Dva a pol dňový horúčkový maratón s ozývajúcou sa angínou, sa u dcérky na počudovanie skončil skôr, ako sme dúfali. Lekárka naordinovala Céčko a zabralo rýchlejšie ako po iné razy antibiotiká. Po pár dňoch bolo po všetkom. Aby sme zostali v tom olympijskom žargóne, tak štafetu predala krpaňa mne. V noci pri horúčkach som jej šepkala do ucha, že by som to najradšej vzala na seba, keby to len išlo a ona sa nemusela trápiť. Asi ma ten hore vypočul. Ak neveríte na zázraky, tak som sa pravdepodobne len nakazila. Vypravila som ju na prázdniny k našim. Veď, keď je taká možnosť, prečo by som si aj ja nemohla raz vychutnať chorobu, so všetkým, čo k tomu patrí? Hektolitre čaju, paplón, telka...

Cítila som sa, akoby ma dal dole kombajn a ten balíčkovač zo mňa spravil jeden z tých úhľadných valcov, do ktorých vídať zbalenú slamu koncom leta. Potom ma nejaká hydraulická ruka musela bachnúť o gauč. Inak si neviem predstaviť, ako som sa tam dostala. Horúčky ma kosili dva dni. V hrdle guča, ktorá bolela ako ďas. Toto isté trápilo aj moje malé dievčatko, chúdiatko. Ešteže to tak rýchlo prešlo. Po dvoch dňoch som prestala kúriť ako výhrevné teliesko a zrazu sa mi vyhádzali ruky. Drobné červenskasté fliačky, ktoré svrbeli, šteklili, ruky mi brneli a tŕpli. Za jeden večer som minula tubičku fenistilu a začínala som premýšľať, či sa ľahšie ruka odreže zúbkovaným, keramickým alebo obyčajným nožom. Pod obrúčkou a snubákom sa mi vytvorili mega pľuzgiere a ak by som bola poverčivá a chcela veriť na znamenia, tak by ma, môj vtedy odcestovaný, manžel musel podviesť s tuctom ženských, aby mi z ruky obrúčku pľuzgiere odohnali. Pár hodín od objavenia sa prvých vyrážok na rukách, ma začali svrbieť aj šľapy. Čo krok, to bolesť, akoby som mala na nohách milión otlakov.

Čo si počať v takej chvíli? Je večer a deje sa toto ľa? A tak som googlila a koníkovala a aj som docválala k zisteniu, že nás obe s malou pravdepodobne zložila pliaga, na prvý pohľad s poetickým názvom, ruky, nohy, ústa. To si robia srandu, nie? Virózu hlava, ramená, kolená, palce tam nemáte? Čo to je zase za exotiku?

Novinka na našom trhu chorôb, ktorú nepoznajú mnohí lekári, je vysoko infekčné vírusové ochorenie. Sezónu má v letných horúcich dňoch a začiatkom jesene. Spočiatku sa tvári ako chrípka, potom sa objavia vyrážky alebo pľuzgiere na miestach, ktoré sú spomenuté v názve. O tom, prečo, začo, načo, koľko a dokedy si môžete prečítať tu vo WIKI. Stačí kliknúť.

Podobnú skúsenosť má aj @moncicatko, ktorá s týmto ochorením bojovala u oboch detí. „Syn mal v tom čase 3 roky a dcérka jeden. No obaja mali dosť odlišný priebeh choroby. Chorobu doniesol zo škôlky syn. Začalo to zvýšenou teplotou, sťažoval sa na hrdlo. Lekárka mu predpísala antibiotiká, no keďže mala podozrenie, že by to mohli byť práve ruky-nohy- ústa, kázala nám prísť na ďalší deň. To už podľa pohľadu do úst konštatovala, že antibiotiká sú zbytočné a predpísala mu antivirotiká. Teplota zostávala mierna, no výrazne ho bolelo hrdlo. Nedokázal poriadne jesť a ani piť. Sťažoval sa na bolesti chodidiel, prakticky nevedel vôbec chodiť.“ Na ďalší deň bolesť hrdla ustúpila natoľko, že sa dokázal aspoň napiť a predišli tak dehydratácii. Okolo úst, na rukách a nohách sa mu vyhádzali pľuzgieriky. „Nesťažoval sa na svrbenie, ani bolesť a tak sme s nimi nič nerobili. Samé prišli, samé odišli. Neskôr sa mu v tých miestach zošúpala koža, zhruba dva mesiace po vyliečení mu zišli aj nechty, pod ktorými mal pľuzgieriky," spomína.

Mladšie dieťatko, dcérka, mala priebeh choroby úplne iný. Všetko začalo horúčkami siahajúcimi k 40tkam. „Tie sme sa snažili zbíjať, nurofen nezaberal a paralen len na krátku dobu. Dcérka bola značne vyčerpaná a malátna, odmietala piť tekutiny a tak sme po niekoľkohodinovom boji s teplotami skončili v nemocnici. Tam dostala injekcie proti febrilným kŕčom a kortikoidy na zníženie teploty. Mali sme šťastie, že nás prijímal primár detského oddelenia, ktorý jediný vedel, o akú chorobu ide, zvyšný lekársky tím absolútne netušil, s čím má dočinenia. Po injekciách dcére teploty klesli, zároveň dostal infúzie, aby bola dostatočne hydratovaná a antivirotiká. Vyhodilo sa jej iba zopár pľuzgierikov na nohách, na rukách a možno jeden okolo úst. V ústach nemala nič. Po 2 dňoch nás z nemocnice pustili. Z krvi nič nezistili, pretože testy na vírusy, ktoré to spôsobujú, sa na Slovensku nerobia, resp. robia len v pár laboratóriách a trvajú veľmi dlho. Dcére sa koža nezošúpala, no nechty jej zišli dole ako synovi, zhruba po dvoch mesiacoch a rovnako boli už značne odrastené nové. Za seba by som teda nepovedala, že je to až taká banálna choroba, ako ju popisujú na internete, či v knihách. Deti absolvovali všetko, teploty, bolesti, pľuzgiere, šúpanie kože, zišli im nechty. Podľa mňa ide o pliagu, ktorú tu skoro nikto nepozná a to vrátane doktorov. Hlavne, prenasleduje vás veľmi dlho, keďže najprv musíte byť izolovaní od kolektívu niekoľko týždňov a ešte aj dva mesiace po vyliečení sa prejaví v podobe tých nechtov. Jedinou útechou by mohlo byť to, že už ju nezvyknú deti dostať opakovane, ale ani to nie je stopercentné, poznám i deti, ktoré to dostali aj 2 roky po sebe.“

Čo vy na to? A vraj neškodná detská choroba. Mňa, starú kofu, skolila ako už dávno nič pred tým. Stretli ste sa s ňou? Aký bol priebeh u vašich detí? Pridajte svoju skúsenosť do WIKI!

Začíname prvým modulom.

K dispozícii sú video a audio nahrávka, a pre čítanie PDF formát.

                                                  http://vychovavkocke.sk/obchod/