Deti dnešnej doby už bežne komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí. Nadväzujú a udržujú virtuálne vzťahy nielen so svojimi spolužiakmi a kamarátmi, ale aj s cudzími a pre nich neznámymi ľuďmi.

Kyberšikanovanie sa od klasického šikanovania v podstate nelíši, hlavným rozdielom je to, že sa odohráva vo virtuálnom priestore a využíva moderné technólogie (email, čet, diskusné fóra, sociálne siete, a pod.). Po takomto šikanovaní nenájdeme na obeti modriny, či rany. Páchateľ využíva psychické nástroje, zraňuje slovami, nie údermi. 

                                                    (vo videu sú dostupné české titulky)

Nemýlme si kyberšikanovanie s inými prejavmi internetovej agresie - online hádka, trolling/flaming (napr. vulgárne nadávky ostatným v diskusii). Kyberšikanou môžeme nazvať: 

• urážky a nadávky,
• obťažovania, zastrašovanie, vydieranie,
• zverejnenie ponižujúcich fotografií,
• šírenie osobných a nepravdivých informácií,
• vylúčenie zo skupiny,
• krádež identity,
• kybernetické prenasledovanie.

Obeťou kyberšikany sú väčšinou deti a mládež, môže sa však vyskytnúť aj medzi dospelými, napríklad medzi kolegami v práci. Kyberšikanu nemusíte odhaliť hneď, deti (a ani dospelí) sa s nepríjemnými zážitkami na internete nechcú podeliť. Ako rodič, však najlepšie zbadáte, keď sa s dieťaťom niečo deje, nedajte sa odradiť ani vyhýbavými odpoveďami. 

Nečakajte na problémy svojich detí.

Pripravte sa! 
Vidieť, cítiť a pochopiť, čo vaše dieťa prežíva a vedieť mu pomôcť, je
základom výchovy.
Už len to, že sa viete naladiť a prijať, čo dieťa cíti, keď plače, keď sa v noci budí, keď sa hnevá, pocikáva, kašle, keď nevie čítať a nevie sa sústrediť, pomáha psychickému prežívaniu dieťaťa.
Nečakajte, neodkladajte - 
- „zajtra TO pôjdeme riešiť“,
- „zajtra sa na TO pozrieme“,
- „zajtra si TO prečítame“,
- „možno TO prejde“.
NEPREJDE TO!
Ak zatvárame oči a nič nevidíme neznamená to, že TO prestalo existovať.
Aj onkologické ochorenie má svoj vleklý a nepozorovaný vývoj a preto sa zdôrazňuje prevencia.
Zavčasu vidieť a riešiť platí aj pre psychický zdravie dieťaťa.
Predstavte si dieťa citlivé, úzkostlivé a často poslušné doma aj v škole. Problémy s ním nie sú. Čo ale prežíva toto dieťa vo svojom vnútri? Žije v strachu a trpí.

http://vychovavkocke.sk/
#prevencia #zdravie

Ako krásne dokáže osud zamiešať karty! Teraz už viem, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. Zažila som ju v najkrajšej podobe.

Zoznámili sme sa v roku 2001 dosť netradične - cez teletext. Moja sestra sa rozišla so svojím priateľom a ja som jej chcela sprostredkovať stretnutie. Dohodla som jej hodinu aj miesto, kde mala mať rande. Do izby prišla sestra a povedala, že sa jej bývalý priateľ ozval a že sa s ňou chce stretnúť. Nechcela som sklamať neznámeho chlapca, tak som išla namiesto nej. Pritom som už priateľa mala.

Mali sme sa stretnúť v meste pri zmrzline na bicykli. Bola som tam prvá. Každého, kto prešiel, som si hneď očami premerala. Zrazu doslova preletel na bicykli fešák. Vysoký, štíhly, čiernovlasý, presne taký, akého som od detstva videla v mojom sne. Nezastavil sa, v duchu som si vravela - škoda. Odrazu sa mi prihovoril spoza chrbta. Bola to láska na prvý pohľad.

Zoznámili sme sa, dali sme si na líca pusu a navrhol, že sa pôjdeme trochu prevetrať na prímestskú oblasť Zemplínskej šíravy. Rozprávali sme sa o živote, o plánoch do budúcnosti, ale svoje sympatie sme tajili. Obloha sa strašne zatiahla. Ja som zmokla iba trochu, no kamarát zmokol do nitky. Hneď som referovala sestre, o aký zážitok prišla. A sestrine stretnutie? Naspäť sa už dokopy nedali.

Dni ubiehali. Predošlý vzťah stále trval, ale nebolo to ono. Jemu stačilo, keď sme mohli byť spolu v práci. Vtedy som to ešte vôbec neriešila. Bol piatok. V sobotu mali byť krstiny v ich rodine, tak odišiel z práce domov skôr. Keď som končila smenu neskoro večer, za vrátnicou ma čakal "ON". Strašná náhoda to bola. Keby priateľ neodišiel z práce domov, dozvedel by sa, že už niekoho mám. Odprevadil ma na autobus, darmo som mu dohovárala, že netreba. Bol milý a pozorný. Začal plánovať ďalšie dni, ako ich budeme spolu tráviť. Pochopila som, že mu nie som ľahostajná a povedala som mu: "Prepáč, už niekoho mám." Nechcela som ho vodiť za nos.
Dni ubiehali, predošlý vzťah sa nemenil. Ja som chcela vzťah, nie také "ručičkovanie" do práce a z práce. Priateľ mi navrhol, že o dva týždne pôjdeme spolu von na celý deň na Vinianske jazero sa okúpať. Bolo leto. Tešila som sa, konečne niekde spolu von, len my dvaja. Kúpila som si nové plavky, osušku. V aute ma informoval o zmene plánu, musí ešte odniesť veci kamarátovi, no mali sme to po ceste. Zdržali sme sa nekonečné tri hodiny. Pri nástupe do auta mi oznámil, že musí ísť domov, lebo auto potrebuje jeho otec do práce. Zaklincoval to pusou na líce. V tom momente som si povedala dosť, mňa nikto za nos vodiť nebude. Nestojím o taký vzťah. Za polrok chodenia dostať desať bozkov na líce? Bolo mi s toho všetkého do plaču, potom len do smiechu, aká som hlupaňa. Naďalej sme sa stretávali v práci, nikdy som mu už nenavrhla stretnutie. Myslel si, že všetko je ako má byť. Tie slová "Nehnevaj sa" mám aj po rokoch v pamäti. 

Sms mi pípla neskoro večer, bol to ON. Bol zvedavý, ako sa mám, dlho sme sa nevideli a nepočuli. Dohodli sme si stretnutie, medzi nami vzbĺkla fakľa. Predošlý vzťah som rázne ukončila. Dlho nemal žiadnu známosť a dnes už je šťastne rozvedený a aj znovu ženatý.