Zdroj: pixabay.com

Vonia, chutí a lieči. Týmito tromi slovami by som charakterizovala kurkumu - elixír života. Táto stovky rokov stará korenina má široké uplatnenie vo východnej medicíne. Tu platí: ,,Kurkuma nie je len korenie, ale i liek."

Charakteristika kurkumy

Kurkuma svojím vzhľadom pripomína zázvor. Keď ju rozrežeme, vo vnútri nájdeme jasne žlté až oranžové jadro. V prvom rade je treba povedať, že kurkuma je trvalka. Prášok sa získava z rastliny menom Kurkumovník dlhý, latinsky Curcuma Longa. O kurkume sa píše, že má korenistú chuť, no mne príde skôr horká. 

Počiatky sa datujú okolo 2000 rokov p. n. l. Hlavnými výrobcami sú India, Čína, Haiti, Indonézia, Malajzia, Pakistán, Peru a mnohé ďaľšie.

Zdroj: pixabay.com

Po pár pokusoch o testovanie výrobkov sa aj mne podarilo sa zúčastniť sa a to s výrobkami kr2 od Henkel. Táto správa ma zastihla v detskej nemocnici tak som sa tomu potešila veď odtiaľ ponesieme kopec vecí na pranie.  Balíček prišiel  akurát ked sme sa vrátili domov tak sme išli s dcérkou rozbaľovať . Zásielka obsahovala  5 vecí  na testovanie : obrúsky Intensive White , vrecko Intensive White+Stain remover ,obrúsky Colour Catcher ,vrecko Colour Catcher+Stain remover a čistič práčky Washing machine Cleaner 3in1.

1. Ako prvé sme testovali  vrecko s práškom na farebne Colour Catcher+ stain remover.

 Pripravila som si kôš z rôznych farieb oblečenia. Moja asistentka mi pomohla naložiť práčku a vložila obrúsok  zapli sme práčku a nechali prať.

Výsledok bol dobrý oblečenie zostalo tak ako pred vypraním (samozrejme s rozdielom, že bolo čisté a voňavé ale farba zostala 🙂 ) Zafarbený bol akurát obrúsok. Pridala som tam extra špinavé  tepláky chcela vyskúšať či vyperie škvrny od malty, ale

tie tam aj ostali ☹ asi na to treba ešte viac zbraní.

2. Ako druhé som testovala biele vrecko s práškom (teda vrecko bolo modré)

Pred pár dňami mi zavolala kamarátka, ktorá momentálne žije v Mníchove. S trasúcim hlasom mi oznámila, že je na Slovensku, lebo bola za babkou v nemocnici,  ktorá je na tom už veľmi zle. Babka jej bola ako mama, pretože kým jej mama študovala medicínu, ona ju vychovávala najmä prvé roky jej života. A teraz bolo pre ňu ťažké vidieť ju trpiacu na nemocničnom lôžku.

Tiež je lekárka a hovorila, že z medicínskeho hľadiska nechápe, ako babka ešte môže žiť v takom ťažkom zdravotnom stave a nevie, čo ju tu ešte drží pri živote. Spýtala som sa, či má „vysporiadané“  všetky vzťahy. Vraj bola za ňou v nemocnici aj osoba, s ktorou to bolo naštrbené.  „To je dobre, že tam bola tá osoba. A teraz si ju aj ty bola pozrieť,“ povzbudila som ju. Iste si spomenula na všetky tie roky, ktoré jej babka venovala, ako sa o ňu starala, čo pre ňu spravila. Každý deň spievala babke pri lôžku piesne, hladkala ju a miestami ju babka aj vnímala. Po štyroch dňoch intenzívnych návštev v nemocnici musela cestovať späť za svojou prácou a rodinou. O dva dni prišla správa, že babka zomrela.  

Odišla zrejme zmierená so svetom a spokojná, že videla svoju milovanú vnučku.
Hoci na našich zosnulých myslíme často, raz v roku – na Dušičky si ich pripomíname omnoho intenzívnejšie. Možno sa zamýšľame pritom aj nad našou vlastnou existenciou. Aký má význam, že som tu? Aká je moja úloha, moje poslanie?

Pápež  František na Svetových dňoch mládeže v Krakove burcoval najmä mladých, aby zanechali stopu. „ Drahí mladí, neprišli sme na svet, aby sme „žili v stave vegetovania“, aby nám to tu ušlo čo najpohodlnejšie, aby sme zo života urobili diván, ktorý nás uspí; naopak, prišli sme pre niečo iné, aby sme zanechali istú stopu.“
Akú stopu tu chceš zanechať ty?

Text: Andrea Ággová
Foto: pixabay.com