Peľová sezóna už opäť začala. Aj krátka prechádzka môže spôsobiť citlivejším jedincom rôznorodé prejavy alergickej reakcie, ako sú svrbenie nosa, pálenie očí, časté kýchanie alebo svrbenie, či viditeľné podráždenie pokožky. Existujú rôzne druhy alergénov a deti sú v tomto ohľade ďaleko citlivejšie. Drobné organizmy a pele sú prispôsobené k šíreniu na veľké vzdialenosti, k čomu im ideálne poslúžia rôzne textílie a oblečenie.

Čo sa skrýva medzi vláknami?

Alergie nie sú len sezónne záležitosti. V domácnosti sa bežne nachádza niekoľko druhov alergénov. Najčastejšie sú to roztoče. Tie nájdeme vo všetkých textíliách, dokonca na plyšových hračkách. Ďalšími sú plesne, zvieracie chlpy a peľ samotný. Plesne šíria vzduchom škodlivé mikroskopické spory. Peľ sa, rovnako ako v prípade textilu, zachytáva na srsti domácich miláčikov, čo spôsobuje nepríjemné reakcie.

Ako alergény eliminovať?

V prírode sa niektorým alergénom skrátka nevyhnete. Pohybujú sa voľne vzduchom v rôznych vlnách a intenzite. Znížiť ich výskyt v domácnosti je ale možné rôznymi spôsobmi. Obvykle sú dlho odhaľované príčiny alergie, ktoré následne eliminujeme pomocou zmeny životného štýlu či zapojením nových technológií. Napríklad využitie horúcej pary má v prípade likvidácie alergénov jednoznačne pozitívne výsledky. Para totiž preniká ľahšie a hlbšie medzi vlákna ako voda a dostane sa tak dôsledne ku každému kúsku textilu. Lepšie rozpúšťa pracie prostriedky a dokáže ich rovnomerne využiť. Navyše vďaka vysokej teplote účinne zbavuje oblečenie nežiaducich mikroskopických organizmov a nečistôt.

Práčka, čo má paru

Ak má vaše dieťa viac ako štyri roky a cmúľa si palec, začína mať problém, pretože sa tým zvyšuje riziko problémov so zubami a rečou. V prípade, že si cmúľa palec po piatom roku, pravdepodobne čelí emocionálnemu problému alebo poruche, najčastejšie úzkosti. Aby sa tieto problémy vyriešili, potrebuje odbornú pomoc. Často ide o jednoduchú liečbu, ktorá je účinná a pomáha.

Mnohí odborníci sa  zhodujú v tom, že cmúľanie palca by mali rodičia ignorovať a problém odzneje sám od seba. Liečbu potrebujú deti, ktoré si cmúľajú palec po 4. a 5. roku s veľkou intenzitou. Na každé dieťa však platí niečo iné. Ak spolupracuje, odučí sa jednoduchšie, no keď odmieta spolupracovať, zlozvyk neodzneje. Väčšinou odoznie potreba cucania si palca okolo dvoch rokov. Niektoré deti však zvýšia frevenciu a intenzitu do takej miery, že sa cucanie stáva sociálnym alebo dentálny problémom.

Zapojte celú rodinu

V prvom rade by si rodičia mali ujednotiť, či ide len o bežný zlozvyk alebo zlozvyk, ktorý upozorňuje na určité psychické problémy. V takom prípade, je potrebné konzultovať odstránenie zlozvyku s detským psychológom. 

Pri bežnom zlozvyku je vhodné vysvetliť dieťaťu, prečo je cmúľanie palca nevhodné, čo spôsobuje a prečo by s tým malo prestať. Rodičia by mali zvoliť takú formu rozhovoru, aby to dieťa pochopilo a spolupracovalo. Ak pôjde o násilné odvykanie, rodičia nebudú úspešní, pretože nátlak nepomáha. 

Ak dieťa počas dňa spolupracuje, môže nastať problém s cmúľaním palca v noci. Počas spánku si dieťa vloží prst do úst podvedome. Pomôcť môžu rukavice, ktoré sú upravené tak, aby prsty neboli v rukavici jednotlivo, ale v celku.

Muž sa sťažoval, že mu manželka nepovedala ani obyčajné ďakujem, keď jej s niečím doma pomohol. Moja odpoveď ho zrazila na kolená...Jedného dňa prišiel ku nám na návštevu môj dávny priateľ. Mali sme si posedieť pri káve a porozprávať sa, pretože sme sa dlho nevideli. Po vypití kávy som ho zavolal, aby išiel so mnou do kuchyne, pretože musím umyť riad. Zostal sa na mňa dívať, akoby som išiel stavať loď. Povedal mi: „Dobre pre teba, že tvojej žene pomáhaš. Moja manželka moju pomoc nikdy neocení“. Odišli sme do kuchyne, šikovne som umyl riad a vrátili sme sa na terasu. Vysvetlil som mu, že moja žena nepotrebuje pomocníka, ale partnera. Tak by to malo v manželstve byť. Nepomáham jej preto, aby som jej odobral z množstva práce, ale preto, lebo sme tu dvaja a je to náš spoločný domov. „Pomáham svojej žene upratať dom, pretože neporiadok a špinu robíme obaja. Pomáham mojej žene variť, pretože aj ja chcem jesť, tak prečo by to mala robiť len ona? Pomáham svojej žene s umývaním riadu po večeri, pretože som ho zašpinil rovnako, ak nie viac. Pomáham mojej žene s deťmi, pretože sú aj mojimi deťmi, bez ohľadu na to, či mám náročnú prácu, alebo nie. Mojou prvoradou úlohou a zamestnaním je byť otcom a rodičom, až potom účtovníkom. Pomáham svojej žene žehliť a ukladať šaty, pretože sú medzi nimi aj moje veci a veci našich detí.Nie som v dome na to, aby som pomáhal, som súčasťou tohto domu“. Pokiaľ ide o uznanie, spýtal som sa priateľa, kedy manželke naposledy poďakoval za to, že upratala dom, vyprala bielizeň, vymenila posteľné plachty, osprchovala deti, či dovarila. „Povedal si jej ďakujem?“. Ostal stáť ako obarený. Pripadá vám to absurdné, páni? Je to podľa vás divné? Nie je čudné skôr to, že keď sa raz konečne rozhodnete vyčistiť podlahu, očakávate prinajmenšom slávnostné ocenenie? Prečo? Premýšľali ste niekedy, človeče?! Možno je pre vás zrejmé, že všetky tieto veci sú úlohou ženy. Možno ste si jednoducho zvykli, že všetko sa udeje bez toho, aby ste museli pohnúť prstom. Potom sa ale nečudujte, že vaša partnerka, alebo manželka vám takúto lásku opláca rovnakou intenzitou. Priložte ruku k dielu a uvedomte si, že vo vašom dome nie ste hosť, ktorého treba obsluhovať. Správajte sa vo vašom dome, ako domáci pán, nie ako návšteva.