Viete ako pomáhajú silnejší slabším? Čo sa môže stať po ťažkej noci? Či ako to dopadne, keď angličtina nie je vaša silná stránka? Dozviete sa v tomto Týždni 🙂

• Malej dnes vypadla tá veľká horná mliečna jednotka - v škôlke, pri jedení palaciniek a ona zub prehltla. Keď som sa jej spýtala, prečo ho nevypľula, odpoveď bola:
  „Veď hádam nebudem vypľúvať aj palacinku!“

• Štvorročná: „Mamka? A to vadí, keď si striháme toto?“
  Ja: „Čo toto?“
  Štvorročná ukazuje na mihalnice: „No toto, čo máme na očkách.“
  Ja: „No jasné, že to vadí. Mihalnice sa nestrihajú, tie potrebujeme aby nám chránili oči... A na ktorom očku si si strihala mihalnice? Na pravom, či na ľavom?“
  Štvorročná: „Na obidvoch.“
  Potom som si spomenula, ako som to isté urobila ako dieťa, tak sa jej priznávam:
  „A vieš čo? Aj ja som si raz, ale len raz, odstrihla z mihalníc a potom som to veľmi ľutovala.“
  Štvorročná s nadšením: „A tiež tak do vlniek? Či rovno?“

• Dnes je u susedov chlapec na návšteve, vzrastom podobný ako náš predškolák, tak vyzvedám:
  Ja: „Ako sa voláš?“
  On: „Tomáško.“
  Ja: „Koľko máš rokov?“
  On: „Päť. Vlastne päť a pol.“
  Ja: „To ešte nejdeš do školy, však? Kedy si sa narodil?“
  On: „O dva týždne skôr!“

• Raz večer sme šli s polovičkou domov po dedine odkiaľ pochádza. Po chvíľke sme zbadali jeho kamaráta čupieť na chodníku. Mal celkom dosť vypité a nevyzeral, že by vedel kadiaľ má ísť domov. Priateľ pribehol k nemu, vzali sme ho pod pazuchy, aby neostal niekde vonku a neprechladol a vliekli sme ho na ulicu, na ktorej býva. Začal nám hovoriť akí sme super, ďakovať a potom sa nás pustil, že už je skoro pri dome a že už zájde. Fakt bol blízko domu, tak sme ho vyprevadili a šli preč.
  Na druhý deň prišiel priateľov brat a začal v záchvate smiechu hovoriť o tomto kamarátovi, že čo vyviedol. My s priateľom sme obaja stuhli, že snáď sa nič nestalo a predsa sme ho mali odniesť až k dverám. A on si, prosím vás pekne, večer aj tak pomýlil dom, otvoril dvere u susedov, vyzul sa a ľahol si na gauč spať Susedia si ho doma na gauči vôbec nevšimli. Dokonca, ani keď ten starší pán išiel zamknúť dvere. Iba keď sa tento expert ráno zobudil a 10 minút rozmýšľal, kde to je. Po chvíli vstal a chcel vyjsť von, ale dvere boli zamknuté.
  Tak sa vybral do spálne za susedmi, aby ho pustili von, že on netrafil domov. Susedia ho našťastie spoznali a nedostali infarkt, ale odteraz sa na ňom smeje celá dedina.

• Raz som prišla pre dcéru (3 r.) do škôlky a v šatni mi hovorí:
  „Ďakujem ti mama, že si pre mňa prišla do škôlky, je to od teba milé.“