Ahojte, dostala som takéto silikónové formy, ešte som v nich nič nepiekla, viete poradiť nejaký recept? možno niečo čo by sa dalo plniť cukrarenskym vreckom, dakujem
Zvýšila sa mi poistka na auto o 60€.Ako mám urobiť aby som platila menej? Zrušiť,inde si dať vypočítať?čo poradíte?a hlavne kde v ktorej poisťovni?
V rodine Kennedyovcov, kde sa zdalo, že každý dieťa je predurčené na veľké činy, sa skrýval aj iný príbeh – tichý, starostlivo utajený pred očami verejnosti.
Rosemary bola tretím dieťaťom Josepha a Rose Kennedyovcov a spočiatku pôsobila ako úplne zdravé dieťa. No s pribúdajúcimi rokmi sa začalo ukazovať, že sa nerozvíja tak ako jej bratia a sestry.
Mala ťažkosti s rečou, trpela záchvatmi hnevu a prejavovala sklony k agresívnemu správaniu, čo jej rodičom spôsobovalo nemalé obavy.
Predpokladalo sa, že dievča utrpelo pri pôrode poškodenie mozgu. Neodborné rady mladej sestry, ktorá bola pri Rose Kennedyovej počas pôrodu, viedli k tomu, že novorodenec nedostával dostatok kyslíka, zatiaľ čo lekár meškal – a nebolo nikoho, kto by mohol chybu napraviť.
Rodičia sa spočiatku usilovali dcére pomôcť a vyskúšali množstvo liečebných metód. Rosemary navštevovala špeciálnu školu pre deti s oneskoreným vývinom, no jej správanie zostávalo problematické, a preto ju často vylučovali. Rodina Kennedyovcov sa obracala na rôznych lekárov a odborníkov, no ich odporúčania boli neraz protichodné a bez výsledku.
Stav Rosemary sa časom zhoršoval a jej otec, Joseph Kennedy, čoraz viac podliehal frustrácii a zúfalstvu. Napokon sa rozhodol pre osudový krok – dať dcére vykonať lobotómiu, zákrok, ktorý jej navždy zmenil život.
V roku 1941, keď mala dvadsaťtri rokov, Rosemary Kennedyová – sestra Johna a Roberta – podstúpila experimentálnu lobotómiu. Na operácii trval jej otec, Joseph P. Kennedy starší, ktorého znepokojovalo dcérino nestále správanie a prudké zmeny nálad. V tom čase bola lobotómia prezentovaná ako „priekopnícka liečba“ duševných chorôb.
Výsledok bol tragický. Rosemary stratila schopnosť plynule hovoriť, samostatne chodiť i starať sa o seba.
Najprv bola umiestnená v psychiatrickej liečebni, neskôr ju previezli do mesta Jefferson vo Wisconsine, kde prežila zvyšok života v zariadení svätej Coletty pre ľudí s mentálnym postihnutím. Bola úplne izolovaná od sveta aj od vlastnej rodiny. Navštevoval ju len jej otec, Joseph Kennedy.
Rodina Kennedyovcov prísne tajila, čo sa s Rosemary stalo. Po desaťročia verejne nepriznávali, že podstúpila lobotómiu – báli sa o svoju povesť a hanbili sa za ňu v čase, keď boli duševné choroby v spoločnosti silno stigmatizované.
Joseph si vybudoval úspešnú politickú kariéru a vkladal veľké nádeje do svojich synov, túžiac po tom, aby sa jeden z nich stal prezidentom krajiny. Správa o príbuznej s psychickými problémami by však mohla vrhnúť tieň na obraz zámožnej a vplyvnej rodiny.
O Rosemary sa v rodine čoskoro prestalo hovoriť – jej meno sa stalo takmer zakázaným. Ani jej súrodenci netušili, kde sa nachádza a čo sa s ňou stalo.
Keď jej starší brat John v roku 1958 viedol kampaň za svoje znovuzvolenie do Senátu, rodina Kennedyovcov vysvetľovala jej neprítomnosť verejnosti tým, že Rosemary žije v ústraní.
Až po mnohých rokoch jej príbeh uzrel svetlo sveta. Práve táto tragédia hlboko poznačila celú rodinu. Mladšia sestra Rosemary, Eunice Kennedyová Shriverová, zasvätila svoj život boju za práva ľudí so zdravotným postihnutím a založila Špeciálne olympijské hry, ktoré miliónom ľudí priniesli možnosť cítiť sa silní a prijatí.
Po smrti svojho otca v roku 1969 sa Rosemary opäť začala občas stretávať s rodinou. Bola to Eunice, kto rozhodol, že sa sestra má vrátiť do rodinného kruhu.
Rosemary navštevovala príbuzných na Floride, vo Washingtone i v rodnom dome na Cape Code. V tom čase sa už opäť naučila chodiť, hoci s ťažkosťami a miernym krívaním. Jej reč však zostala nezrozumiteľná a jedna ruka zostala ochrnutá.
Rosemary zomrela prirodzenou smrťou vo veku osemdesiatich šiestich rokov v roku 2005. Pochovaná je po boku svojich rodičov na cintoríne Holyhood v Brookline, v štáte Massachusetts.
Rosemary Kennedyová navždy zostala „zabudnutou Kennedyovou“ – no práve jej osud zmenil pohľad sveta na tisíce tých, ktorých kedysi ukrývali za zatvorenými dverami.
❤️ Od včera 20-ročná
Čas tak rýchlo letí… 🥹
🎅✨ Online Mikulášsky workshop ✨🎄
Ahojte, milí rodičia a milé deti. V stredu 19. novembra, 17:00 – 18:30 sa vidíme na kreatívnom online workshope, kde si spolu pripravíme mikulášske prekvapenie.
Každé prihlásené dieťa od nás dostane balíček kuriérom so všetkým, čo bude na tvorenie potrebovať. Vy už len otvoríte krabicu, pripojíte sa a tvoríme spolu cez Zoom z pohodlia domova.
Pre koho je workshop určený:
pre deti s vážnymi alebo chronickými ochoreniami a ich súrodencov ideálne 5 – 16 rokov rodičia sú vítaní, šikovné ruky sa zídu
📝 Registrácia do pondelka 10. novembra do 12:00 👉 https://bit.ly/3JudvI4 Miesta sú limitované.
💚 Tešíme sa na popoludnie plné tvorivosti, radosti a zimnej atmosféry.
Osbournovci dneska rano 😍🥰🤣
💙 Movember očami žien – mesiac mužského zdravia 💙
November patrí mužom. Ale práve my, ženy, v ňom hráme kľúčovú rolu.
Sme tie, ktoré im pripomíname, aby si dali pozor na svoje zdravie.
Tie, ktoré ich posielame k lekárovi, keď si sami povedia „to nič nie je“.
💬 Movember spája slovo „moustache“ (fúzy) a „November“, aby upozornil na rakovinu prostaty a ďalšie ochorenia mužského zdravia – témy, o ktorých sa často mlčí.
🩵 Rakovina prostaty je najčastejšie nádorové ochorenie mužov, no ak sa zachytí včas, šance na vyliečenie sú takmer 100 %.
🩵 Zväčšenie prostaty (BPH) trápi veľa mužov po 50-ke a ovplyvňuje ich spánok, energiu aj náladu.
Preto je tento mesiac aj o nás – o ženách, ktoré povzbudzujú, podporujú a starajú sa.
👉 Spomeň si na svojho manžela, otca, brata, dedka – a pripomeň mu preventívnu prehliadku.
Malé gesto, ktoré môže zachrániť život. 💙
He said: One day you’ll leave this world behind,so live a life you will remember
Tak idem žiť: naplno,slobodne,srdcom
Čo to má 5r. syn na nechte?
Často sa stáva, že žena odchádza od násilného partnera na viackrát
Slovensko sa v roku 2023 umiestnilo na chvoste rebríčka Indexu rodovej rovnosti. Spomedzi európskych krajín skončilo na piatom mieste od konca. Judita Majerová je riaditeľkou bezpečného ženského domu Brána do života, kde poskytujú útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. Hovorí, že proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Ako funguje bezpečný ženský dom a čo môžeme robiť, ak sme svedkami rodovo-podmieneného násilia?
A čo vy? Stihli ste cez víkend aj nemožnú úlohu, prázdny kôš? 🤣
#puella
Pouličný pes pomohol neznámemu mužovi dokončiť ultramaratón – a on si ho potom vzal domov.
Ultramaratón patrí k najnáročnejším športovým disciplínam na svete, ktorý zvládnu len tí najodolnejší. Na tratiach dlhých stovky kilometrov sa bežci neraz stretávajú nielen s vyčerpávajúcou únavou, ale aj s drsnými poveternostnými podmienkami a stretnutiami s divou zverou.
Počas takýchto behov potrebuje každý športovec podporu – a škótsky ultramaratónec Leonard Dion ju našiel v skutočne nečakanom spoločníkovi. Keď sa zúčastňoval 250-kilometrovej súťaže v púšti Gobi, všimol si za sebou drobného túlavého psíka. Vytrvalé stvorenie bežalo pri ňom pod rozpáleným slnkom až do tábora, kde bežci odpočívali.
„Keď sme spolu vošli do tábora, psík ma nasledoval do môjho stanu a uložil sa vedľa mňa. V tej chvíli medzi nami vzniklo puto,“
spomína Leonard.
Psík - fenka, ktorý dostal meno Gobi, sa stal jeho verným druhom a spolu prekonali celú trasu ultramaratónu. Napokon Leonard so svojou huňatou spoločníčkou dobehli do cieľa ako druhí. Športovec sa rozhodol vziať Gobi so sebou do Spojeného kráľovstva, no prísne predpisy týkajúce sa prevozu zvierat medzi Áziou a Európou z toho urobili náročnú a nákladnú úlohu.
Bežec preto spustil zbierku na platforme CrowdFunder a požiadal o pomoc pracovníkov Hongkonskej spoločnosti na ochranu zvierat. Po mesiacoch úsilia sa Leonardovi napokon podarilo priviezť Gobi do Edinburghu. Neskôr o ich príbehu napísal knihu, ktorá zaznamenala vo Veľkej Británii obrovský úspech.
Gps lokátor pre deti 🐞 máte prosím s nejakým skúsenosti? Alebo čo odporúčate? Pre prváčku 🍀 ďakujem
Baby, ke sa niekedy v noci zobudím bije mi rýchlo srdce. Keď sa dám na bok tak sa to ukludni. Na preventivke pred mesiacom vserko ok. Aj EKG. Môže to byť stres, chrbtica...ci sa mam báť
Keď niekomu prepne, nie je človek v bezpečí nikde. Dvaja psychopati sa rozhodnú, že niekto iný nemá právo na život. Šialené.
https://www.bbc.com/news/articles/c8r007d4kk2o
Všetkým by som dala čarovný domov ☺️🤗 aj tým stromčekom vzadu 😁 no nie vždy všetko ide 🤣
🤫 V našej dielni vzniká niečo skvelé!
Chcete indíciu? → Niektoré príbehy dokážu zachrániť život 😉.
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!
💃 Ako premeniť hádku na rozhovor
🥊 On tvrdil: „Ty ma nikdy nepočúvaš!“ Ona zase: „Ty mi stále skáčeš do reči!“ Vzduch hustý, napätie by sa dalo krájať. A pritom by stačilo len jedno: poukázať na to, v čom sa zhodnete. v ten moment sa mení energia rozhovoru. Z boja sa stáva dialóg. Z napätia vzniká spolupráca.
🔬 Keď ľudia počas diskusie poukážu na spoločné body, zvyšuje sa ochota druhej strany zvážiť ich názor až o 67%. Uznanie časti pravdy druhej strany znižuje stresové reakcie o 32%.
🔬 Pri súhlase aktivujeme v mozgu oxytocín – hormón dôvery. Ľudia, ktorí počas konfliktu prejavia empatiu a uznanie, si udržia 2× vyššiu úroveň dôvery aj po hádke.
🔬 Konštruktívny dialóg znižuje hladinu stresu a zlepšuje vzťahovú spokojnosť o 42%.
🎯 Otázky pre vás:
Kde vo svojich rozhovoroch najčastejšie „bojujete“ namiesto „tancujete“?
Ahoj, november 🍁🍂 Na teba mám jednu prosbu, buď farebný a príjemný, no možno o čosi dlhší ako október. Lebo ten utiekol ako voda… 🤎
Hudobná superstar Billie Eilish upozrnila na niečo veľmi podstatné Marka Zuckerberga a ďalších miliardárov priamo pred ich očami — a potom dokázala, že to myslí vážne.
Na prepychovej ceremónii v Manhattane, plnej dizajnérskych smokingov, šampanského a eg veľkých ako raketa Jeffa Bezosa, si 23-ročná Billie Eilish vzala mikrofón — a odpálila pravdivú bombu priamo uprostred americkej elity uctievajúcej bohatstvo.
Pri preberaní ceny Music Innovator Award neďakovala svojmu „tímu“, neplakala o svojej ceste ani nešepkala pokorne „som vďačná“.
Nie. Billie sa pozrela do miestnosti plnej miliardárov — vrátane samotného Marka Zuckerberga — a povedala:
„Ak máte peniaze, bolo by super použiť ich na dobré veci. Možno ich dať ľuďom, ktorí ich potrebujú… Ak ste miliardár, prečo ste miliardár? Rozdajte svoje peniaze, shorties.“
Pred najbohatšími ľuďmi sveta. V ich vlastnom dome.
A Zuckerberg? Podľa svedkov tam sedel kamennou tvárou — tretí najbohatší človek na Zemi — a odmietol zatlieskať.
Samozrejme, že netlieskal. Miliardári nemajú radi, keď im niekto pripomenie, že hromadiť obscénne bohatstvo, zatiaľ čo rodiny si nemôžu dovoliť nájom a deti hladujú, je morálne zvrátené.
Medzitým Billie nielenže hovorila — ale aj konala: darovala 11,5 milióna dolárov zo svojho turné na klimatickú spravodlivosť, potravinovú rovnosť a podporu komunít.
Billie Eilish ukazuje Amerike, ako vyzerá skutočné líderstvo: empatia, odvaha a dôkazy.
Zatiaľ čo miliardári chcú potlesk len za to, že uvažujú o charite, zatiaľ čo ich portfóliá rastú až na Mars.
Jej odkaz bol jednoduchý:
V krajine, ktorá trpí, nie je hromadené bohatstvo „úspechom“ — je to zlyhanie ľudskosti.
A ak to dokáže jasne vidieť Gen-Z popová hviezda lepšie ako tí, čo kupujú ostrovy a superjachty počas bytovej krízy, možno by sme sa mali začať pýtať hlasnejšie:
Prečo si miliardár?
A kedy prestaneš predstierať, že “charita zhora” stačí?
Billie povedala to, čo bolo treba povedať. Teraz je rad na nás, aby sme to zopakovali.
