Uškodí to môjmu dieťaťu, ak budem pri dojčení piť víno, pivo, alebo tvrdý alkohol?

Mohlo by, pokiaľ nebudete opatrné.

Rovnaké množstvo alkoholu, ktoré sa dostane do krvného obehu, sa dostane aj do materského mlieka. Hoci sa množstvo alkoholu v jednom pohári vína zdá relatívne malé, myslite na to, že vaše dieťa je maličké a nemá dostatočne vyvinutú pečeň. Nemôže teda spracovávať alkohol tak dobre ako vy. U dojčiat (mladších ako tri mesiace) sa alkohol spracováva približne polovičnou rýchlosťou než u dospelých.

Štúdie ukazujú, že alkohol môže ovplyvniť príjem potravy aj spánok dieťaťa. Ak matka počas štyroch hodín pred dojčením skonzumuje 1 deciliter vína, 1 miešaný nápoj alebo 1 plechovku piva, prijme dieťa o 20% mlieka menej ako zvyčajne. Potom čo matka vypije alkohol, môže dojčené dieťa zároveň pociťovať ospalosť a rýchlo zaspať, bohužiaľ na oveľa kratšiu dobu, než bežne.

Alkohol v materskom mlieku môže tiež ovplyvniť vývoj bábätka. V štúdii, ktorej sa zúčastnilo na 400 dojčiat bolo zistené, že u dojčiat, ktorých matky počas prvých 3 mesiacov pili jeden a viac alkoholických nápojov denne, zaostával u ročného dieťaťa vývoj hrubých motorických funkcií. Bohužiaľ, resp. vďakabohu, táto štúdia nebola pre kontrolu nikdy opakovaná.

Aj keď nikto nepozná skutočný účinok alkoholu na dojčatá, bolo by zodpovedné, aby sme sa zdržali jeho konzumácie - aspoň na úplnom začiatku dojčenia. Niektorí odborníci odporúčajú dojčiacim mamičkám vyvarovať sa alkoholu počas prvých troch mesiacov života dieťaťa.

„Ty jedna hvupa mamina!“ Ups, a to čo? Na sekundu sa mi zastavilo dýchanie a na hodnú chvíľu som stratila reč. Zároveň sa mi hlavou prehnalo množstvo pocitov. Bola som:

• zaskočená, lebo som to od skoro trojročného dieťaťa vôbec nečakala;
• zhrozená z toho, že vôbec také slovo vie, lebo doma takúto komunikáciu medzi sebou nepoužívame (teda určite nie zámerne) a dokonca som mala pocit, že pozná aj jeho význam;
• bezmocná z toho, že som vôbec nevedela, ako by som mala správne reagovať;
• nahnevaná, lebo... no však ktorú maminu by aspoň trošku nenahnevalo, keď vám dieťa „vynadá“;
• pobavená z toho, že to povedala tak úžasne nevinne a detsky, s veľmi namosúreným výrazom tváre, ktorý by rozosmial asi aj šialene smutnú princeznú. Len mne okamžite zablikalo červené svetielko a akosi intuitívne som vedela, že za žiadnych okolností sa zasmiať nemôžem.

A potom som si spomenula na staršieho syna! Keď bol vo veku mladšej sestry, jeho obľúbená otázka znela: „Ty si hvupak?“  Snažila som sa ešte rozpamätať, ako to bolo s najstaršou dcérou, lenže spomienky staršie ako 2 roky mi zjavne robia dodnes problém. Len pre ilustráciu minule som u lekárky namiesto dátumu narodenia dcéry nahlásila dátum nášho sobáša, ktorý si neviem prečo pamätám aj po desiatich rokoch!  Jasne som si uvedomovala, že vývinová psychológia nepustí. Moje dieťa sa nachádza vo veku, ktorý som si pri staršom synovi pomenovala podľa spomínanej otázky - „obdobie hlupákov“.

Tak čo teda robiť? Ako teraz zareagovať? Vtom mi napadlo využiť práve tú „šíleně smutnou princeznu“.  Stíchla som, zvážnela a odvrátila som sa od nej. Konečne nastal moment, kedy som mohla zo seba dostať toľko potlačovaný úsmev. Presne som vedela, čo bude nasledovať. „Mami. Mami. Mami.“ A ja nič! Chvíľu som ešte trucovala a nakoniec som to skúsila.

„Srdienko, som teraz veľmi smutná.“

„Ty si šmutná?“, zopakovala.