodzená krása
najlepšia potravina je čerstvá potravina

PRE DNEŠNÉ DETI TAK NEPOCHOPITEĽNÉ, NO PRE PRE TÝCH, ČO SA NARODILI V ROKOCH 80-tych – TAK VEĽMI PRAVDIVÉ!!!
Tí, čo sa narodili v rokoch 80-tych sú skutoční hrdinovia, akýsi hollywodski majstri prežitia. Ale skutočne! Len sa zamysli nad tým, MY – to je hotový zázrak, že sme prežili. My sme ešte nemali detské sedačky v autách, fľaštičky na lieky a chemikálie sa dali ľahko otvoriť, neboli vybavené žiadnymi figliarskymi detskými zátkami, ani šuflíky a dvere nemali bezpečnostné zámky. A keď sme sa išli bicyklovať, nie že sme nemali prilby a chrániče, ale ani poriadny bicykel sme nemali. To nebola vôbec sranda. My sme ešte pili vodu z vodovodu a nemali sme ani predstavu o tom, čo znamená presne pojem minerálka. Nenudili sme sa, keď sme mali príležitosť, išli sme sa von hrať. Áno, von! Celý deň sme boli vonku a naši rodičia len dúfali, že ešte žijeme a sme vcelku, veď ani klasický telefón nemal každý, nie to ešte mobil. Hlavne nie my, deti! V lete sme behali vo vysokej tráve a v blízkom lese, predsa sme nemali vyrážky a alergické záchvaty. Nevedeli sme, čo je alergia na peľ a o ambrózii sme si mysleli, že je to nejaký zvláštny druh žihľavy. Keď sme spadli, poranili sme sa, zlomila sa nám niektorá končatina, alebo sme si len jednoducho rozbili hlavu, nikto nikoho kvôli tomu nezažaloval. Na vine sme boli proste my. Dokonca keď silnejší z nudy zmlátil menšieho a slabšieho, aj to bolo v poriadku. Toto fungovalo a naši rodičia sa nestarali do toho. Naše stravovacie návyky podľa dnešných poradcov na zdravú výživu obsahovali v jedlách viacnásobnú smrteľnú dávku škodlivín, ešte aj obézne americké dieťa, ktoré denne posiluje v McDonalde by padlo na zadok od úžasu, čo všetko sme my pojedli. Len si spomeňme na školskú jedáleň. A predsa sme tu. Kakao neobsahovalo vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa proste Granko a nám to úplne stačilo ku šťastiu. Pili sme sirupy a malinovky, ktoré ani zo správ nepočuli o umelých sladidlách a konzervačných látkach, boli vyrobené z ozajstného cukru. Limonády sme si miešali sami a na neumytom ovocí sme si maškrtnícky pochutnávali priamo zo stromov. A mali sme kamarátov! Takých, s ktorými sme sa stretli na ulici, na ihrisku a v klube pri pingpongovom stole. Keď neboli tam, jednoducho sme zapískali alebo sme zazvonili k nim a oni nás pustili dovnútra. Nemuseli sa pýtať rodičov a ani my sme sa nemuseli pýtať našich! A rodičia nás nevozili všade autom - a predsa sme tu. Na krku nám visel kľúč od domu, keď sme sa išli hrať, často sme bojovali s palicami, hrali sme sa na indiánov a schovávali sme sa na nebezpečných staveniskách, hádzali sme jeden druhého loptou, kameňmi... A predsa sme tu. Nevybili sme jeden druhému oči a ostatné rany sa aj tak zahojili. Futbal mohol hrať len ten, kto vedel hrať. Vtedy ešte platil nepísaný zákon, ktorý dnes už málokto pochopí : „Rob to, čomu rozumieš“. A tí, čo hre nerozumeli, mohli len smutne pozerať z diaľky a hľadať si iných spoluhráčov. Lásku sme sa neučili z brazílskych telenoviel, len sme ju jednoducho prežívali. Po prvom bozku sme šťastní a zaľúbení bežali po ulici tak, ako by sme už nikdy nechceli zastať. Keď sme dostali zaucho od učiteľa, neprebodli sme ho hneď nožom, nedávali sme ho na súd a nesťažovali sme sa doma rodičom. Ba naopak, radšej sme to ani neprezradili. Poznali sme zákony a keď sme ich porušili, rodičia sa nás nezastali. Pretože nás naučili tak žiť, aby sme vedeli čo znamená POVINNOSŤ, SVEDOMIE, ZODPOVEDNOSŤ a DOBRÝ POCIT. Poznali sme ozajstný zmysel týchto slov. Takí sme boli MY. Hrdinovia jednej pominutej doby, nad ktorou sa dnešná mládež len nechápavo usmieva...

Nezažil som kreatívne desiaty, no kvôli takýmto by som sa rád vrátil na chvíľu aj späť do detstva. Nina Levy maľuje svojim dvom synom každý deň na servítky už viac ako 6 rokov obrázky. Nina používa najčastejšie motívy postáv z pop kultúry, ako Luke Skywalker, Chewbacca či Captain America. Pozrite si výber z jej šesťročnej tvorby.

http://ninaslevy.blogspot.com/

Originál recenzia na blogu

http://krinolina-prettywoman.blogspot.sk/search/label/Genera

Genera: regeneračný zábal na vlasy

Ahojky!

Ako sa mi máte? Ja mám takú všeliakú náladu. Vonku je chladno a ponuro, som sama doma, takmer.. nič sa mi nejako riešiť nechce, venujem sa sebe 🙂 Práve som si zmyla z hlavy túto masku a napadlo mi, že však by som ju už mohla konečne aj zrecenzovať 🙂 Mám s ňou predsa už nejaké tie skúsenosti. Regeneračný zábal je značky Genera, čož je talianska kozmetika a bol mi ponúknutý na zrecenzovanie vrámci spolupráce s eshopom nádherný obchod.

Regeneračný kokosový zábal na vlasyS obsahom kokosového oleja. Pôsobí do hĺbky vlasu, posiľňuje poškodené a oslabené vlasy od korienkov, až ku končekom. Chráni a vyživuje vlas, spevňuje jeho štruktúru.Po aplikácii sa vlasy ľahko rozčesávajú, sú jemné a lesklé.Aplikujeme po použití šampónu, necháme pôsobiť 15 minút a následne opláchneme.Objem: 500 ml.Cena: 2,90€.Regeneračný zábal na vlasy, podobné ako iné masky je ukrytý vo veľkom kelímku, pri jeho aplikovaní do vlasov, je nutné zaboriť si doňho prsty, čo nemám veľmi rada, ale čo už. Maska krásne vonia po mojom obľúbenom kokose 🙂 Takže si ma hneď získala, bez toho, aby som ju čo i len použila! Masky nepoužívam často, väčšinou takto po víkendoch, raz za dva týždne, to je asi tá spravna intenzita. Cez týždeň na to proste nikdy ani len nepomyslím. Poznáme to asi všetky, doba je hektická. Okrem toho si myslím, že toto je ideálne rozpätie na používanie takýchto produktov 🙂 Možno sa mýlim neviem, je to len môj laický pohľad na vec.Zábal sa aplikuje do vlasov po umytí a necháva pôsobiť 15 minút, to je pre mňa človeka, ktorý neznáša mokré vlasy dlhá doba. Vlasy si vždy vypnem so štipcom a niekedy dosť časo sa zabudnem a nechám si pôsobiť zábal aj polhodinu, počkám do reklamy, alebo dopijem kávu, a tak nemám oči na stopkách 🙂 Prvýkrát som sa bála, čo to na hlave spraví, či nebudem musieť hlavu umývať ešte raz a tak, či mi nezostanú vlasy nejako moc spľasnuté, či nebodaj mastné,.. Ale všetko bola asi iba taká paranoická obava. Zábal šiel z vlasov krásne zmyť, a hneď som cítila na dotyk, že sú vlasy krásne jemnulilinké. Po uschnutí sa pekne leskli, bolo vidieť na nich zmenu. Okrem toho, podobne ako aj pri kondicionéri, o ktorom som vám písala v  minulom článku. Neskutočne krásne cítiť kokosovú vôňu.

Všetky mamičky mi určite daju za pravdu, že s tehotenstvom prichádzajú aj bolesti chrbtice. Už počas tehotenstva som mávala bolesti kĺbov a krížov. Tesne pred pôrodom som si nevedela nájsť nikdy tú správnu polohu na spanie, boky som mala úplne strpnuté od ležania na bokoch. Vždy som to brala ako úplne ,,normálne", cvičila som a očakávala deň pôrodu. Keď som konečne šťastne priviedla malého na svet, na moje sklamanie bolesti ani náhodou neprestali ba priam naopak, kojenie a kolísanie, prebdené noci to všetko situáciu zhoršovalo. Kedže malému chutilo, začal aj rýchlo priberať, cítila som, že takto to ďalej nepôjde. Jedného dňa mi známa dala do pozornosti hipseat. Pozrela som na obrázok a vedela som, že je to ono - takéto niečo potrebujem.

Jednoduchá, ale prevratná vec v nosení mi pomáha každý deň od rána do večera.

V tomto krátkom článku vám chcem čo najvernejšie ilustrovať pravidivosť môjho tvrdenia.

Ráno často nakupujem pečivko v potravinách v paneláku, kde sa žiaľ s kočiarom nevmestím a tak si nasadím sedáčik,na neho položím malého a veselo si vykračujem do obchodíku. Kedže v potravinách potrebujem držať košík a nakladať doň, častejšie používam variant sedáčika s popruhami, malý si sedí a ja mám obe ruky voľné k manipulácii.

Po výborných raňajkách sa s malým vyberieme na doobedňajšiu prechádzku na lúku pred panelákom. Malý sa práve učí chodiť a tráva je ideálne miesto na mäkké pristátie. Kočiarik opäť musím nechať doma, pretože je to terén nie veľmi vhodný pre náš mestský kočiar. Tak si opäť nasadím sedáčik a ideme vonku. Po piatich minútach chodenia je malý unavený, pýta sa na ruky a tak ideme hore na ruky, avšak po desiatich sekundách sedenia, keď sa malý akurát nadýchne, ťahá sa dole. Tento zdvíhací cyklus sa opakuje najmenej 10 krát počas našej vychádzky. Po prechádzke spinkáme.

Poobede sa však vyberieme vonku druhý krát na nejaký výletík do mesta s kočiarikom. Malému sa však v kočiariku často prestane páčiť a chce ísť von. Preto mám sedáčik počas prechádzky s kočiarikom pripnutý na páse a zdvíhací cyklus môže pokračovať. Kočiarik odparkujeme a ideme spoznávať stromčeky a kvietočky. Hore, dole, hore, dole, kočiark - prejdeme 50 metrov, stojíme - ideme von s kočiarika - hore, dole, hore, dole, kočiarik - prejdeme 200 metrov......atď.

Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku
mne.“ A zaspieval slávik.


Ale muž nepočul.





Tak muž zakričal: „Bože, prehovor
ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk.


Ale muž nepočúval.





Muž sa poobzeral a povedal:
„Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda.


Ale muž nevidel.



A muž zavolal: „Bože, ukáž mi
zázrak!“ A zrodil sa život.


Lenže muž si to nevšimol.





Ten muž v zúfalstve vykríkol:
„Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol
a dotkol sa ho.


Ale muž zmietol motýľa a šiel
ďalej.





V tomto som našiel veľkú
upomienku, že Boh je vždy okolo nás v malých a jednoduchých veciach,
ktoré považujeme za samozrejmé. Dokonca i v našom elektronickom
veku... Takže by som chcel pridať ešte jedno:





Muž zavzlykal: „Bože, potrebujem
tvoju pomoc“ ...a on mu poslal priatela


Ale muž si ho nevšimal a plakal ďalej.....
1KOR 2,4





Dobrá správa je, že si milovaný. Neobídi
požehnanie len preto, že nie je zabalené spôsobom, aký očakávaš!

Ahojte, nižšie som Vám s pomocou dcéry (tá mi diktovala) opísala niektoré nátierky. Robia ich v škôlkach, sú priamo opísané z noriem. Naše ich majú veľmi rady. Dobrú chuť prajem Vám a Vašim detičkám 🙂

1. Hrianky s maslom a cesnakom

Chlieb pokrájame na porcie, opečieme na sucho. Maslo rozpustíme, pridáme soľ a rozotretý cesnak. Zmesou dobre potrieme opečený chlieb.

2. Nátierka budapeštiansky krém

Do vymiešaného masla pridáme prelisovaný tvaroh, postrúhaný syr, na drobno pokrájanú cibuľu a postrúhaný chren. Dochutíme horčicou, soľou a vyšľaháme.

3. Nátierka drožďová s vajcom

VEDELI STE ŽE ODPUSTENIE VÁS DOKÁŽE VYLIEČIŤ ?

Zákon odpustenia je duchovným „zákonom“ ak čelíme zdravotným problémom, potom naším problémom je často odpustenie. Ak sa chceme vyliečiť, musíme druhým odpustiť. Bez odpustenia nemôžeme očakávať, že naše uzdravenie bude permanentného rázu.

Je prekvapujúce, koľko ľudí sa snaží uzdraviť, bez toho že by sa predtým snažili zbaviť emócií, ktoré ich chorobu spôsobili. Zdravie nemôže prebývať v tele, ktoré je plné jedov vytvorených neschopnosťou odpúšťať.

Nenávisť môže spôsobiť rakovinu

Jedna pani povedala svojej priateľke: „Nerozumiem tomu. Mám milú susedku, ktorá umiera na rakovinu. Pripadá mi to tak neférové, pretože je to jedna z najláskavejších žien, aké poznám.“ Priateľka jej odpovedala: „Môže ti pripadať láskavá a milá, ale ak umiera na rakovinu, potom je pravdepodobné, že bunky jej tela ničia nejaké staré negatívne emócie. Asi niekoho nenávidí.“ Keď pani namietla: „Nie, to nie je možné,“ bolo jej doporučené: „Hľadajte ďalej a zistíte, že v jej živote je niekto, komu by mala odpustiť. Každý, kto má nejaký zdravotný problém, by mal niekomu odpustiť.“ Neskôr sa táto vec vysvetlila. Tá pani prehlásila: „Mala si pravdu. Zhodou okolností som sa dozvedela, že táto susedka má príbuzného, ktorého veľmi nenávidí. Tridsať rokov už spolu nehovorili.“

Rakovina často vypovedá o pocitoch nepriateľstva či horkosti. Aj keď nám dotyčný jedinec môže pripadať ako kľudný a láskavý, jeho vnútorný život je poznamenaný negatívnymi emóciami a kritickými postojmi. Odpustenie rozpúšťa negatívne emócie a spomienky. Pokiaľ k duševnej očiste nedôjde, takéto nechcené pocity nám bránia v uzdravení sa. Napriek všetkému pokroku na poli medicíny, žiadna tabletka nie je schopná urobiť to, čo by mal urobiť chorí, tj. odpustiť.

Na odpustení nie je nič nepríjemné

Medzi najväčších liečiteľov všetkých dôb patrili Kahunovia z Havaja, ktorí boli prostredníctvom svojich jasnovidných schopností a ďalších neštandardných techník schopní chodiť po rozžhavenom drevenom uhlí, predpovedať budúcnosť, meniť počasie a zázračným spôsobom liečiť chorých.

Max Freedom Long strávil dlhé roky skúmaním ich tajomstiev, o ktorých píše vo svojej fascinujúcej knihe „Tajomná veda ukrytá za zázrakmi“. Zistil, že poznajú liečebné princípy doporučované modernou psychológiou. Kahunovia si boli napríklad vedomí skutočnosti, že odstránenie pocitov viny (čo popisovali ako „čosi, čo človeka vo vnútri hlodá“) je jedným z prvých zákonov liečenia. Tento stav dosahovali prostredníctvom „obradu odpustenia“, ktorý sa ukázal ako veľmi účinný rituál prispievajúci k vyliečeniu.

Na akte odpustenia nie je nič nepríjemného či zahanbujúceho. Váš „obrad odpustenia“ môže byť jednoduchý. Odpustiť druhému neznamená, že sa musíte pred tými, ktorý vám nejakým spôsobom ublížili, ukláňať. Znamená to ale, že by ste sa mali vzdať pocitov, ktoré nie sú namieste. Vo väčšine pripadov nie je nutný fyzický kontakt s tými, ktorým si prajete odpustiť. Ak sa tak stane, potom to bude súčasťou liečebného procesu. Ak zmeníme svoje postoje voči druhým, podvedome zmenia svoje postoje voči vám.

Podnikateľ sa začal snažiť niekoľkým svojim spolupracovníkom odpustiť, pretože s nimi nevychádzal príliš dobre. Negatívnym spôsobom to ovplyvňovalo jeho zdravie. Po istej dobe sa stala zujímavá vec: títo ľudia sa ku nemu začali chovať ako ku svojmu priateľovi, než ako ku svojmu starému nepriateľovi. Uvedomil si, že aj oni mu podvedome odpustili a jeho zdravie sa zlepšilo.

Ako odpúšťať

Existuje veľmi jednoduchý spôsob, ako odpustiť. Každý deň povedzte a premýšľajte o týchto slovách: „Tým, ktorí mi nejakým spôsobom ublížili, odpúšťam.“ Niekedy je nutné byť vytrvalý a dôsledný. Prvé slová odpustenia nemusia zmeniť naše postoje a priniesť kľud, ktorý hľadáme, aj keď môže dôjsť k istému zlepšeniu. Tieto negatívne pocity nevznikli behom jedného dňa a jeden deň nestačí na to, aby sme sa ich zbavili.

Frustrovaná, obézna, rozvedená žena sa dozvedela o liečivej moci odpustenia a došla k záveru, že je to liek na kopu jej problémov. Rozhodla sa, že odpustí. O týždeň neskôr s nadšením povedala svojej priateľke: „Každému som odpustila!“ Avšak niekoľko týždňov potom, čo liečivá sila odpustenia začala prinášať prvé výsledky, si svojej priateľke posťažovala: „Nevedela som , že som nenávidela toľkých ľudí.“ V snahe prekonať svoje zdravotné problémy táto žena v domácnosti pravideľne opakovala slová odpustenia: „Odpúšťam všetkým, ktorí potrebujú moje odpustenie. Ja aj oni sme slobodní.“ Tej noci mala sen, v ktorom si spomenula na svoje silné pocity nenávisti voči jednej príbuznej, ktorú naposledy videla pred dvadsiatimi rokmi. Zvolala: „To nie je pravda. Nič proti tebe nemám. Odpúšťam ti.“ Keď hovorila tieto slová, prebudila sa a uvedomila si, že došlo k aktu odpustenia. Napriek tomu, že si tejto nenávisti nebola vedomá, ani si ju nepamätala, keď sa snažila všetkým odpustiť, jej podvedomie si na ňu spomenulo, aby tento vzťah mohol byť vyliečený.

Nemusíte si byť vedomí toho, komu by ste mali odpustiť. Ako je vidieť, nie je to nutné, často krát je nám to odhalené našou snahou odpustiť. Jedinou požiadavkou je, aby sme boli ochotní opakovať slová odpustenia a tie sa potom postarajú o zbytok.

Skutočné odpustenie nie je záležitosťou jedného dňa. Vyžaduje to čas a vytrvalosť, pretože ku zmene musí prísť aj na úrovni nášho podvedomia.

O liečebnej sile odpustenia sa dozvedela aj ďalšia žena v domácnosti a začala túto silu využívať v nádeji, že sa jej zdravotný stav zlepší. Rok každý deň opakovala tieto slová: „Všetkým odpúšťam, dovolím Bohu, aby vyliečil moju myseľ, moje telo a dal v mojom živote všetko čo treba do poriadku.“ Keď jej dlhodobé zdravotné problémy postupne zmizli, jej lekár prehlásil, že je to zázrak. Povedala, že je to zázrak odpustenia. Na konci toho roku sa stal ešte jeden zázrak – zdedila značný majetok od jedného z tých, ktorým odpustila.

Milionarové tajomstvo zdravia

Pocity závisti, odsudzovanie, hnev, túžba odplatiť zlo či niekoho poškodiť sú veci, ktoré sú zhubné pre vašu dušu a vaše zdravie. Musíme odpustiť rany minulosti, nie pre dobro druhých, ale pre naše vlastné dobro. Milionár na dôchodku, ktorý nedávno oslávil sedemdesiatku, sa so mnou podelil o svoje tajomstvo neuveriteľnej vitality, úspechu v podnikaní a osobného šťastia, ktorého súčasťou bola aj jeho mladšia nevesta:

„Niekoľkokrát do týždňa hrám s niekoľkými mojimi priateľmi golf. Nie sú to rovnocenný súperi, pretože počas desiatich rokov sa ich zdravotný stav podstatne zhoršil. Dôvod ich problémov je takýto: neustále sa pozerajú do minulosti, hovoria o problémoch, ktoré mali ako podnikatelia pred mnohými rokmi, a o ľuďoch, ktorý im ublížili. Neustále druhých kritizujú a nachádzajú na nich chyby. Tieto ich postoje zničili ich zdravie, aj ich schopnosť hrať golf.Už pred mnohými rokmi som objavil, že musím neustále odpúšťať, ak chcem zostať zdravý a šťastný. Odpustenie je jednoduchšie, než si väčšina ľudí myslí, hlavne ak sa to stane našim zvykom. Všetko čo teraz mám, čo sa týka zdravia a osobnej spokojnosti, dlžím svojej schopnosti odpúšťať rany minulosti.

Odpustenie odstránilo nádor

Nenávisť akéhokoľvek druhu poškodzuje dušu a je príičinou telesných problémov. Nemôže dôjsť k úplnému vyliečeniu, ak nezmeníme svoje postoje a neodpustíme.

Žena vo svojom prsníku objavila nádor. Namiesto toho, aby sa poddala pocitom zúfalstva a zmätku, rozhodla sa, že situáciu v ktorej sa ocitla, analyzuje a že požiada vyššie sily o pomoc. Uvedomila si, že jej neutešený telesný stav vypovedá o neutešenej mysli. Modlila sa:

„Otče, akých pocitov nenávisti, závisti a odsudzovania by som sa mala vyvarovať? Komu by som mala odpustiť?“

Vzhľadom k tomu, že odpoveď neprišla hneď, svoje modlitby každý deň opakovala: „Akých postojov by som sa mala zbaviť, aby mi bolo odpustené?“ Jedného dňa si uvedomila, že premýšľa o svojom manželovi a žene, s ktorou mal pred niekoľkými rokmi vzťah. V tej dobe k tejto záležitosti zaujala zhovievavý posotj a s postupom času stratila pre ňu význam. Ona aj jej manžel boli spoli teraz šťastní, ale teraz si uvedomila, že tej žene úplne neodpustila. „Druhej žene“ vyslala tieto myšlienky: „Odpúšťam ti. Je to navždy preč.“ Svojmu manželovi v duchu povedala: „Odpúšťam ti. Si verný, láskavý manžel a máme úžasné manželstvo. Z tohto zväzku môže vzísť len dobro.“ Tieto slová potom opakovala počas svojich každodenných modlitieb počas niekoľkých týždňov. Jedného dňa zistila, že nádor zmizol; nevedela kedy sa to stalo.

Zväzujúca moc nenávisti

Ak niekoho nenávidíte, potom ste ku nemu pripútaný citovým putom, ktoré je silnejšie ako oceľ. Jediným spôsobom, ako sa dá toto puto zničiť, je odpustenie.

Počas automobilovej nehody bola vážne zranená zdravotná sestra. Keď sa uzdravila, vrátila sa do práce. Muž, ktorý bol za nehodu zodpovedný, bol opakovane opitý prijímaný do nemocnice, kde pracovala. Nenávidela ho a odmietla sa o neho starať. Jej nadriadení ju uistil, že v tomto prípade nebude zverený do jej starostlivosti. Jednej noci nebol na jej oddelení dostatok ošetrujúceho personálu a keď sa na dispečingu rozsvietilo svetlo izby, kde bol onen muž hospitalizovaný, bola jedinou sestrou, ktorá mu mohla pomôcť. Vzhľadom k tomu, že jej nič iného nezostávalo, priniesla mu potrebné lieky. Keď vstúpila do izby spoznal ju a začal hovoriť o nehode. Povedal jej, že mal obavy o jej finančnú situáciu, pretože vie, že je vdova s niekoľkými deťmi. Keď onej noci spolu hovorili, požiadal ju o odpustenie a ona mu vyhovela. V jej duši zavládol pokoj. Udivujúcou vecou je, že krátko potom bol onen muž z nemocnice prepustený a už sa do nej nikdy nevrátil. Je zrejmé, že si prial, aby mu odpustila, a keď sa tak stalo, zmizol z jej života.

Nenávisť priťahuje to, čo si neprajeme

Podnikateľka sa presvedčila o moci nenávisti priťahovať k nám situácie, ktorým by sme sa najradšej vyhli. Jej milenec zomrel, a napriek tomu že sa poznali desať rokov, na smrteľnej posteli bol stále ženatý. Jeho nečakaná smrť v nej prebudila nenávisť voči jeho mnaželke, pretože zdedila celý jeho majetok. Ako nenávisť tejto podnikateľky rástla, prehlbovali sa aj jej problémy. Začala svoje telo ničiť pitím a drogami. Napriek tomu, že sa nachádzala vo veľmi zlej duševnej kondícií, bola nútená nastúpiť do zamestnania, aby bola schopná splácať svoje narastajúce dlhy. Začala pracovať ako predavačka. Iróniou je, že manželka jej bývalého milenca začala v tomto obchode nakupovať a obzvlášť ju priťahovalo oddelenie, kde bývalá podnikateľka pracovala. Vdova o jej spojení s jej manželom nemala najmenšie tušenie a neuvedomovala si, aké pocity jej prítomnosť v onej žene vyvoláva. Táto predavačka sa v duchu pýtala: „Prečo to stretlo práve mňa? Ako keby toho už nebolo dosť.“ Potom si uvedomila iróniu nenávisti a jej neuveriteľnú moc priťahovať to, čo si prajeme najmenej. Potom, čo denne opakovala slová odpustenia, sa táto bohatá vdova z jej života vytratila. Keď po istej dobe svoju myseľ celkom očistila od pocitov nenávisti, začala žiť celkom normálny život a neskôr sa šťastne vydala.

Formula odpustenia

Tým, ktorých máme tendenciu nenávidieť, či ich kritizovať, odpustíme ľahšie, ak si uvedomíme následujúcu vec: sú to božie deti, ktorí dočasne zišli z cesty. Ak vstúpili do vášho života, je to preto, ž podvedome od vás očakávajú, že im pomôžete nájsť cestu, z ktorej zišli.

Dajte im to najlepšie, čo im nôžete ponúknuť, a nebudú vám znepríjemňovať život.

O pravdivosti týchto myšlienok sa presvedčila zdravotná sestra. Bol vydatá za muža, ktorý bol už raz ženatý. Keď sa jeho bývalá manželka dozvedela, žesa znovu oženil, začala ho ohovárať. Jedného dňa vážne ochorela a bola hospitalizovaná v nemocnici, kde pracovala manželka jej bývalého manžela. Tejto zdravotnej sestre bolo jej nadriadenými oznámené: „Je tu prvá manželka vášho manžela. Nemusíte sa o ňu starať.“ Zdravotná sestra odpovedala: „Radšej by som sa o ňu nestarala, ale ak to bude nutné, neodmietnem.“ Jedného dňa sa jej táto možnosť naskytla. Keď videla, v akom zúfalom stave sa bývalá manželka jej manžela nachádza, uvedomila si, akú cenu táto žena za svoje predchádzajúce kritické postoje platí. V duchu si povedala: „Pane, zmiluj sa nad ňou, pretože vie, čo urobila.“ Keď sa táto pacientka vyliečila, nikdy ju už zdravotnú sestru neohovárala.

Ak odpustíme druhým, potom tento náš akt má vplyv na druhých a skôr či neskôr oni odpustia nám.

Mnohokrát sa ľudia zriekajú svojej zodpovednosti odpustiť: „To nie je môj problém. Nemám, čo odpustiť.“ Ak máme však nejaký problém, je zrejmé, že je tu niečo, čo by sme mali odpustiť. Každý, kto čelí nejakým problémom, má potrebu odpustiť. Každý, kto sa nachádza v nepríjemnej situácií musí odpustiť. Kedykoľvek máme čo dočinenia s bolesťou, nedostatkom toho či onoho, nepríjemnosťami akéhokoľvek druhu, jen nutné, aby sme odpustili. Jedno príslovie znie: „Ten, ktorý nie je schopný odpustiť, ničí most, cez ktorý musí prejsť.“ Ak sa nemení naša situácia k lepšiemu, je načase, aby sme odpustili. Často sa daný stav nemení do tej doby, než daný človek druhým odpustí.

Mladý pár sa dlho snažil adoptovať dieťa. Boli to mladí, šťastní a inteligentní ľudia; napriek tomu im príslušné agentúry neboli schopné pomôcť. Jedného dňa sa manželka dozvedela, že ak je nám odopierané nejaké dobro, potom to vypovedá o tom, že by sme mali odpustiť. Keď si denne v duchu opakovala: „Odpúšťam každému, kto potrebuje moje odpustenie,“ spomenula si na staré pocity závisti, nepriateľstva, nepríjemné zážitky. Každému človeku vyslala slová: „ Odpúšťam ti.“ V jej mysli zavládol pokoj.

Neskôr sa dozvedela o novej agentúre. Kontaktovala ju a výsledkom bola adopcia roztomilého dieťatka. Odpustenie je schopné z cesty odstrániť všetko, čo nám bráni v prístupe k dobrým veciam. Táto „matka“ to potvrdila.

Keď sa opakuje stále jeden problém

Často sa jeden problém opakuje do tej doby, než odpustíme. Ďalšia žena v domácnosti čelila problému, ktorého pôvod sa snažila pochopiť. Jej predchádzajúce manželstvo skončilo úradným úmrtím jej mladého manžela. Behom druhého manželstva, ktoré nasledovalo, si čoskoro uvedomila, že čelí rovnakým problémom ako vo svojom prvom manželstve ak keď žila v inom meste a s inými ľuďmi.

Jej hlavným problémom bola jej svokra, ktorá nebola ochotná ju prijať; neustále zasahovala do chodu jej domácnosti a snažila sa jej manžela ovládať. Jedného dňa sa táto žena začala modliť: „Otče, čo je príčinou tejto situácie?“ Na myseľ jej prišla myšlienka: „Mala si problémy so svojou prvou svokrou. Aj ona sa snažila vraziť klín medzi teba a tvojho manžela. Nikdy si jej neodpustila. To je dôvod, prečo čelíš opäť tomu istému problému.“

Uľavilo sa jej, že na svoje problémy našla odpoveď a denne vysielala svojej prvej svokre tieto slová: „Odpúšťam ti. Všetko, čo medzi nami stále je, je preč.“ Rovnaké slová adresovala aj svojej terajšej svokre. Jej situácia sa potom začala postupne zlepšovať.

Jeden duchovný prehlásil, že keby Ježiš na kríži nepovedal: „Otče, odpusti im, lebo nevedia čo činia,“ nedošlo by k Jeho vzkrieseniu. Ten, ktorý odpustí, získava nad danou situáciou kontrolu. Situácia sa začne meniť. Odpustenie je magnetická sila priťahujúca k sebe dobro.

Účinný liek

Odpúšťať musíme nie len druhým, ale aj sami sebe. Sebeodsudzovanie vedie k nechceným zmenám týkajúcich sa zdravia, aj našich financií. Niekedy máme pocit, že nám život nedoprial to, na čo máme právo, ale dal nám nešťastné detstvo, úmrtie rodiča či nedostatok vecí materiálneho rázu. Niekedy viníme za svoje problémy Boha namiesto toho, aby sme si uvedomili, že za svoje problémy si môžeme sami.

Kansaský podnikateľ Charles Fillmore popísal liek, ktorému vďačí za svoje uzdravenie, následovne:

„Každému z nás sa ponúka následovný liek na každú chorobu: Vyhraďte si každú noc polhodinu na to, aby ste odpustili každému, ku komu cítite antipatie. Ak sa bojíte nejakého zvieraťa, vyšlite mu pocity lásky. Ak ste niekoho obvinili z toho či onoho, ak ste o niekom nehovorili dobre, ak ste niekoho kritizovali, v duchu ho požiadajte o odpustenie. Ak s niekým nevychádzate, urobte všetko pre to, aby ste tento vzťah zlepšili. Uvedomte si, že všetci ľudia sú v podstate dušami, a vyšlite im svoju lásku. Žiadnu noc nezaspávajte s pocitom, že máte nejakého nepriateľa. V duchu niekoľkokrát opakujte:

„Odpúšťam každému, kto potrebuje moje odpustenie. Boh je láska a bolo mi odpustené. Božia láska je schopná vyriešiť všetky moje problémy. S vedomím tejto skutočnosti sa nemusím ničoho obávať.“

Ako už bolo povedané, naše slová môžu spôsobiť, že nám druhí odpustia. Žena v domácnosti mala pod každou pažou nádor. Mala strach navštíviť svojho lekára, uvedomujúc si, že by jej mohli oznámiť nevyliečiteľnú diagnózu. To tej doby, než sa dozvedela o liečivej moci odpustenia, mal pocit, že jej modlitby nie sú vypočuté. K ničomu dramatickému, čo sa jej zdravotného stavu týka, nedošlo ani potom, čo druhým každý večer odpustila. Ku zmene došlo až potom, ako v duchu druhých požiadala, aby je odpustili. Nádory sa začali postupne zmenšovať až nakoniec celkom zmizli.

Ak chcete, aby vám druhí odpustili, použite tieto slová: „Odpustili mi všetci tí, ktorí majú potrebu, aby mi odpustili.“ Môžete si byť istý tým, že: Odpustenie lieči všetky choroby. Odpustenie robí slabých silnými. Odpustenie mení zbabelcov na odvážnych mužov a ženy. Odpustenie nás činí múdrymi. Vďaka odpusteniu sa smutní ľudia stávajú šťastnými. Odpustenie je schopné odstrániť čokoľvek, čo stojí medzi vami a vašim dobrom.

Catherine Ponderová

http://www.sebapoznanie.sk/sebapoznanie/0/0/2/528

Ahojte kamaráti,

Hlásim sa vám po oslávení môjho okrúhleho desaťmesačného jubilea. Oslávila som ho netradične dlhým denným spánkom. 22.10. som si doobedu pospala 2 hodiny a poobede 2,5 a spala by som aj dlhšie, ale mama ma zobudila. To ako kedy mám dospať tie bezsenné noci, keď sa veľa budím a prehadzujem a neviem zaspať?

 Určite ste zvedaví, čo mám nové, tak poďme na to, rada sa pochválim:

Tohtomesačné „poprvé“

• Mám ďalší zub. /Vykukol 24.9./ Už siedmy. Sedmička je vraj šťastné číslo, tak som mu ostala celý mesiac verná. A už nevyzerám ako taký zajo, keď vycerím úsmev.
• 1.10. som dostala prvé papučky. Mäkučké sú, ani neviem, že ich mám na nožičke.
• 3.10 ma bola pozrieť Alibabka a dostala som svoj prvý laptop. Konečne vám už nepíšem z maminho, ale z vlastného.
• Bola som po prvý raz v divadle. Áno, aj také malé bábätká potrebujú nejakú tú kultúru. Nielen tú živú v jogurte. Predstavenie sa volalo FARBATOLÁRIUM a konalo sa v DPOH. Lezenie bolo povolené, tak som preliezla celkom blízko k tete herečke, aby som dobre videla a potom som vliezla do pasteliek.
• 10.10. som prvý raz posedela na šerblíku. Moc som nechcela, ale keď mi k tomu pustili telku, tak som sa pozabudla a posedela som. A...pozor, teraz fanfáry...13.10. som sa do šerblíka aj vykakala. Dostala som veľkú pusu, pochvalu, štátne vyznamenanie a diplom.
• 11.10. nastal ďalší míľnik v mojom živote. Dostala som prvé topánočky. Takže teraz som už naozajstný malý človek. 21.10. som absolvovala prvú veľkú špacírku popred barák. Tlačila som si pred sebou kamoša levíka a prešla som celú trasu popred všetky vchody trikrát.

Smotánka alebo, kde a s kým som tento mesiac bola:

Poradové číslo 11 patrí aktuálnemu ročníku kampane Sviečka za nenarodené deti, ktorý prebieha počas októbra s vyvrcholením 2. novembra, a ktorým si každoročne uctievame pamiatku nenarodených detí, ktoré zomreli pri potrate.

Hlavnou myšlienkou projektu je spojiť spomienku na všetkých zosnulých so spomienkou na nenarodené deti, ktoré zomreli pri umelom alebo spontánnom potrate. Vonkajšími symbolmi spomienky sú horiaca svieca, ktorú môžeme 2. novembra večer zapáliť v oknách našich domovov a modlitba za úctu k životu.

Kampaň má pritom tri rozmery – duchovný, vzdelávací a praktický. V modlitbách chceme pamätať na zomrelých nenarodených detí,  i na tých, čo vykonávajú alebo aktívne podporujú umelé potraty. Milosrdenstvo a odpustenie sú cesta, ktorá je symbolom tohto duchovného rozmeru. Sprievodné aktivity tohto projektu sú spojené so šírením úcty k životu v každej jeho fáze - od počiatku až po prirodzenú smrť. Kampaň, organizovaná Fórom života a realizovaná v roku 2013 s podporou a požehnaním biskupov Slovenska, má okrem spomienky aj praktický rozmer.

S predajom sviečky, ktorú ponúka Fórum života, je spojená verejná zbierka, z ktorej výnos umožňuje počas celého nasledujúceho roka financovať konkrétne projekty a dôležité aktivity zamerané na ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a ľudskej dôstojnosti, podporu rodiny a ľudských práv, vzdelávanie, legislatívne a ďalšie zásadné kroky k tomu, aby téma života v našej spoločnosti nebola iba okrajovou záležitosťou.

Fórum života

Ahojte... Chcem sa opytat, ci ma niekto skusenosti s touto chorobou. Trpi nou moja sestra a ja by som jej chcela nejako pomoct. Dakujem

Na túto otázku je ťažko odpovedať pár slovami. Pokúsime sa Vám ale čo najstručnejšie priblížiť skúsenosti mamičiek, ktoré používajú spacie vaky The Dream Bag.

Zvolenie TOG podľa oblečenia:

Pokiaľ je Vaše dieťatko zvyknuté spinkať v napr. pyžamku (dlhé nohavičky i rukávy) a to celoročne, musíte to brať do úvahy. V takom prípade je potom vhodné zvoliť podľa teploty v miestnosti, kde spinká napr. na leto letný (1Tog) alebo extra tenký letný(0.5Tog) spací vak, a na zimu zase celoročný(2.5Tog) alebo zimný (3.5Tog) spací vak.

Zvolenie TOG podľa teploty v miestnosti:

Pokiaľ Váš drobec vie spinkať v rôznom oblečení, môžete výber spacieho vaku voliť viacej podľa teploty v miestnosti napr:

Spací vak bez rukávov

S manželom sme 14 rokov  a máme 4 detičky, ktoré prišli na svet cisárskym rezom /bohužiaľ, vždy bol nejaký problém pri pôrode/ - bola som z toho veľmi nešťastná, ale už som to prijala ako fakt.
Teraz čakáme dvojičky ... Som už v 8 mesiaci a chystám sa ležať do nemocnice.
Mám veľký strach, že ďalšie tehotenstvo by som už asi neprežila /mám 35 rokov/. Doktori mi odporúčajú sterilizáciu, ale s tou musím súhlasiť ja. Už pri 4. dieťati na mňa pozerali či som normálna,
že sa nedávam podviazať. Doteraz sme praktizovali sympto-termálnu metódu, ale sme len ľudia ...
Chcem sa vás opýtať, či z morálneho, náboženského a zdravotného hľadiska mám právo sa dať sterilizovať?

Ďakujeme za dôveru, s ktorou ste sa na nás obrátili. Hneď na začiatku Vás chcem popriať pokojný zvyšok tehotenstva a aby sa detičky narodili v poriadku.Verím, že Boh je pánom života a keď sa on rozhodol Vám ďalšie deti zveriť, dôveruje Vám.
Konkrétne k Vašej otázke sterilizácie: Pýtate sa na hľadisko morálne, náboženské a zdravotné. Náboženské je podriadené v tejto oblasti mravnému: totiž morálka (etika) hovorí o tom, čo je objektívne dobré a zlé. Napríklad krádež je zlá, preto ju Cirkev zakazuje. Ale nie je to opačne: žeby krádež bola preto zlá, lebo je to v Desatore. To, že už spomínaná krádež je zlá, sa dá logicky zdôvodniť: nik nemá právo obrať druhého človeka o jeho majetok.
Pokiaľ ide o hľadisko zdravotné, tiež musí byť podriadené dobru, mravnosti. Znovu si pomôžem príkladom: ak má niekto takú otravu krvi na ruke, že je potrebné mu ju amputovať, je lepšie prísť len o ruku, ako prísť o život. Ale ak by mal človek tú ruku iba zranenú, a bolo by možné ju liečiť, bolo by neetické (a zo zdravotného hľadiska nerozumné) tú ruku amputovať a neliečiť.

Tento širší úvod som napísala preto, aby som mohla ľahšie priblížiť, ako je toto všetko poprepájané v otázke sterilizácie.
Sterilizácia ako taká je zmrzačenie človeka, lebo ide o poškodenie psychofyzickej integrity ľudskej osoby. Pod týmto pojmom sa chápe odstránenie nejakého orgánu alebo jeho časti, alebo spôsobenie jeho funkčnej nedostatočnosti. Zmrzačenie teda v širšom zmysle spočíva v pozbavení nejakej funkcie, ktorú vykonáva niektorý orgán.
Z morálneho hľadiska však rozlišujeme cieľ a okolnosti zmrzačenia. Morálne akceptovateľné vo vzťahu k dobru osoby je ospravedlniteľné terapeutické zmrzačenie (sterilizácia) – aby sa zachránil život organizmu. Je to napr. odstránenie orgánu postihnutého gangrénou alebo rakovinou, amputácia chodidla a pod. Tu je úmysel chrániť zdravie pacienta.
Morálne neakceptovateľné sú však druhy zmrzačenia agresívne (z pomsty, zastrašovania a pod.), z trestu (napr. odťatie ruky zlodejom) a zmrzačenie antiprokreatívne – t.j. odstránenie maternice a vazektómia za účelom neplodnosti.
Rozlišujeme sterilizáciu priamu a nepriamu:
Priama sterilizácia sa vykonáva preto, aby človek - subjekt (či muž alebo žena) bol neplodný a to je v protiklade s integritou a dôstojnosťou ľudskej osoby. Ľudská plodnosť nie je totiž iba nejaký jednoduchý biologický fakt, ale je symbolom, vyjadrením a prejavom celkovej plodnosti osoby v jej jednote tela a duše.
Nepriama sterilizácia má za cieľ prostredníctvom terapeutického zákroku zachrániť život alebo zdravie (napr. pri rakovinových nádoroch, pri nebezpečenstve vnútromaternicového krvácania, pri rakovine prsníka...). Lekár sleduje priamo terapeutický cieľ a sterilizácia je nepriamym efektom medicínskeho zákroku, teda nie je priamo chcená. Musí však byť zachovaná proporcionalita medzi zlom, ktorému sa chceme vyhnúť, a nechceným zlom, vyplývajúcim zo zákroku – neplodnosťou.
Vo Vašom prípade by šlo o sterilizáciu priamu (antiprokreatívnu) a nie je ju možné považovať za „terapeutickú“ - nič by sa ňou vo Vašom tele neliečilo. Totiž Vám ženské orgány – či už maternica, vaječníky alebo vajcovody nespôsobujú samy osebe ohrozenie života, nie je potrebné ich odstraňovať alebo urobiť nefunkčnými. Ohrozenie života by vám potenciálne mohlo priniesť ďalšie tehotenstvo.
Preto keď hľadáme prostriedky, ako tehotenstvu predísť, musíme rozlišovať, ktoré z možných prostriedkov a spôsob sú morálne dobré a ktoré nie (to je to hľadisko etické).
Rozumiem, že Váš úmysel je dobrý – chcete byť zodpovední za zdravie, za rodinu, deti, ktoré Vám Boh už zveril. Ale samotný cieľ, ani úmysel nestačí na to, aby „posvätil“ prostriedky – tu konkrétne priamu sterilizáciu. Vo Vašom prípade by bola sterilizácia v podstate chirurgickou antikoncepciou. A nik Vám v Cirkvi nemôže udeliť „výnimku“, aby ste mohli používať nejakú formu antikoncepcie – a to jednoducho preto, lebo nik nemá kompetenciu na to, aby určoval, čo je dobré a čo zlé. Používanie antikoncepcie je mravným zlom – človek vedome chce urobiť pohlavný akt neplodným, „sterilizovaným“. Preto aj keby ste boli v akejkoľvek ťažkej situácii, ani vtedy nik nemôže povedať, že vo Vašom prípade sa zlo „prerobí“ na dobro.
Snaha o predchádzanie tehotenstvu z objektívneho dôvodu nie je zlá. Vo Vašom prípade táto snaha je oprávnená.. PPR – ako orientácia vo vlastnej plodnosti – je prostriedkom mravne dobrým (teraz nehodnotím efektívnosť). PPR nie je „prirodzenou antikoncepciou“ a jeho podstata je úplne iná. Myslím, že je tu vhodné ešte napísať niečo k antikoncepcii ako takej (lebo sa týka aj jej chirurgického spôsobu pri priamej sterilizácii.)
Nielen manželia so zdravotnými dôvodmi, ale aj mnohí iní sa nachádzajú v podobnej situácii, samozrejme, každý pár je individuálny. Je veľa takých, ktorí by ochotne prijali viac detí, keby mali lepšie bytové podmienky, iní zas cítia, že nemajú síl pozývať viac detí do svojho života, než majú momentálne alebo sú už vo vyššom veku, kedy sa už necítia na to, aby vzali zodpovednosť za ďalšie deti, ale ešte plodní sú, iní majú možno postihnuté deti a pod. Títo všetci sa spoločne dostanú v určitom bode svojho manželského života pred otázku: Ako máme žiť, ak nechceme hrešiť, ale zároveň si chceme svoju lásku prejavovať aj manželským spojením?
Dávať si tieto otázky je prejavom zodpovednosti za rodinu, ku ktorej Cirkev manželov vyzýva. V encyklike Humanae vitae Cirkev manželom hovorí, že majú zvážiť svoje podmienky a možnosti – fyzické, ekonomické, sociálne... Majú mať na pamäti dobro detí – aj tých, ktoré sa narodili, aj tých, ktoré sa môžu narodiť.
Takže v tomto kontexte je aj Vaše súčasné rozhodnutie predchádzať tehotenstvu objektívne a zodpovedné (nazývame ho „spravodlivým“ dôvodom).
Ďalším krokom v rozhodovaní je otázka, ako tento spravodlivý a dobrý cieľ dosiahnuť. Mnohí vedia, že Cirkev antikoncepciu nepripúšťa, ale málokto vie (aj z katolíkov), prečo.
Z Vašich slov predpokladám, že ste veriaca. Preto Vám iste nebude vzdialený pohľad na samotnú podstatu sviatostného manželstva.
Manželstvo ste uzavreli manželskou zmluvou. Tá predelila váš život – vzájomne ste sa jeden druhému sľúbili odovzdať a prijať. Slovami manželského súhlasu ste vyjadrili vôľu žiť vo vzájomnej jednote, a ochotu prijať sa navzájom ako potenciálni rodičia. Manželský sľub teda má význam jednoty a vzájomnej plodnosti, pretože manželstvo je logicky uzatvárané ako základ možnej budúcej rodiny.
Preto až od chvíle vyjadrenia manželského súhlasu majú muž a žena právo na manželský akt. Manželským spojením vyjadrujú v telesnej rovine to, čo vyjadrili v rovine duchovnej – to, čo povedali svojou vôľou, svojimi ústami slobodne a úprimne pri sobáši. Keď túto istú skutočnosť vyjadria svojím telom (pretože človek je ako osoba jednotou tela a duše – nie sme netelesné bytosti, ani nie sme len živočíchy), manželstvo je nielen platne uzavreté, ale aj „dokonané“ a od tejto chvíle aj nerozlučiteľné. Potom každý manželský akt má byť vždy potvrdením manželskej zmluvy, tej sebadarujúcej lásky, ktorú ste si sľúbili.
Katolíckym manželom, ktorí pristupujú k sviatostiam, môže pomôcť aj paralela s Eucharistiou. Manželstvo sa nazýva sviatosťou Ženícha a nevesty – a vzťah Krista a Cirkvi je obrazom manželstva. Keď Kristus za nás vydal svoje telo, pri poslednej večeri hovori: Vezmite, jedzte.. toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás...“. Keby on svoju obetu neuskutočnil a zostalo by iba pri slovách, aký by mali slová význam? On to, čo povedal, aj urobil. Keď nám kňaz pri sv. prijímaní ukazuje hostiu a hovorí: „telo Kristovo“ - nehovorí len „duša Kristova“, aj keď, samozrejme, je v hostii Kristus prítomný aj s telom a božskou dušou.
Akt, ktorý by ste mali, keby ste sa dali vedome sterilizovať práve z dôvodu, aby ste zneplodnili vaše manželské spojenie, by potom síce bol akt sexuálnej aktivity, ale v nijakom prípade to nie je „manželský akt“. Neobsahuje totiž ten prokreatívny význam. Manželský akt musí mať vždy tieto dva významy – ak sa zruší jeden význam, ruší sa automaticky aj druhý. Prokreatívny (plodivý) význam nie je totožný s plodivou funkciou: tento význam má manželské spojenie vždy vtedy, keď je uskutočnené takým spôsobom, akým sa zvyčajne odovzdáva život – a to pri priamej sterilizácii nie je. (Pri sterilizácii nepriamej – keby Vám napr. odstránili maternicu kvôli nejakému nádoru a pod., by bola neplodnosť nechceným dôsledkom, a vtedy nemá vplyv na ten prokreatívny význam manželského spojenia. Prokreatívny význam manželského aktu je vylúčený len priamym zásahom s cieľom zneplodniť manželské spojenie).
Cirkev nás učí (a v spomínanej encyklike opakuje), že každé manželské spojenie si má zachovať oba svoje významy – význam zjednocujúci a plodivý. Zjednocujúci význam má vtedy, ak symbolizuje jednotu manželov na duchovnej úrovni a plodivý vtedy, ak nie je úmyselne daný styk zásahom človeka zneplodnený, povedali by sme sterilizovaný. Len vtedy, ak je manželský akt takýto, je prejavom skutočnej lásky a znovuobnovením manželského sľubu – prijatím aj odovzdaním sa svojmu manželovi, manželke. Len vtedy je pravým sebadarovaním.
Keďže každá antikoncepcia (tak hormonálna, ako aj chirurgická (priama sterilizácia), bariérová (kondómy, pesar) alebo behaviorálna – prerušovaný styk) má svoj cieľ práve v tom, aby urobila daný pohlavný styk spoľahlivo neplodným, je v priamom rozpore s manželským sľubom a sebadarovaním. (Viac o rozdiele medzi antikoncepciou a PPR sa môžete dočítať v brožúrke Boh za dverami manželskej spálne, ktorá nedávno vyšla v edícii Viera do vrecka vo vydavateľstve Don Bosco. LPP ju má tiež v ponuke). Výnimky v tejto oblasti neexistujú – to totiž nie je vecou dohody v Cirkvi. Ona to neurčila, ona len rozlišuje a označuje, čo je dobré a čo je zlé, aby sme si mohli správne formovať svedomie.
Znovu sa vrátim k príkladu s krádežou: kradnúť bude vždy zlé, aj keby sa celý parlament dohodol, že nie. A rovnako nemôžu byť výnimky, ktoré by prerobili krádež na „dobrú“, ani také, ako napr. keď by niekto povedal: ja teraz žijem len z podpory, len zo sociálnych dávok, stratil som prácu, to ani mne nedovolíte kradnúť? Veď aspoň v Tescu, inde nie..“
Niekedy ľudí mýli aj to, že plodivý význam manželského aktu považujú za plodivú funkciu. Nie, nemusíme mať úmysel dieťa splodiť, je celkom čestné a v poriadku, ak nemáme úmysel dieťa splodiť pre nejaký spravodlivý dôvod (ako už napr. vyššie uvedené). Pre zachovanie plodivého významu postačí to, že úmyselne svoj pohlavný manželský život nezneplodňujeme a nijako nezasahujeme do prirodzeného poriadku stvorenia. Ale ak by predsa k neplánovanému tehotenstvu prišlo (nič okrem úplnej zdržanlivosti alebo kastrácie nie je 100 %), sme ochotní dieťa prijať.
Ešte by som sa rada vyjadrila k spoľahlivosti metód na predchádzanie počatia. Ani sterilizácia by Vám nezaručila 100 % efektivitu, tú má len absolútna zdržanlivosť alebo kastrácia.
Medzi ľuďmi býva na prvom mieste kritizovaná nespoľahlivosť PPR, hoci spoľahlivosť prirodzených metód – konkrétne STM sa pri správnom používaní vyrovná spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie. (V svetovom odborom zdravotníckom časopise Human Reproduction bola uvedená nedávna štúdia o efektivite symptotermálnej metódy – je o nej informácia aj na stránke LPP. V súčasnosti sa stále viac výskum zameriava na PPR, hoci ho nemotivujú náboženské dôvody, ale najmä zdravotné. Aj spomínaná štúdia bola financovaná nemeckou vládou, prebiehala pod dohľadom univerzitných lekárov a svojím rozsahom a dĺžkou trvania asi nemá obdobu – 20 rokov, 900 párov.)
Problémom však býva práve to „správne používanie“. Vy píšete, že používate symptotrermálnu metódu. Neviem, či ste absolvovali kurz, či ste využili poradenstvo LPP , či máte vhodnú literatúru a pod. Nezriedka sa totiž môžeme stretnúť s prípadmi veľmi svojráznych metód, ktoré sú poskladané z rôznych rád a skúseností. Nie všetci, ktorí tvrdia, že poznajú a používajú PPR, túto metódu správne pochopili alebo aplikovali.
Stále máte možnosť využiť poradenstvo a sprevádzanie STM – či už telefonicky alebo cez emailovú adresu, alebo cez poradňu STM na našej stránke. (Kurz STM má jedno zo stretnutí venované aj návratu plodnosti po pôrode).
Vo Vašej situácii by sme Vám odporúčali používať symptotermálnu metódu s použitím konzervatívnejších – prísnejších – pravidiel (v praxi to značí využívať na manželské spojenie len obdobie poovulačnej neplodnosti). Prijatie týchto pravidiel znamená prijať do života možno viac zdržanlivosti, ale rozhodne nevyžaduje absolútnu zdržanlivosť.
A ešte pár slov k zdržanlivosti: zdržanlivosť sama osebe nie je zlom. Abstinencia môže byť prejavom zrelej lásky a úcty k partnerovi, i k Bohu. Poukazuje na schopnosť sebaovládania a na to, že naše manželstvo nestojí na sexe. Mnoho starších manželov sa sexu dobrovoľne vzdáva. A snáď v každom manželstve nastane situácia, kedy sú vážne a spravodlivé dôvody zdržať sa pohlavného styku na čas niekoľkých týždňov či mesiacov. Takéto obdobia sú bezosporu náročné. Ale paradoxne môžu manželstvo posilniť, pokiaľ ho obaja partneri dobrovoľne príjmu a rozvíjajú vzťah inými spôsobmi.
Odpoveď nebola stručná, ale veľmi mi záležalo na tom, aby ste mali komplexný pohľad na celú túto problematiku. V Lige pár páru sa snažíme naozaj úprimne pomôcť manželom v orientácii podľa mravných noriem. Mravné normy chránia určité hodnoty, a keď ich sprostredkúvame ľuďom, snažíme sa chrániť tým aj ich vlastné dobro. Totiž, ak je niečo proti morálke, je to zlé nie preto, že to nejaká abstraktná norma zakazuje, ale preto, že je to niečo, čo škodí človeku samotnému. Je to skutok vnútorne zlý, tj. tomu, kto si ho zvolí, škodí na tele i na duši. A to aj v prípade, keby sa pre takýto skutok rozhodol z nevedomosti (vtedy síce nemá vinu, ale to zlo a jeho následky pôsobia a zraňujú.)
Prajem Vám múdrosť Ducha svätého do Vašich rozhodnutí a ešte raz pokojné tehotenstvo.
Budem na Vás myslieť v modlitbe, osobitne na budúci týždeň, keď pôjdem do Magenty, kde žila sv. Gianna Beretta Molla, ktorá je patrónkou manželiek a matiek s rizikovým tehotenstvom. Nech Vás Pán sprevádza a žehná,

Schindlerová Mária, etická poradňa LPP.

http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=598:sterilizacia-po-porodoch-sekciou-mam-na-nu-pravo&catid=16015&Itemid=414

Zips v strede:

Majú v našej ponuke všetky spacie vaky vo veľkosti 3-6 rokov, a vo veľkostiach 6-18 a 18-36 mesiacov iba 100% bavlnené spacie vaky.

• + Umožní Vám už pripraveného drobca rýchlejšie uložiť do spacieho vaku.
• + Viac vyhovuje deťom spinkajúcim na boku.
• - Je menej praktický pre manipuláciu s drobčekom napríklad pri nočnom prebaľovaní alebo prezliekaní, na ramienkach sa nedá rozopnúť.

Zips po boku:

Majú ho všetky spacie vaky pre bábätká vo veľkosti 0-6 mesiacov, a vo veľkosti 6-18 a 18-36 mesiacov všetky spacie vaky okrem 100% bavlnených.

• + Ľahká manipulácia i s tými najmenšími bábätkami. Spací vak môžete po rozopnutí celého zipsu a všetkých patentov rozložiť do jednej roviny. Drobčeka tak môžete v spacom vaku ľahšie prebaliť alebo prezliecť.
• + Viac vyhovuje deťom spinkajúcim na chrbátiku alebo na brušku.
• - O niečo dlhšia doba uloženia drobca do vaku. Často deti predlžujú dobu zapínania bočného zipsu vystrkovaním nožičky do boku, von zo spacieho vaku, do cesty zapínania zipsu.

Aký je rozdiel medzi spacími vakmi zo 100% bavlny a ostatnými spacími vakmi okrem použitých materiálov?

• Údržba, alebo tie horšie vlastnosti 100% bavlny: 100% bavlnené spacie vaky sú po vybratí z pračky a usušení viacej pokrčené, horšie sa zbavujú nečistoty a je na nich skôr poznať opotrebenie.
• Okrem veľkosti 0-6 mesiacov a cestovných spacích vakov do veľkosti 18-36 mesiacov, majú všetky ostatné bavlnené spacie vaky zips v strede prednej strany, čo mnohým maminkám vyhovuje a vyžadujú to. Ostatné spacie vaky majú zips v strede prednej strany iba pri veľkosti 3-6 rokov.
• 100% bavlnené vzory spacích vakov majú vždy zadnú stranu spacieho vaku v inej farbe ako prednú stranu.
• Na ohmatanie sú 100% bavlnené spacie vaky jemnejšie než tie ostatné.

Dojčenie som ukončila po 2r.

Vraciam sa k aktualizácii pôvodného článku, snažila som sa odstaviť malú keď mala 1,5r., ale ešte nebola pripravená až teraz konečne môžem prehlásiť, že dojčenie sme ukončili skutočne bez veľkého plaču, dcérka mi len trochu vynadala 🙂, ale inak žiadne záchvaty plaču a beznádeje neboli... Dojčenie som ukončila týždeň po dcérkiných 2.narodeninách, presne na moje nar. 🙂, v noci, keď som celý deň pracovala, nechcela zaspať s babkou, bola strašne unavená, a ja som za ňou prišla so zalepenými bradavkami - tip od mojej kamarátky, ktorá takisto mala problém ukončiť dojčenie....

Čo potrebujete pre citlivé ukončenie dojčenia:
- 2x náplasť - kruhového tvaru, alebo pásiky
- veľmi unavené dieťa, ktoré je vo veku (cca 1,5 - 2r.), rozumie načo je náplasť, čo je bolesť, rana... 
- pripravenosť matky ukončiť dojčenie týmto dňom (žiadne plynulé odstavovanie, to u nás nefungovalo)
- pripravenosť dieťaťa - ako taká - rozozná spomínané slovo "bóčko" - bolesť, vie už piť aj iné tekutiny ako materské mlieko, ako vodu, ryžové či mandľové, sojové mlieko, príp. kozie, ak dokáže zaspať aj s niekým iným ako s matkou - je super výhoda, ak používa cumlík, tiež môže pomôcť k odlúčeniu od prsníka.

Postup:
Vezmite náplasti a nalepte si ich na bradavky, tak aby vám jednoducho neboli vidno.
Vezmite veľmi unavené dieťa a bežte si s ním ľahnúť spať. To, že je veľmi unavené je dôležité preto, aby príliš dlho neprotestovalo keď mu nedáte prsník, jednoducho nebude mať na to energiu a bude chcieť čo najskôr zaspať.
Keď vás dieťa začne vyzliekať, odhaľte si tričko a na svetle mu ukážte že na prsníkoch máte "bóčko", je tam niečo zalepené a nedá sa to odlepiť. Moja dcérka protestovala skutočne len chvíľku, ukazovala prstom, opakovala "bó, mami bó", sedela a pozerala sa, potom sa chvíľu rozčulovala, ale keďže bola veľmi unavená, a mala už dávno spať, tak si len ľahla na moje brucho a zaspala. 
Dojčené deti vyžadujú dotyk na pokožku, ak je aj vaše dieťatko naviazané na dotyk vašej pokožky, neberte mu to, len mu ukážte iné miesto, v našom prípade to bol posun od prsníkov na moje bruško, pokožka človeka je teplá, má svoju vôňu, a keď to váš drobec vyžaduje, potrebuje to cítiť, tak mu to dajte....
Náplasti si dávajte aj počas dňa, aj noci, podľa toho ako často vaše dieťatko ešte vyhľadáva prsník.
Ja som nosila náplasti ešte asi týždeň, namiesto materského mlieka dávam dcérke ryžové - rastlinné mlieko. Od kedy som ukončila dojčenie, malá vypije hneď na raňajky celý pohár mlieka, omnoho viac začala jesť, začala byť pokojnejšia, vyrovnanejšia.

Upozornenie:
Každé dieťa je iné, možno na vaše funguje niečo iné a nebude to také jednoduché 🙂... Ku každému dieťaťu treba pristupovať individuálne, u kamarátky zabralo postupné znižovanie dávok dojčenia, u nás sa to nedalo, nedokázala malá pochopiť prečo raz môže mať mliečko a potom už nie neskôr, takže u nás sa dalo len takto jednorazovo ukončiť dojčenie, ale bolo to skutočne bezbolestné, samozrejme ak by mi malá veľa plakala, ukončenie dojčenia by som zasa posunula na neskôr...

Držím vám všetkým palce nech je to čo najmenej bezbolestné pre vás aj vášho drobca!

Mamina Katarína.

4.časť - Ako som sa druhykrat narodila

Ocitla som sa i nom svete. Nikto nas nepoznal, nikto nic neriesil, nikto ma nesudil. Nebol tam nikto, kto by ma sustrastne potlapkaval po pleci, nikto kto by ma lutoval, nikto mi nevravel ako bravurne to zvladam. Bol to tak oslobodzujuci pocit. Bola som tam iba ja, moj chlapec s modrymi ocami a nasa laska. Bolo to to najspravnejsie, co som v tej tazkej chvili mohla urobit.

V tom inom svete som sa stala sama sebou. Mohla som plakat bez toho aby niekto videl moj zial, mohla som sa smiat bez toho, aby niekto hodnotil ci mam na to pravo a mohla som konecne lubit svojho chlapca s modrymi ocami bez toho aby som citila vycitky. Mala som kopu casu dat svojim myslienkam zmysel, najst vieru v samu seba a dokazat chlapcovi s modrymi ocami, ze chcem, aby tu bol.

Tam na lieceni som vela pochopila. Vela som plakala a snazila sa vyrovnat s tym, ze mam chlapca ktory nikdy nebude taky, ako ostatni. Tam som vsak pochopila ze zvadzam zbytocny boj lebo vyrovnat sa s tym a ani pochopit sa to neda. Pochopila som, ze to tazke v nasom zivote treba len akceptovat, snazit sa problemy riesit tak, ako prichadzaju, lebo zivot je cesta a my nikdy nevieme, aka ta cesta bude.

Za tie dni som sa zo svojho dna snazila opät postavit a odpustit sama sebe. Nemohla som sa vzdat lebo som tu mala jeho, mojho chlapca s modrymi ocami. Vtedy som prvykrat videla, ze chce byt tu. Tu pri mne a ja pri nom. Zdravotne sa zacal pomalicky zviechat, rany na jeho telicku sa hojili a tie na dusi sme si liecili navzajom. Snazila som sa naucit zit s tym, ze moj syn je iny a inym ostane navzdy, ale slubila som sama sebe, ze ho vychovam tak, aby sa nikdy inym necitil.

Po troch tyzdnoch sme odisli domov. S cistou hlavou a novou nadejou. Citila som sa silnejsia a pripravenejsia na to, co nas este v zivote stretne. Prestala som doverovat tym mudrcom v bielych plastoch a zistila som, ze o synovej chorobe viem viac ako oni. Prestala som minat kopy penazi na ludi, ktori vraj alternativne zlepsia zivot mojmu synovi a aj ked sa tak nedialo, bez ostychu si pytali dalsie a dalsie. Prestala som pocuvat poucovanie a mudrovanie od ludi, ktori nikdy nechodili v mojich topankach.

Premýšľam ako sa môže stať z červenej nitky okultný predmet ...stačí ak spojí nejaký Michael Berg pár známych celebrít do viery v istú starú židovskú sektu a máme tu novodobý módny ale žiaľ i "duchovný" hit..."duchovný" však v negatívnom slova zmysle nakoľko vlastnenie okultných predmetov (čo kabala náramok rozhodne je) a viera v ich moc otvára jednotlivca práve pôsobeniu zlého v jeho živote a potom mu už nepomôže ani červená nitka ani zariekanie ani žiadne podobné bludné praktiky...
Boh je len jeden a on sa nenechá posmievať...viera v ezoteriku a okultizmus je veľmi striktne v odpore s Bohom a požehnaním do života...hrajeme sa pokým sa nepopálime no potom neplačme, že po popálení ostávajú rany...

NENOSÍM ČERVENÝ NÁRAMOK na ochranu pred Zlým, lebo môj Pán je môj Ochranca a Osloboditeľ a On už zvíťazil nad každým Zlom svojou smrťou a zmŕtvychvstaním !

A preto V TOMTO PRÍPADE MI VOBEC NEVADÍ ŽE bez červeného náramku NIE SOM IN !!!

...možno práve tým som viac IN ako by ste mohli čakať ;)

...a tá koláž obrázkov pod žurnálom mala vyjadriť to že viera v nosenie červených náramkov nekorešponduje s vierou v Boha...mnohí ľudia žiaľ mylne o sebe hovoria že veria v Boha ako všemocného stvoriteľa, nášho nebeského otca a podobne a zároveň žijú plný klamstiev o magických náramkoch, kameňoch a podobnom...jednoducho, že svoj život orientujú skôr na to ako SA zachrániť než aby skutočne žili to že ak je ich Boh taký milujúci, starostlivý a hlavne všemocný prečo teda svoju vieru vkladajú skôr v stvorené veci ako v Neho? Opakujem hovorím o veriacich ľuďoch.

Budem úprimná a poviem pravdu že ma to mrzí...lebo toto všetko hlása veľmi silná sekta menom NEW AGE a je to deštruktívne presne tak ako deštruktívne k malým deťom a ženám sa chovajú guru tej sekty. Hnutie kabala a viera v silu magických predmetov a podobne pod NEW AGE spadá a vlastne ju tým ľudia dosť podporujú. Žiaľ je to o neinformovanosti ľudí ktorý dajú súhlas s takým niečim, ale kto chce ten si zistí info o New age a ich praktikách vymývania mozgu. Sekta je veľmi nebezpečná vec a od oficiálnej hociakej inej cirkvi sa líši tým že sa v nej vyskytujú prejavy ktoré postupne ničia psychiku členov a napokon celú ich osobnosť. Potom takýchto ľudí dávajú dokopy psychológovia skrze individuálnu interveciu a je to dosť dlhý proces. Poviem len toľko...tento žurnál chcel povedať, že je dôležité zisťovať pravdu skôr ako s niečim súhlasím....lebo inak to môže mať negatívny dopad na náš život...hoci aj po kvapkách...

Nechcela som tým povedať uverte v to čo ja a hotovo...nie...chcela som tým povedať hľadajte pravdu a tá vás vyslobodí...je veľa pravdivých dokumentov o hnutí New age a aj o kabale...dá sa o tom informovať v rôznych vedeckých literatúrach a podobne...len nesúhlasme slepo s niečim len preto, že nám to podsúva "holyvúd" alebo nejaké celebrity ktorých životy sú často žiaľ v procese rozkladu :( ...takže tak...

Ďakujem aj tak každému z vás za reakcie vo fóre 🙂 a ďakujem aj ľuďom ktorý mi za ten čas ktorý tu tento žurnál je napísali osobné správy a povzbudenia do toho, že som sa verejne vyjadrila...Nechcela som nikoho ani pohoršiť ani ponížiť...snažila som sa len vniesť otáznik medzi to čo sme možno tak samozrejme a automaticky infiltrovali už aj do našej módy ... prajem všetkým pekný večer 🙂

S pozdravom MarTinka qTinka ;)

Ku zmene na zimný čas, posunutím o jednu hodinu späť, dôjde v čase 3:00 hod na 2:00 hod dňa 27. 10. 2013. Jednoduchšie povedané: zo soboty na nedeľu si pospíme o hodinu dlhšie 🙂

Nevýhody: (tie sa zväčša prejavujú len u veľmi citlivých jedincov)

• porušený ľudský biorytmus
• problémy s komunikáciou, cestovaním medzi krajinami kde zmenu času neaplikujú
• dopravné nehody
• úrazy na pracovisku
• infarkty
• väčšia náklonnosť ľudí k samovraždám

"Čas nevlastní nikto a režim, ktorý máme, si tvoríme sami. Každý si môže vytvoriť svoje vlastné denné fungovanie, v ktorom má miesto i relax, spánok a okrem práce aj zábava. Kto nevie efektívne oddychovať, často nevie ani efektívne pracovať," uviedla pre agentúru SITA psychologička Miroslava Muráriková.

Odborníci radia pred posunom času

• pripraviť sa postupným posunom spánku
• postupné adaptovanie - vziať si v práci voľno

Hi Ladies,

A short while back I asked for your thoughts about what you loved most about the site and how we could best attract new mums to join this warm and loving community (aka the Blue Horsey Family as some have you added 🙂

As always, you came back with some great suggestions and ideas (Facebook ads, posters in local community centres/playgroups etc).

As part of this, we are currently working on improving our registration page for new users. We want this page to reflect everything Blue Horsey is about - the friendliness and support that we get from one another as we share our daily lives, worries and joys.

And this is where I call upon you lovely ladies for your help in reflecting this to new mums on our site:

• We want to have a photo there of a mum from Blue Horsey along with a short caption about what you love most about Blue Horsey and how it has helped you as mum or mum to be on your journey. 
• I have added 3 screenshots below of what mums on our sister site in the Czech Republic have given us 🙂 The translations are rough but it's just to give an illustration.