Práve vďaka tohtoročnému výnosu zo Dňa narcisov a vašej podpore môžeme opäť realizovať relaxačné pobyty pre onkologických pacientov. Každý rok pacientom dávame šancu zrelaxovať, oddýchnuť si po náročnej liečbe, dobiť si baterky v krásnej prírode, načerpať nové sily a stráviť spoločný čas s ľuďmi, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. A to všetko len vďaka vašej pomoci. 🙂

Relaxačné pobyty pre onkologických pacientov sa už tradične konajú v štyroch turnusoch v priebehu mesiacov máj a jún. Momentálne máme za sebou dva pobyty v Trenčianskych Tepliciach a ďalšie dva v Dudinciach nás o chvíľu čakajú. Celkovo sa počas jedného roka pobytov zúčastní  približne 400 pacientov.

Veľmi sa tešíme, že pacienti z každej týždňovky odchádzajú šťastní a spokojní. Potom sme šťastní aj my, že sme im mohli pripraviť týždeň plný zaujímavých aktivít a krásnych zážitkov, ktoré im budú ešte dlho rezonovať v spomienkach. Následné slová vďaky nás vždy motivujú pokračovať v našej práci a realizovať nielen ďalšie pobyty, ale aj iné projekty, prostredníctvom ktorých môžeme pomáhať iným. 

Pre pacientov bolo počas pobytu pripravených množstvo aktivít - športové hry, kreatívne kurzy, vzdelávacie prednášky, výlety do okolitej prírody a za kultúrnymi pamiatkami. Takéto aktivity zamestnajú myseľ a telo a týždeň plný radostných zážitkov pomôže pacientovi oddýchnuť si a nemyslieť na chorobu.

A čo na relaxačné pobyty hovoria samotní pacienti? Prečítajte si. 🙂 

"Úprimne a z celého srdca ďakujem všetkým, ktorí organizujú relaxačné týždňové pobyty pre onkopacientov, aby v krásnom prostredí načerpali silu a energiu do ďalších dní a aspoň na chvíľu zabudli na útrapy spojené s chorobou. ĎAKUJEM prináleží aj našim trom kočkám – Janke, Lucke a Macke, ktoré svojou fantáziou a kreativitou pripravili bohatý a pestrý program na celý týždeň. Rána sme začínali rezkou rozcvičkou, po raňajkách sme sa vydali na túru do okolitej prírody, poobede bola pripravená prednáška so psychologičkou a onkologičkou, turnaj v minigolfe a po večeri nás prekvapili hrami, kvízmi aj krúžkom šikovných rúk, pričom mnohí z nás v sebe objavili dosiaľ nepoznané..... Naše milé spomienky na pobyt umocnia aj dva celodenné výlety do Bojníc a na hrad Strečno, či splavovanie Váhu na pltiach. Počasie bolo celý týždeň nádherné, nové priateľstvá nám budú neustále pripomínať krásne prežité chvíle a vlastnoručne vyrobené stromčeky šťastia, náramky, či milé obrázky všetkých, s ktorými sme ten nádherný týždeň prežili."

Bojujete s mokrou postieľkou aj niekoľkokrát za noc? Alebo je neodmysliteľnou súčasťou pyžamka plienka, s ktorou je už podľa vás načase skoncovať? Nezúfajte, nejedného rodiča máta, kedy a najmä ako odplienkovať dieťa nadobro. I keď zaručené návody by ste len ťažko hľadali, možno je dobré vyskúšať aspoň zopár tipov mám, ktoré si tým tiež prešli a nakoniec to ich drobci zvládli.

Kedy skoncovať s nočnou plienkou?

Odúčanie od plienok je skôr pocitová záležitosť, nikto vám preto nevie povedať, kedy je ten správny čas začať. U väčšiny detí sa to deje postupne, teda najskôr prestanú nosiť plienočku cez deň, potom cez denný spánok a nakoniec aj v noci. Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre radikálne riešenie, ako tomu bolo v tomto prípade: "U nás to bolo všetko naraz. Jednoducho sa malej povedalo, že plienočky už nie sú, že budeme chodiť na záchod. Nedávala som jej ani na spinkanie, dala som jej prebaľovaciu podložku pod plachtu. A super, nehoda sa jej stala možno raz. Mala dva roky a mesiac. Samozrejme, že sme predtým skúšali cez deň, ale keď som sa stále pýtala na cikanie a aj tak sa mi docikala, rovno sme plienočku vrátili a skúsili sme povedzme za dva týždne." Občasná nehoda sa môže pritrafiť aj u menších školákov, no pokiaľ sa to po 5. roku stáva často alebo pravidelne, je vhodné obrátiť sa na odborníka.

Dôležité je správne načasovanie aj z pohľadu ročného obdobia, nielen veku dieťaťa. Asi každá mama vie, že odúčať deti v zime je nezmysel. Nie je ničím ojedinelým, že keď už drobec v lete behá bez problémov bez plienok, s prvým ochladením sa začnú stávať nehody. "My sme začali až vo veku dva a pol roka v lete, lebo v zime to nemalo zmysel, vždy sa pocikal. Ale dlho už v noci spal tak, že mal do rána suchú plienku, tak som ho dala spať bez nej a bolo to ok. Ibaže na druhú noc sa pocikal. Asi je ten detský zadoček už navyknutý na to, že ho tá plienka hreje, ale tak som sa nevzdala, skúsila som ďalšiu noc a odvtedy nemáme v noci plienky, samozrejme cez deň tiež od leta," potvrdzuje príspevok na fóre Modrý koník. Navyše spaním v zime v mokrej postieľke si koledujete o prechladnutie a ani opraná bielizeň neschne tak rýchlo, ako by človek potreboval 🙂  

Čakať na suchú plienku alebo nie?

Ani v tomto nie sú mamičky jednotné. Kým jedny tvrdia, že suchá plienka je jasným signálom na odúčanie na noc, iné na tú suchú plienku čakajú márne. Pokiaľ si myslíte, že drobec by to už mohol zvládnuť a je podľa vás najvyšší čas, nebojte sa ísť do toho. "Ja mám odskúšané, že treba dať nepremokavú plachtu, spaciu plienku radikálne zrušiť a hotovo. Vyskúšať to tak na týždeň a ak sa bude denne pocikávať, tak by som plienku na noc vrátila a vyskúšala zase o mesiac, dva. Keď budete čakať, kým bude plienka suchá, tak sa možno nedočkáte - decká sú pohodlné, a keď vedia, že majú plienku, tak sa na nočník neunúvajú," vyjadrila svoj názor na fóre jedna mamička. "Nelka začala chodiť na nočník mesiac predtým, ako mala dva a pol roka. Plienku som jej ale na spanie dávala a vždy po prebudení bola plná. Raz som jej poobede zabudla dať a nepocikala sa. Odvtedy bola poobede bez plienky a o pár dní sme to vyskúšali aj na noc. Keď mala dva a pol roka, bola komplet odplienkovaná," opisuje svoju skúsenosť ďalšia z diskutujúcich.

Je úplne prirodzené, keď malé deti ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Nie nadarmo sa vraví, že dieťa poznáva svet ústami. Väčšina mám nerobí drámu z toho, keď si dá dieťa do úst za hrsť piesku, hliny, zahryzne do mydla, či si potajomky odtrhne kúsok papiera. Čo ale robiť, keď dieťaťu takéto "dobroty" zachutia? Existuje na to vôbec nejaké vysvetlenie?

Takáto porucha, kedy človek konzumuje nejedlé veci, sa volá Pica (pika) syndróm. Stretne sa s ním asi každé tretie až štvrté dieťa vo veku od 2 do 4 rokov. Nemusí to ale nič znamenať. Vo väčšine prípadov ide len o zvedavosť a postupne sa tento problém vytratí aj sám.

Pica syndróm je veľkou záhadou

Nejde totiž o chorobu, ale o príznak čohosi, čo nepoznáme. Ako k tomu dôjde a čo s tým urobiť, nikto presne nevie. Pica syndróm môže naznačovať, že telu chýbajú nejaké živiny alebo minerálne látky, no vyskytuje sa aj u detí a dospelých, ktorí majú pestrú a pravidelnú stravu a hodnoty minerálnych látok v norme.  

Ak spozorujete, že vaše dieťa, ktoré je už dosť rozumné na to, aby pochopilo, že nejedlé veci nepatria do úst a aj napriek tomu konzumuje nezvyčajné veci ako hlinu, piesok, zubnú pastu, vlasy, kriedu, papier, mydlo a podobne, mali by ste vyhľadať odborníka.

Riešte to!