Banská Bystrica - 4. mája 2017. Deň matiek oslávia tento rok mamičky skutočne originálne. Banskobystričanky sa stretnú v sobotu 13. mája na jedinečnom festivale Nos!, ktorý organizuje občianske združenie Nosma ako súčasť osláv Európskeho týždňa nosenia.

Otvorenie festivalu je naplánované na 10:00 a hneď potom budú pre všetkých aktívnych rodičov pripravené ukážky cvičenia s bábätkami v šatkách, tancovanie s deťmi či prehliadka módnych šatiek a nosičov. Počas celého festivalu bude záujemcom zdarma poskytované poradenstvo nosenia detí lektorkami nosenia aj laktačné poradenstvo v spolupráci s MAMILA o.z.

Na festivale sa budú prezentovať výrobky kvalitných slovenských aj zahraničných značiek šatiek a nosičov. Budete mať jedinečnú možnosť všetko si osobne vyskúšať, pýtať sa priamo výrobcov či predajcov a vybrať si to pravé pre seba. Nezabudli sme ani na oblečenie na nosenie a dojčenie, praktické módne doplnky či zdravú obuv pre deti.

Na svoje si prídu aj rodičia batoliat a starších detí, ktorí budú si budú môcť nacvičiť ako efektívne komunikovať so svojimi potomkami. V detskom kútiku sa deti zabavia pri zážitkových a pohybových hrách v sprievode skúsených animátorov. Uskutočnia sa aj diskusie a workshopy na témy nosenia, dojčenia či aromaterapie v detskom veku.

Každý účastník bude mať navyše možnosť vyhrať hodnotné ceny od našich partnerov. To už sa naozaj oplatí prísť a zažiť neopakovateľnú atmosféru v komunite aktívnych rodičov.

Viac informácií 

Riadne sci-fi?! Ani nie, predstavte si, že už v roku 1923 bol vyslovený vedecký predpoklad, že ľudské embryá sa budú vyvíjať v umelej maternici, mimo telo človeka. Zadefinoval to britský vedec J.B.S. Haldane pod pojmom ektogenéza. Až dnes odborníci vyvinuli akési vrecko…

Umelá plastická maternica bola vytvorená zatiaľ na účely testovania. Testom sa podrobili predčasne narodené jahňatá. Ich vývinový vek bol ekvivaletný veku detí narodených v 23. týždni tehotenstva. Testovanie bolo úspešné, a preto sa predpokladá, že počas nasledujúcich piatich rokov budú prebiehať pokusy aj na ľuďoch. Vedci tvrdia, že táto “pomôcka” má zaistiť bezpečné prostredie pre predčasne narodené deti. Niečo ako inkubátor. Na rozdiel od neho, sa však pomocou systému “biobag”, pokúšajú presne replikovať podmienky v maternici.

Ako to funguje?

Plod sa nachádza v plastickom obale, je obklopený kvapalinou. Tá zložením a obsiahnutými živinami pripomína plodovú vodu. Plod dýcha cez vyrobenú umelú pupočnú šnúru. V jeho srdci prúdi okysličená krv, odkysličená je odvádzaná pomocou pupočnej šnúry do špeciálneho zariadenia - oxygenátora. Tu sa odkysličená krv mení na okysličenú a vracia sa späť do plodu. Nie je použité žiadne mechanické čerpadlo, pretože aj jemný  tlak môže smrteľne preťažiť nedostatočne rozvinuté srdce. Syntetická plodová voda sa vypustí z obalu, keď sú spotrebované živiny. Takto, spolu s ňou, odchádzajú aj výkaly plodu.

Čo máme spoločné s jahňatami?

Jahňatá veru nie sú ľudia… Ich mozgy sa vyvíjajú trochu iným tempom. Vedci preto uznali, že ešte pred ďalším testovaním na ľudských plodoch, bude potrebný rozsiahlejší výskum. "Myslím si ale, že je reálny predpoklad, že do troch rokov tu náme prvé pokusy na ľuďoch,“ hovorí Dr Alan Flake, riaditeľ Centra pre výskum plodu v Detskej nemocnici vo Filafelfii. "Náš systém by mohol zabrániť vysokej chorobnosti, ktorú vykazujú predčasne narodené deti. Takáto technológia tu v súčasnosti neexistuje, ” dopĺňa.

Rodičia sa častokrát sťažujú na obrovský neporiadok v detskej izbe či dokonca v celom byte. Napriek tomu neprestávajú a príbytok naskladňujú stále väčším množstvom hračiek. Trápite sa aj vy s otázkou, koľko hračiek je pre vášho malého škriatka dostatok a kedy to už tak trochu „preháňate“?

Pohľad na izbu preplnenú najrôznejšími detskými výmyslami je dnes úplne bežný. Hračky sú cenovo dostupné, na trhu je ich nepreberné množstvo, nejaké zdedíte, kopec ich dostanete. Často počúvame výhovorky typu - moje dieťa sa s jednou hračkou dokáže hrať iba veľmi krátko, hneď sa unudí a potrebuje nový impulz. Aj preto rodičia neprestávajú "naskladňovať". Je to však ideálne riešenie?

Detská studňa nápadov

Dieťa sa naučí najmä to, čo mu my sami ukážeme. Preto keď mu kúpite novú hračku zakaždým, keď sa rozplače, učíte ho vlastne, že radosť a šťastie znamená dostať novú hračku. Zvykne si na to pomerne rýchlo.

Naopak - ak sa vám zdá, že je váš drobec "znudený" hraním sa s tými istými hračkami, no vy ho napriek tomu "nezachránite" tým, že by ste hneď utekali do hračkárstva po novú zábavku, naučí sa, že sa vie vynájsť a rozptýliť aj s pôvodnými možnosťami. Detská predstavivosť a fantázia je predsa nevyčerpateľnou studňou nápadov. Nechajte svojho špunta túto studňu využívať.

Aj preto sú niektorí rodičia, aj napriek tomu, že netrpia práve finančnou núdzou, v dnešnej dobe zástancami teórie - čím menej hračiek, tým lepšie pre dieťa.

Strach je emócia, ktorú deti veľmi prežívajú. V období rozvoja fantázie môže nadobudnúť veľké rozmery. Deti sa navzájom rady strašia a nevedia oddeliť skutočnosť od fabulácie. Vymýšľajú si rôznych duchov a bubákov. Rodičia to často podceňujú, ale keď strach dieťaťa prerastie únosnú medzu, musia sa tým začať zaoberať.

Pozor na rozprávky?

Viete zodpovedne odhadnúť, aký dopad majú na dieťa rozprávky? Skúste si spomenúť na to, čo v nás vyvolávalo iracionálny strach. Ježibaba, zlý vlk, múmia alebo aj postavička s veľkými očami... Nájdite si čas a pozerajte s dieťaťom rozprávky spolu. Pokojne mu vysvetlite, že to, čo pozeráte nemá žiadny vplyv na svet, v ktorom žijeme a zbytočne ich nestrašte.

Čert v pivnici, bubák pod posteľou

V pivnici býva čert. Keď nebudeš v škôlke jesť, tak po teba neprídem. Pod posteľou býva bubák. Uvedomujete si, čo to s detským rozumčekom spraví?

Pôvodcami takýchto viet bývajú nielen rodičia, ale aj starší súrodenci. Deti milujú strašidelné historky, ale kým tie mladšie pochopia, že ide o hru, tak sa ešte mnohokrát strhnú zo spánku a zobudia s plačom. Stále opakujte, že nič také nejestvuje a pozornosť dieťaťa odpútajte na niečo príjemné.