Tehotenstvo nie je choroba, aj keď má k nemu mnoho ľudí tendenciu tak pristupovať. Pre mnoho budúcich mamičiek je to však len výhovorka, prečo stráviť najbližšie mesiace na gauči pred telkou. Vedzte však, že ani vy sa po tom, čo sa na teste objavia dve čiarky, nemusíte vzdať svojich koníčkov. Ak medzi ne patril práve šport, fitness či akýkoľvek iný pohyb, nemusíte hneď automaticky so všetkým skoncovať.

Zrejme budete vo svojom okolí počúvať reakcie typu: „Ale vieš predsa, že to by si nemala... Teraz, keď si tehotná!“ Ak však pristupujete ku sebe aj ku vyvíjajúcemu sa dieťatku zodpovedne a racionálne, existuje množstvo vecí, ktoré môžete naďalej praktizovať. Stačí sa riadiť niekoľkými základnými zásadami.

Počúvajte vlastné telo

• Tak, ako každé tehotenstvo je iné, dokonca aj každý deň počas toho vášho tehotenstva, môže byť iný. Raz prekypujete energiou a ani poriadne neviete, že ste v druhom stave, inokedy ledva vstanete z postele a nič sa vám nechce. Preto sa počas tehotenstva do ničoho nenúťte. Zvykli ste trénovať 5 či dokonca 6-krát týždenne, no teraz vám stačia sily na maximálne 3 tréningy? Nič sa nedeje! Dôležité je, že sa počas cvičenia cítite dobre a po cvičení ešte lepšie!

Zbohom nebezpečenstvo

• Zvykli ste lyžovať na snehu či na vodných lyžiach, korčuľovať či loziť po strmých kopcoch? Existujú športy, ktoré nie sú počas tehotenstva práve najbezpečnejšie, a s tými by ste si mali dať, logicky, na najbližšie obdobie pauzu. Akýkoľvek šport, kde hrozí riziko pádu, nie je vhodnou voľbou. Stále však existujú športy, ktoré zvládnete aj počas tehotenstva. Naháňanie výškových metrov môžete vymeniť za lesnú turistiku, lyže za bežky, vodné lyže za pravidelné plávanie, jogging za rýchlu chôdzu.

Zúfalstvo, krik, plač, vyjednávanie, hádzanie sa o zem, ... Keď k vám zavíta obdobie vzdoru, razom sa rodinná idylka mení na nočnú moru, a väčšinou sa jej nevyhne žiadny člen vašej domácnosti. „Neurobím, nechcem, nebudem, nepôjdem, ...“ počúvate jedno nie za druhým a nech robíte, čo robíte, s malým tvrdohlavcom jednoducho nepohnete. Každý, kto si so svojou ratolesťou prešiel týmto náročným obdobím, už vie, že bez poriadnej dávky trpezlivosti to nejde.

Ako dlho bude vzdorovať?

Obdobie vzdoru sa nedá presne vymedziť. Kým u niekoho prehrmí za pár týždňov, iní sa s ňou snažia popasovať aj niekoľko mesiacov. Môže pokojne trvať mesiac, potom sa na dva mesiace kdesi „zašije“ a následne opäť vypláva na povrch. Dieťatko skúša hranice zhruba od roka a pol až do 4 rokov, kedy naberá vzdor na sile a je skutočnou skúškou rodičov. „U staršieho syna to začalo presne v dvoch rokoch a u mladšieho v 15 mesiacoch. Lekárka mi povedala, že vzdor graduje do štyroch rokov, a mala pravdu. U staršieho sa to v 4,5 roku začalo po troške mierniť, u mladšieho sa to stále stupňuje,“ zverila sa na fóre Modrý koník mamička xlucia.

Dieťa si vzdorom formuje svoju osobnosť

Vďaka bohatej slovnej zásobe si už drobec dokáže naplno presadzovať svoje, postaviť si hlavu, aj vás dostať riadne do vývrtky. Nevešajte hlavu a vôbec sa netrápte tým, že ste zlá mama alebo nebodaj, že ste vo výchove zlyhali. Dieťa to nerobí kvôli tomu, aby vám ublížilo. Práve naopak, formuje si tým svoju osobnosť, učí sa hovoriť „nie“, hľadá, kde sú hranice. Nerozumie často tomu, prečo nemôže alebo musí to či ono a nemá ešte v malíčku sebakontrolu, preto tie záchvaty zlosti a výkyvy nálad.

Obdobie vzdoru vie nejednu mamu priviesť do šialenstva. I keď mnohí radia, že si treba zachovať chladnú hlavu, vysvetľovať pokojne a s kamennou tvárou, nie vždy sa to v takej situácii dá. Svoje o tom vie aj akika722: „Môj starší syn mal prvé obdobie vzdoru vo veku dvoch rokov a bolo to hrozné. Potom sa to ako tak upokojilo, ale teraz sa to zase vrátilo. Je to už ale lepšie v tom, že mi povie, čo chce a občas si dá povedať. Ale keď to na neho príde, to by som sa najradšej vyparila. Mladší syn má skoro 14 mesiacov a už sa vie hádzať o zem, keď sa obliekame. Strihanie nechtíkov je hotová katastrofa. To len čakám, kedy na nás pošle niektorý zo susedov sociálku, čo vtedy plače, akoby sme ho rezali. Veľakrát predychávam a vrieskam ako blbá, čo aj tak nepomáha.“

Jednou z prvých túžob, ktoré pocítite po pôrode pri pohľade do zrkadla, môže byť práve snaha čo najrýchlejšie sa dostať do pôvodných riflí. Nie vždy to býva jednoduché a najmä – mali by ste si dopriať dostatok času. Kedy a ako začať s popôrodným cvičením?

Veľa sa odvíja od toho, na čo ste boli zvyknuté do pôrodu či ešte pred otehotnením. Niektoré z nás ešte v ôsmom mesiaci plávajú či dokonca zdvíhajú činky, v deviatom chodia na dvojhodinové prechádzky. Iné sa nehýbali, už ani nepamätajú alebo to napríklad mali počas tehotenstva zo zdravotných dôvodov zakázané. V prípade, že patríte skôr do tej druhej skupiny, je pravdepodobné, že kilečká pôjdu dole pomalšie. Prvoradé však je odhodlanie. Takisto každý organizmus a metabolizmus je iný, takže sa hlavne neporovnávajte so svojím okolím!

Zlaté pravidlo šestonedelia

Prvých šesť popôrodných týždňov by ste mali myslieť v prvom rade na oddych a regeneráciu. Vaše telo prešlo posledné mesiace obrovskými zmenami, vyvrcholením ktorých bol pôrod. Vaša maternica i uvoľnené svalstvo potrebujú čas na zotavenie. Dvíhaním ťažkých predmetov či náhlym kardiom by ste si mohli skôr priťažiť a spôsobiť zdravotné problémy.

Vy sami najlepšie poznáte svoje telo. Ak ste boli aktívne až do pôrodu, začať opäť sa hýbať môžete aj pred skončením šestonedelia, ale postupne a opatrne. Ak ste sa doteraz nehýbali, šestonedelie nie je pravý čas s tým začať. Dajte si ešte chvíľu pauzu, kým sa do toho naplno pustíte.

Nielen číslo na váhe

Niekto priberá aj zo vzduchu, iní môže do seba napchať celú pizzu a zajesť ju tabuľkou čokolády a vyzerá ako špáradlo. Hold, každý organizmus aj metabolizmus je iný. Rovnako je to aj v tehotenstve. 40-kilové ‘laty’ sa zrazu nestíhajú čudovať a váha ukazuje každým dňom viac a viac, iné baby sú zas v druhej polovici tehotenstva a kilá naviac dokážu spočítať na prste jednej ruky.

Pravdou preto zostáva, že ideálne priberania počas tehotenstva neexistuje. Existujú isté tabuľky, podľa ktorých sa môžete ‘riadiť’, no vaše telo si v konečnom dôsledku aj tak spraví, čo chce.

Prospievanie plodu je to najdôležitejšie

Hlavné a najdôležitejšie je, že v sebe nosíte nový život. Ak sa má plod dobre, prospieva a naberá na váhe, to jediné by v tejto chvíli pre vás malo byť smerodajné. O sledovanie váhového prírastku dieťatka vo vašom brušku sa stará váš gynekológ na pravidelných poradniach. No to, či ste v 15 tt a pribrali ste iba 2 kilá alebo už nehoráznych 8, záleží od mnohých faktorov. Nejednej žene býva najmä počas prvého trimestra zle, opakovane vracia, stráca apetít a do jedenia sa musí doslova nútiť. Je preto pochopiteľné, že číslo na váhe stagnuje či sa dokonca znižuje. "Ja som v 10tt mala o 6 kíl menej. Bolo to nevoľnosťami. Bála som sa čokoľvek zjesť, lebo mi bývalo zle. Snažila som sa ale jesť aspoň maličké porcie a častejšie," popisuje svoju skúsenosť na fóre mamička.

Iné tehuľky sa zas môžu zavodňovať už počas prvých mesiacov a to sa prejaví aj na čísle na váhe. Môže sa tiež stať, že v priebehu krátkeho obdobia naraz prieberiete niekoľko kíl, aj keď jete stále to, čo doteraz, a potom sa zas váha ustáli aj na mesiac či dlhšie. Vašu váhu však bude mať pod dohľadom opäť váš gynekológ a ak by váhový nárast bol prílišný, bude to s vami riešiť.  

Každá mamička je iná

Z detských chorôb má hlavu v smútku nejedna mama. Najmä u detí, ktoré už navštevujú kolektívy, je to často začarovaný kruh a jednu chorobu strieda druhá. Toľko príznakov, diagnóz a kadejakých liekov, že sa v tom človek začína strácať. Bežné prechladnutia už máme po niekoľkých razoch v malíčku a zvyčajne poznáme osvedčené recepty, ktoré našim drobcom zaberú. Keď ale príde čosi nové, dokáže nás to poriadne vyviesť z miery. Jednou takou záhadou je aj šiesta choroba. Aj napriek tomu, že nejde o život ohrozujúce ochorenie, jeho prejavy dokážu vystrašiť nejedného rodiča.

Čo to vlastne je?

Šiesta choroba je vírusové ochorenie, pre ktoré sú typické najmä vysoké teploty a výsyp vyrážok. Najčastejšie sa s ňou stretávajú deti od 6 mesiacov do cca 2 až 3 rokov. Šiestou chorobou si dieťatko prejde len raz za život, keďže po jej prekonaní mu zostane už doživotná imunita.

Inkubačná doba, teda čas, za ktorý sa ochorenie u dieťatka prejaví, je zvyčajne 1 až 2 týždne. Preto ak sa u vás šiesta choroba potvrdí, informujte o tom známych, ktorí boli v tom čase s vami v kontakte. Ide totiž o nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda kýchaním, kašľaním, pri rozprávaní či slinami.

Ako „šestku“ rozpoznať?

Šiesta choroba prichádza ako blesk z jasného neba, bez toho, aby ste na drobcovi spozorovali akékoľvek iné príznaky. Odrazu sa objaví vysoká teplota, ktorá sa môže vyšplhať aj nad 39 °C a zvyčajne trvá až 3 dni. Ako prišla, tak aj odznie, počítajte teda s tým, že po troch dňoch náhle klesne a vystrieda ju výsyp. Na tvári, končatinách, hrudníku a krku sa objavia ružovo-červené fliačiky. Keď tieto vyrážky zatlačíte, miesto zostane biele. Nemusíte mať obavy, výsyp nie je pre dieťatko bolestivý a nie je potrebné ho ani nijako špeciálne ošetrovať. Šiestu chorobu môže sprevádzať aj nádcha, mierny kašeľ, zväčšené lymfatické uzliny, mrzutosť, únava či nechuť do jedla.

Časté kýchanie, plný a upchatý nos... Ako rozoznať, či váš drobec chytil nejakú virózu alebo sa u neho začala prejavovať alergia? 

Existujú rôzne alergie, od potravinových, cez kontaktné alergie na rôzne látky a predmety až po alergické a senné nádchy, ktoré sú u nás najrozšírenejšie. Alergická nádcha sa môže vyskytnúť a trvať celoročne, senná sa väčšinou objavuje v období, keď príroda začína kvitnúť alebo naopak odkvitať. Príznaky respiračných alergií sa často až príliš nápadne podobajú na priebeh bežnej chrípky. Rodičov, a niekedy dokonca aj lekárov, to preto neraz mätie. Skôr než vyrazíte k lekárovi preto skúste odpozorovať niekotoré z nasledujúcich prejavov vášho dieťaťa.

Podrobne si všímajte príznaky

Respiračné alergie, či už sezónne alebo celoročné, najčastejšie spôsobujú kýchanie, plný, upchatý nos a vodnaté, opuchnuté oči. Prejaviť sa môžu aj bolesťami v hrdle. Existuje však ešte jeden príznak, ktorý by vám mohol napovedať, že ide o alergiu - svrbenie očí, nosa a horného podnebia.

Na druhej strane, ak sú oči aj zapálené, červené či hnisavé, môže ísť o zánet. V takom prípade by ste mali navštíviť pediatra čo najskôr.

Istým vodítkom by teoreticky mohol byť aj výtok z nosa. Iba na základe farby a textúry sopľov však ťažko určiť, či ide o nádchu alebo alergiu. V oboch prípadoch sa totiž vodnaté, bezfarebné soplíky môžu v priebehu niekoľkých dní zmeniť na zelené a husté.

Herpes sa môže jednoducho preniesť z človeka na človeka priamym kontaktom. Imunitný systém nás, dospelákov, si s nákazou dokáže poradiť. U najmenších detí však môže mať toto vírusové ochorenie fatálne následky. Ak sa teda u vás objaví táto nepríjemná vyrážka, buďte pri styku s bábätkami obzvlášť obozretný!

Herpes sa najčastejšie vyskytuje na perách alebo v okolí úst či na podnebí. Na mieste sa vytvárajú bolestivé pľuzgieriky a afty. U niekoho sa objaví iba raz, prelieči sa a už sa nevracia, iní sa s ním zas stretávajú opakovane.

Častý najmä v lete

Prejavy od úplneho počiatku - svrbenie, napínanie kože - cez samotnú vyrážku, ktorá sa neskôr zmení na chrastu, až po jej preliečenie a zmiznutie, trvá zhruba 8 až 12 dní. Herpes sa často objavuje najmä počas letných mesiacov, keďže mu okrem nedostatočnej hygieny do kariet prihráva aj množstvo slnečných lúčov, ktoré citlivú kožu na perách vysúša a dráždi. Pod vznik herpesu sa môže podpísať aj prílišná fyzická alebo psychická záťaž. Ako prevencia sa odporúča zdravá životospráva, dostatok vitamínu C a B12 a zinku. Okrem herpesu na pere sa objavuje aj na pohlavných orgánoch. Vtedy hovoríme o genitálnom herpese.

Najcitlivejšie sú novorodeniatka

Ak sa u nás objaví herpes, najväčší pozor by sme si mali dať práve pri styku s novorodeniatkami. Ak rodič alebo akákoľvek návšteva trpí herpesovým vírusom, mala by sa vyhnúť akémukoľvek styku s malým jedincom. Novorodeniatko sa môže nakaziť priamym kontaktom – mazlením, bozkom – ale aj stykom s predmetom, na ktorom sa vírus nachádza, napríklad hračky, lyžička a podobne.

V horúcich dňoch hľadáme množstvo tipov ako sa neprehriať a nespôsobiť si zdravotné problémy. Prečítajte si tie naše a potešte nás do komentárov aj svojimi.

• Ľadové obklady/sprcha. Obaja sú skvelými pomocníkmi v horúcom lete. Ľadové kocky alebo prúd studenej vody pustite na zápästia či lakťové jamky. Účinok budú mať všade, kde prúdi krv pri povrchu, napríklad aj na krku alebo v zákolenných jamkách.

• Voda v spreji. V predaji je množstvo vôd v rozprašovači, ktoré náš môžu schladiť. Alebo si môžeme spraviť vlastnú. Do malého rozprašovača (napríklad z použitej voňavky) dáme minerálku a vložíme do chladničky. Pred odchodom si ju len „šupneme“ do kabelky.

• Ventilátor a klimatizácia osviežujú ľudí v horúcich krajinách. Ventilátory už v súčasnosti zoženieme aj malé, ktoré sa zmestia do kapsy. Využiť sa dajú aj stolové ventilátory napojiteľné cez USB, s ktorými sa schladíte počas práce na počítači. Možností je mnoho. Klimatizáciu nemajú zatiaľ všetci, hoci jej využívanie stúpa. Teplota by však nemala byť priveľmi rozdielna od vonkajšieho prostredia, aby nenastal pri zmene prostredí šok. Odporúčajú sa rozdiely do 4-5°C.

• Tekutiny sú nevyhnutnou súčasťou každého dňa a to nie len v lete. 60% ľudského tela dospelého človeka tvorí voda, u detí je to dokonca viac. Preto sú na dehydratáciu náchylnejšie. V lete sú vhodné minerálne vody. Pozor si dajte na rozdiel medzi pramenitými vodami a minerálkami. Nie je to to isté. Minerálne vody obsahujú viac elektrolytov, ktoré vám takpovediac udržia vodu v krvi. Ak budete piť čistú vodu z vodovodu, tak vami len prejde. Dobrými tekutinami sú aj džúsy alebo letný čaj. Ak pijete príliš studenú vodu, schladenie je len dočasné. Organizmus začne produkovať teplo a vodu zohreje. Pri teplých nápojoch musí vyložiť energiu na schladenie. Výsledkom oboch je, že vám je teplo. Skvelým tipom na tekutiny je aj citronáda. Ľahko si ju pripravíte aj doma: zmiešate vodu, pár kociek ľadu, vytlačený citrón a niekoľko jeho plátkov a pár lístkov mäty. Môžete ju dosladiť troškou medu.

• Oblečenie na leto by malo byt priedušné, teplo zbytočne nedržať a malo by dobre sať pot. Tieto vlastnosti máva bavlna a ľanová tkanina. Na trhu už je slušný výber, preto by nemal byť problém vyhnúť sa nepríjemným umelým materiálom.

Prehriatie organizmu alebo odborne hypertermia je nefyziologické zvýšenie teploty organizmu spôsobené poruchami termoregulácie. Naopak, zníženie teploty nazývame hypotermia.

Viete aký je rozdiel medzi prehriatím a horúčkou?

Hypertermia (prehriatie) je spôsobené teplotou okolia a neschopnosťou tela ochladzovať sa. Na druhu stranu, klasická horúčka je spôsobená vírusom alebo baktériou, ktoré prestavia náš „termostat“ v mozgu (v oblasti zvanej hypotalamus), aby spravili prostredie nehostinným pre tieto potvorky. Po skončení infekcie sa „termostat“ vráti do pôvodnej teploty.

Hypertermiu rozdeľujeme do niekoľkých stupňov:

• Tepelný stres

Tento stav nastáva, keď teplota tela začne stúpať a nedokážete sa ochladiť potením. Môže viesť k nasledujúcim stavom ako tepelné vyčerpanie alebo úpal. Príznaky tohto stavu sú nevoľnosť, pocit slabosti, smäd a bolesti hlavy.

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy