Milé maminky, nemaminky, alebo len obyčajné milovníčky sladkých dobrôt ako ja!

V tomto článku by som vám chcela priblížiť a zároveň zhrnúť naše testovanie Panna Cotty od Raja. Tak ako každé iné testovanie, tak aj toto začalo samotným zapojením mojim príspevkom s popisom, prečo práve ja by som mala byť vybraná do testovania. 

Brala som to ako skvelú príležitosť vyskúšať túto uľahčenú prípravu tohto dezertu, keďže doposiaľ som ju pripravovala klasicky zo smotany a želatíny a na druhej strane som bola aj zvedavá ako môže takýto "polotovar" v krabičke chutiť a či sa vôbec môže priblížiť jej ozajstnej chuti.

Šťastie sa na mňa tentokrát usmialo a o týždeň po oznámení, že som bola vybratá, mi zazvonil kuriér aj s balíčkom. Aké bolo moje prekvapenie, keď okrem 4 krabičiek s Panna Cottou, som objavila aj rozkošné formičky na jej prípravu? Popravde, tie mi urobili asi ešte väčšiu radosť ako samotný dezert. 🙂

Možno sa medzi nami nájdu aj také, ktoré ani netušia, čo je to za dezert. Tak aspoň v skratke. Panna cotta je taliansky dezert z oblasti Piemont a doslovne znamená "varená smotana".  Je to vlastne uvarená smotana so želatínou, cukrom a mliekom, ktorá sa ešte horúca naleje do nádob a necha vychladiť, aby stuhla.

Nám ale prišla uľahčená verzia, ktorá sa dala pripraviť dvoma jednoduchými spôsobmi:

K napísaniu článku ma vždy privedie nejaká osobná skúsenosť či príbeh, ktorý niekde začujem, prinúti ma nad vecou porozmýšľať a mám chuť sa s tým ďalej podeliť. 

V posledných týždňoch sa mi takých vecí –žiaľ negatívnych stalo niekoľko. Ale všetko postupne a poporiadku.

Počas dennej služby v práci som sa s deťmi vybrala na prechádzku a na nej sme našli v tráve peňaženku. V nej občiansky, vodičský, zdravotný preukaz, kreditné karty a ešte nejaké zákaznícke karty a k tomu hotovosť cca 500€. Presne neviem, hádam len podľa farby bankoviek. Dotyčná bývala skoro na druhom konci dediny ale čert to ber, rozhodla som sa zaniesť jej tú peňaženku veď už musela byť riadne nervózna z jej straty. Vybavovanie dokladov nie je príjemná a ani lacná záležitosť a aj tá hotovosť je vysoká, tak sa určite veľmi poteší, že sa všetko našlo. Deti boli už unavené, umrnčané, hladné no i napriek tomu mi svedomie nedalo nechať trápiť dotyčnú čo i len minútku dlhšie a tak sme v ceste pokračovali ďalej. Zazvoním, žena víde vonku a toto je náš rozhovor:

Ja: „Dobrý deň. Našla som vašu peňaženku a priniesla som vám ju.“

Žena bez pozdravu a jediného slova mi ju vytrhla z rúk a začala sa v nej prehrabávať.  Deti už fakt boli dosť zlé, tak som sa teda otočila na odchod keď v tom....

Žena: „Chýba 10€.“

Keď mi prišla správa, že som bola na Modrom koníku vybraná na testovanie CEWE fotoknihy, najskôr sa mi nechcelo veriť. Ešte nikdy som sa totiž do žiadneho testovania nezapojila, na koníku som aktívna len v zopár skupinách a zrazu takáto šanca. Avšak potešila som sa, bola to pre mňa trochu aj výzva. Prvotná dilema však nastala hneď po tom, ako som začala uvažovať, aké fotky do fotoknihy vlastne dám. Naše rodinné som použiť nechcela, a aj keď sa venujem foteniu portrétov, detí a rodiniek, fotokniha zostavená z týchto fotiek by mi asi len ležala na poličke bez ďalšieho využitia. Fotoateliér totiž nemám, a tak ma ľudia kontaktujú ohľadne fotenia prostredníctvom internetu, kde si rovno nejakú tú fotogalériu prezrú a majú o mojej tvorbe predstavu. Potom sa mi však v hlave zrodil nápad, vytvoriť niečo, čomu sa poteší možno niekto aj o 100 rokov, nezávisle od toho, či ma poznal alebo nie. Ale pekne po poriadku. 🙂

Okrem fotenia osôb sa v chvíľach voľna venujem aj mapovaniu môjho rodného mesta. Zbieram staré fotografie, pohľadnice, spomienky – často kvôli nim musím navštíviť pamätníkov, ktorí už na tom s pamäťou nie sú najlepšie a fotografií, ktoré by mapovali niektoré lokality je málo, menej ako by chcela a ako by mi pomohlo vytvoriť si v hlave predstavu ako v ktorom období vyzerali. Je to také skladanie čriepka s čriepkom, pričom niekedy treba použiť naozaj veľa lepidla. Keby som natrafila na dobový fotoalbum alebo na fotoknihu výlučne s fotkami môjho mesta, bolo by to pre mňa ako nájsť poklad. Tak som si teda povedala, že si jeden takýto poklad z mojich fotografií vďaka Cewe vytvorím. A že možno sa mu o tých 100 rokov skutočne niekto poteší. 🙂

Ale aby som prešla k samotnej Cewe fotoknihe. 🙂

To, čo mi odjakživa na fotoknihách veľmi nesedelo, je že podľa mňa fotky umiestnené v nej treba už fotografovať ako šité na ňu. Myslím tým predovšetkým formát fotiek, ak nepoužijete výlučne fotografie orientované na výšku alebo na šírku (prípadne nejaký crop, napr. štvorec), tvorba knihy a samotné rozloženie fotiek vám zaberie viac času. Treba tiež samozrejme myslieť nato, aby spolu jednotlivé fotky ladili, či už farebne alebo motívom.

Ako prvý krok si teda nainštalujete softvér na tvorbu fotoknihy, stiahnete si ho zdarma na stránke www.cewe.sk, alebo na webovej stránke Fotolabu (možno ešte aj inde, nepátrala som do detailov). Inštalácia softvéru zaberie nie dlhú chvíľu, pri mojom cca 8 ročnom PC to trvalo asi 4 minúty.

Po nainštalovaní softvéru sa môžete pustiť smelo do práce, pričom najskôr si vyberiete formát fotoknihy – je na výber celkom slušná škála možností od miniknižôčky až po knihu na panoramatické zábery alebo XXL knihu. Nasleduje výber kvality papiera, ja som si zvolila lesklý fotopapier – fotografie podľa mňa na ňom vyznejú profesionálnejšie a možno trochu dramatickejšie ako na matnom.