👫 Ako zmeniť názor bez hádok
🌱 Manželský pár sa háda o tom, či je „telefón pri večeri problém“. On: „Veď len pozerám správy!“ Ona: „Ale mne sa to zdá neúctivé.“ Po desiatich minútach sa hádka zmenila na súboj ega. Až kým sa nestalo niečo malé, ale prelomové. Ona sa zhlboka nadýchla a spýtala sa: „Aké dôkazy by si potreboval vidieť, aby si uznal, že telefón pri stole nám škodí?“ Ticho. A zrazu namiesto hádky začal rozhovor. Nie o tom, kto má pravdu. Ale o tom, čo by druhému pomohlo zmeniť pohľad.
🧬 Ľudia menia názor skôr, keď majú pocit, že sú vypočutí, nie porazení. Ľudia sa rozhodujú nie podľa faktov, ale podľa pocitu bezpečia. Argumenty menia názory len vtedy, ak sa druhá strana cíti vypočutá.
🧭 Otvorené otázky znižujú obrannosť mozgu o 40%.
❤️ Uznanie druhej perspektívy je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako meniť presvedčenia bez konfliktu.
💬 Otázky, ktoré môžete vyskúšať:
Čo sa zmení, keď sa prestanete snažiť mať pravdu, a začnete sa pýtať?
Zienky poradte mi nejaku vhodnu knihu pre tinedžera o asertivnom spravani, komunikacii. Dakujem.
Ahojte. S ktorým jazykovým kurzom angličtiny máte dobré skúsenosti?
Každé Vánoce má Ježíšek jednu zvláštní zastávku…
Než se vydá na svou dlouhou cestu, aby roznášel dárky dětem po celém světě, zastaví se na pár dní u Duhového mostu. 🐴🐈⬛🐕🦧🐯🐖🐗🦒🐘🐭🐪
Říká se, že tam tráví tiché chvíle obklopený všemi milovanými zvířátky, která už přešla na druhý břeh. Sbíhají se kolem něj s radostným vrtěním ocásků a s očima plnýma světla, aby si vyslechla příběhy o svých lidech — o domovech, které kdysi naplnila láska.
Ježíšek se k nim sklání, pohladí je za ouškem a šeptá jim, že nikdy nejsou zapomenutí. Vypráví jim, že jejich rodiny na ně stále myslí, stále věší jejich ponožku, stále vyslovují jejich jméno, když se rozzáří světýlka na stromku.
A než se rozloučí, dá každému z nich kousek vánočního kouzla — jiskřičku lásky, kterou vyšle dolů k těm, kteří zůstali.
Takže až o Vánocích ucítíš zvláštní teplo v srdci, když pověsíš jejich ozdobu nebo zahlédneš jiskru ve světýlkách… možná je to právě Ježíšek, jak plní svůj slib — přináší ti jejich lásku přímo od Duhového mostu. ♥️
Posledný obor: príbeh stromu, ktorý prežil stáročia, no nie človeka
Na konci devätnásteho storočia, keď si svet len začínal uvedomovať, aké ničivé môže byť ľudské zasahovanie do prírody, stál v jednom z kútov Severnej Ameriky strom, ktorý sám osebe predstavoval symbol večnosti. Bol to majestátny sekvojovec obrovský — strom, ktorého korene boli svedkami storočí meniacich sa dôb, vojen a objavov, zrodenia i pádu civilizácií. Prežil búrky, požiare aj kruté zimy, no neprežil človeka s pílou.
Fotografia z roku 1899 zachytáva okamih, ktorý sa stal zároveň symbolom veľkoleposti prírody i bolestným pripomenutím jej straty. Na obrovskom pni stoja ľudia, pôsobiaci ako nepatrné postavičky v kontraste s tým, čo kedysi bývalo živým kolosom. Zo stredu pňa trčí tenký zvyšok kmeňa, akoby tichá spomienka na život, ktorý sa už nedá vrátiť.
Stromy, ktoré prežili ríše
Obrovské sekvoje a sekvojovce patria medzi najstaršie živé organizmy na Zemi. Ich vek môže dosahovať až tritisíc rokov a výška presahuje sto metrov. Hrúbka ich kmeňa je taká obrovská, že niekoľko ľudí, držiac sa za ruky, ho len s ťažkosťou dokáže obopnúť.
Tieto stromy nie sú iba rastliny — sú to živé kroniky planéty. Rástli v časoch, keď moderné štáty ešte neexistovali, a boli svedkami tisícročí zemskej histórie. Ich drevo je odolné voči hnilobe, hmyzu i ohňu, preto môžu v prirodzených podmienkach žiť takmer večne.
Prečo ich začali rúbať?
V devätnástom storočí sa masová ťažba lesov v Severnej Amerike stala samozrejmosťou. Rozvoj železníc, miest a poľnohospodárstva si vyžadoval nesmierne množstvá dreva. Sekvoje, so svojimi hrubými a dokonale rovnými kmeňmi, sa javili ako ideálny stavebný materiál.
Vtedy si ešte málokto uvedomoval, že každý taký strom je jedinečný živý organizmus, ktorému trvalo celé stáročia, kým nadobudol svoju veľkosť. Pre mnohých drevorubačov boli títo obri iba „drevinou výnimočnej kvality“.
Symbol straty
Na fotografii z roku 1899 vidíme ľudí stojacich na pni vysokom niekoľko metrov. Ich postavy pôsobia nepatrne, zatiaľ čo samotný peň pripomína základy dávnej pevnosti. Tento záber je nemým výčitkom celému ľudstvu — pripomienkou, že zničiť možno v priebehu niekoľkých dní to, čo príroda tvorila stáročia.
Dnes takéto obrazy nevzbudzujú obdiv, ale smútok. Uvedomujeme si, že sme stratili nie len strom, ale celý svet, celý ekosystém, v ktorom bol stredobodom života.
Čo zostalo dnes
Časť obrovských sekvoj sa predsa len podarilo zachrániť. Vďaka úsiliu ekológov, ochranárskych organizácií a jednotlivých vedcov sa niektoré sekvojové lesy premenili na národné parky. V Kalifornii možno dodnes vidieť stromy, ktorých vek presahuje dvetisíc rokov.
Rozsah strát je však nevyčísliteľný. Mnohé jedinečné, prastaré stromy boli nenávratne zničené. A fotografia „Posledného obra“ zostáva živou pripomienkou, že prírodu treba chrániť, nie iba využívať.
Poučenie, ktoré si musíme osvojiť
Tento príbeh nie je len o jednom strome. Je to rozprávanie o ľudskej chamtivosti a krátkej pamäti. Učí nás, že zdroje planéty sú konečné a straty prírody nenahraditeľné.
Žijeme v dobe, keď sa ešte dá katastrofe zabrániť. Môžeme chrániť lesy, zakladať rezervácie, obnovovať to, čo bolo zničené. No na to treba vôľu a pochopenie, že sme súčasťou prírody, nie jej pánmi.
Keď sa pozeráme na túto čiernobielu fotografiu z roku 1899, nemožno sa nepozastaviť nad otázkou: čo o nás povedia ľudia o sto rokov? Budú nám vďační, že sme zachovali to, čo zostalo, alebo sa na naše fotografie budú dívať ako na memento o tom, že sme svoj svet zničili vlastnými rukami?
Nech sa teda príbeh „Posledného obra“ stane nielen symbolom straty, ale aj výzvou zachovať to, čo ešte môžeme zachrániť. Pretože každý strom, každý les, je viac než len súčasť krajiny — je to živá história našej planéty.
❗️Niektoré detaily tohto príbehu (napríklad fotografia z roku 1899 či tvrdenie o „poslednom obrovi“) nemajú spoľahlivé dokumentárne potvrdenie a môžu predstavovať legendárnu interpretáciu. Tento text je spojením historických faktov a hypotéz; čitateľovi sa odporúča overiť údaje v odborných alebo archívnych zdrojoch.
Pravidlo číslo jedna nechoď nakupovať keď si hladná a pravidlo číslo dva ☝️nepripravuj z prázdnym žalúdkom lebo dopadneš ako ja 😁
Ryža a rybie filé, hranolky a pečené kuracie krídelká a pečiem ešte hurkuuu😍
"Helovín"
Perla je výsledkem utrpení
Za nejdražší šperky byly v minulosti považovány perly. Ceny těch největších a dokonale kulatých vysoce převyšovaly ceny mnohých vzácných drahokamů.
O původu perel a o jejich vlastnostech vznikaly nejrůznější pověsti. Jedna z nich například vysvětluje, že perly vznikly z dešťových kapek v místě, kde se mraky dotýkají hladiny moře. Právě tam dešťová kapka ztuhne a jako perla padá na mořské dno. Antická legenda považuje perly za slzy bohů spadlé z nebe, které jsou darem přinášejícím lidem štěstí a lásku.
Skutečnost je oproti takovým pověstem a legendám velmi „šedivá“.
Perla je výsledkem utrpení.. Rodí se uvnitř ústřice nebo perlorodky. Vzniká tím, že do schránky ústřice, přesněji řečeno mezi plášť a lasturu vnikne vetřelec kulovitého tvaru například v podobě zrnka písku. Následkem zranění začne ústřice v obranné reakci vylučovat perleťovou hmotu, která se usadí na cizím tělísku. Výsledkem je překrásná perla, která se velmi pomalu zvětšuje.
Ne každá ústřice produkuje perly. Ústřice, která se nezraní, perlu nevytvoří . Perly jsou zahojené, zajizvené rány.
Zranil Tě někdo nemilosrdnou kritikou?
Obvinil Tě někdo z něčeho, co jsi nikdy neřekl?
Překroutil nebo interpretoval někdo Tvá slova jinak než byla myšlena a vyslovena?
Zranil Tě někdo svými předsudky?
Nezachází Tvé okolí s Tebou tak jak by sis přál?
Pak vytvoř perlu! Přikryj své bolesti mnoha vrstvami lásky. Nehněvej se a nedovol aby Tvá rána zůstala otevřená!
Nebuď ústřicí, která přestože byla zraněna, nevytváří perlu – ale nauč se odpustit, druhému porozumět a bolesti proměnit v lásku.
Pak Tvá perla poroste a bude čím dál vzácnější a drahocennější.
„Ovocem Ducha je pak láska, radost, pokoj, trpělivost, laskavost, dobrota, věrnost, krotkost, zdrženlivost.“ - „Jsme-li živí Duchem, pak také Duchem choďme.“ Gal 5,22+25
js
No nie je rozkošná 😍 očividne sa jej na večernú prechádzku už nechce
Moje 14 ročné "miminko" ...toľko rokov a neviem sa na ňu vynadívať ❤️😍❤️
Dobrý deň chcela by som sa opýtať chcem si podať na opatrovateľský na syna ktorému zistili detský autizmus a dnes som bola na úrade a dali mi tieto papiere čo mám vypísať len tomu nerozumiem.Dakujem za info.
Komplimenty a poznámky na vzhľad sú zásahom do intímnej zóny
Najskôr by sme si mali povedať, že dnešné promovanie nezdravého ideálu krásy má nepopierateľné následky na sebaprijatie našich detí. Ideál krásy sa totiž koncentruje na telo – len ako vyzerá – a nie na to, či správne funguje a je zdravé.
Predmenštruačný syndróm nie je ženský výmysel a nálada sa vtedy ovláda naozaj ťažko
Všeobecne to muži často vôbec nechápu. Dokonca je PMS predmetom rôznych vtipov ako: "Zase ťa bolí hlava, zase máš svoje dni a nálady?" Povedomie o PMS by mohlo byť naozaj vyššie, aby sa to dostalo aj k mužom, aby vedeli, že to nie je len nejaký ženský výmysel.
Ahoj viem je to zavčasu ale tak ma zaujíma mám 2,5 ročného syna poradíte mi kde by som ho mala zobrať na sankovacku Oščadnica okolie najlepšie aj kde je v blízkosti reštaurácia
Tu majú dokonca aj špeciálne parkovacie miesta pre tehotné 🤰💗
A v banke či na úradoch ide tehotná žena alebo starší ľudia automaticky dopredu – bez nervov, bez stresu.
Všetci to berú ako samozrejmosť.
A vraj krajina „tretieho sveta“… 🙏💙
Ahojte maminky.Tak teda po vašich správach s prosbou o bližšie info ohľadom zbierky kopírujem, čo som dala aj na svoj FB a plne akceptujem a chápem,že nie každá máte FB ako ste mi písali,takže nech sa páči ,tu sú ďalšie informácie ohľadom
❤️ZBIERKY PRE PREDČASNIATKA❤️
na detskú neonatológiu do PO:
-📌zbierka začala dňom 2.10.2025- a trvá do 4.12.2025
-📌!NEZBIERAME PENIAŽKY! ,prosíme len o pomoc o vyzbieranie vecí zo zoznamu pre detičky
-📌zbierka sa bude odovzdávať prvý alebo druhý decembrový týždeň
-📌prosíme o veci buď v super stave alebo zakúpené- nové,pretože vecí sú pre detičky do inkubátorov,kde sú prísne hygienické pravidlá
-📌darované veci môžete nosiť buď osobne ku mne do Kežmarku,v správe poskytneme aj presnú adresu alebo ak ste z blízka KK,PP,SNV vieme pre veci s manželom dôjsť aj osobne autom,ak ste z väčšej diaľky ,tak poprosime poslať poštou(adresu poskytneme do správy),poprípade ak si chcete spraviť výlet a priniesť veci osobne my sa len a len potešíme...
-HĽADÁME predovšetkým šikovné žienky,ktoré by nám vedeli uháčkovať CHOBOTNIČKY a ČIAPOČKY do inkubátorov pre predčasne narodené detičky ,kľudne aj tie PUFFY DEKY ale malé rozmery
📌každé PRE ZDIEĽANIE tejto zbierky nám nesmierne pomôže a veľmi krásne zaň ĎAKUJEME
📌ĎAKUJEME za každú pomoc,za každú zakúpenú či darovanú vec pre detičky ❤️🙏
Ahojte pod ocami sa mi vytvorili taketo suche ryhy a svrbi ma to.. Co si mam prosim dat na to? Dakujem.
Mam velku prosbu . Nema prosim nahodou niekto recept na zavaranu burgynu s chrenom ? U nas sa to robilo pred 30-40 rokmi . Milovala som to. A nemam sa uz koho opytat. Dostala som burgyne , ale na nete som nic nenasla . Asi to malokto robil.Ak by niekto mal, mozem pekne poprosit recept? 🙏🙏🙏 ďakujem
Ako dlho ste sa liecili z upchatych dutin po covide? Co vam tak dobre zabralo? Naparovanie a kvapky do nosa nula bodov, teraz skusam sinupret.
Neviete mi, prosím, hodiť overený recept na kysnuty MAKOVNIK? Vôbec neviem, čo si mám z netu vybrať. Dakujem
Táto chladiaca masážna vecička z #dm je presne to, čomu sa povie balzam na dušu po prebdených nociach ❄️🧊 Teda skôr balzam na tvár 🤭 A áno, našla som mu aj ďalšie skvelé využitie – super na schladenie tiplov, ocení každá mama 👌😁
Ako fotografia mužského bozku z roku 1967 dodnes zachraňuje ľudí po celom svete
Neraz sa stáva, že najpôsobivejšie snímky vznikajú nie v ateliéroch, ale na hranici života a smrti, nadobúdajúc zvláštnu, znepokojujúcu krásu, ktorú nemožno zabudnúť. Fotografia známa ako „Bozk života“ bola zachytená v roku 1967, no ani po desaťročiach nestratila svoju silu a príťažlivosť. Táto kompozícia, súčasne mrazivá i plná nevyslovenej grácie, zasahuje do najhlbších vrstiev ľudskej citlivosti práve preto, že za jej zdanlivou krásou sa skrýva skutočný zápas o život – odohrávajúci sa vo výške, z ktorej sa tají dych.
Zápas o život
Toho letného dňa dusil Jacksonville neznesiteľný žiar, ktorý ako ťažká prikrývka zahalil celý štát Florida a premenil všednosť na skúšku vytrvalosti. Práve v tomto sparne sa miestni železniční robotníci, napriek všetkej logike, rozhodli vstúpiť do štrajku, a šéfredaktor Jacksonvillského žurnálu vyslal fotografa Rocca Morabita, aby toto dianie zachytil.
Štyridsaťsedemročný reportér po príchode na miesto zistil, že vášeň demonštrantov už vyhasla – ich odhodlanie sa roztopilo pod spaľujúcim slnkom. Po niekoľkých nevýrazných záberoch sa preto rozhodol hľadať niečo zmysluplnejšie počas prechádzky po rozžeravených uliciach. Vzduch sa chvel od bzučania klimatizácií, ktoré pracovali na hranici možností – a práve táto zúfalá snaha obyvateľov uniknúť horúčave sa stala nepriamou príčinou havárie na elektrickom vedení, preťaženom nadmerným odberom.
Na miesto boli vyslaní elektrikári Randall Champion a jeho partner Jay Thompson, ktorí sa vydali skontrolovať jednotlivé stožiare pod nemilosrdným nebom. Zdanlivé ticho zrazu preťal zúfalý výkrik – Randall sa na jednom zo stĺpov náhodou dotkol vodiča pod napätím štyritisíc voltov. Vzápätí jeho srdce zastavil prudký výboj, telo bezvládne zostalo visieť na bezpečnostných popruhoch.
Jay, ktorý bol o niekoľko desiatok metrov ďalej, uzrel tú hrôzostrašnú scénu a bez jediného zaváhania sa rozbehol k stožiaru. Šplhal hore s jedinou myšlienkou – zachrániť priateľa.
Keď sa dostal k nemu, pochopil, že každá sekunda môže byť posledná. Začal s resuscitáciou priamo tam, vo výške, v nepredstaviteľne nepohodlnej polohe. S vypätím síl sa snažil vdýchnuť mu život, fúkal vzduch do pľúc a rytmicky stláčal hruď, hoci mal len minimum opory.
Nevzdal sa. Odmietol prijať, že by všetko úsilie bolo márne. A napokon pocítil slabé, no zázračné chvenie pod dlaňou – srdce sa znovu rozbúšilo. Až keď sa presvedčil, že pulz sa ustálil, Jay uvoľnil popruhy, prehodil bezvládne telo cez plece a opatrne zostúpil. Dolu, na zemi, sa Randall začal preberať práve vo chvíli, keď dorazila sanitka.
Príbeh, zvečnený v zábere
V okamihu, keď telom Randalla Championa prešiel štvortisícvoltový výboj, jeho zúfalý výkrik zachytil nielen partner, ale aj fotograf Rocco Morabito, ktorý sa náhodou nachádzal neďaleko. Jeho pohľad vystúpil k nebu, kde sa na stožiari bezvládne hojdalo ľudské telo – a popri šoku ho ovládla neodolateľná potreba zachytiť túto tragickú scénu. Jediným rýchlym stlačením spúšte vznikol záber, zatiaľ čo Jay Thompson už bežal k základni stĺpa.
Keď Morabito naplno pochopil hrôzu situácie, ponáhľal sa k svojmu autu, aby privolal záchrannú službu. Po návrate sa stal svedkom výjavu, aký sa vryje do pamäti na celý život: Thompson, vyšplhaný k nebu, s odhodlaním vdýchaval život svojmu druhovi. Fotograf ustúpil o pár krokov dozadu a v tej chvíli vznikla nesmrteľná snímka — „Bozk života“. O pár okamihov neskôr zaznel víťazný výkrik: Randall znovu dýcha.
Záchrana Randalla Championa bola zázrakom – výboj štyroch tisíc voltov mnohonásobne presahuje napätie používané pri popravách na elektrickom kresle. Uvedomenie tejto skutočnosti premenilo príbeh dvoch elektrikárov na legendu, o ktorej obaja muži rozprávali až do konca svojich dní, so všetkými detailmi a vďačnosťou v hlase.
Ozvena hrdinstva
Jay Thompson si dobre uvedomoval, že väčšina ľudí po takomto zásahu zomiera okamžite. Napriek tomu vedel, že šanca na záchranu existuje – ak človek koná bez váhania a presne podľa zásad prvej pomoci. Najmenší omyl mohol byť osudný: nesprávne vdychy by poslali vzduch do žalúdka namiesto pľúc. Keď sa vyšplhal hore, zbadal, že Championovo telo už nadobudlo sivomodrý odtieň. Táto desivá farba ho však nezlomila – naopak, posilnila jeho vôľu zápasiť o život priateľa, a s nadľudskou silou rytmicky stláčal jeho hruď v nepredstaviteľne ťažkej polohe.
Roky po udalosti objavila Thompsonova sestra na sociálnej sieti fotografiu elektrikára z Washingtonu, ktorému zdobilo ruku tetovanie s ikonickým motívom „Bozku života“. Tento detail vypovedá viac než tisíc slov – ukazuje, ako hlboko sa tento obraz zapísal do ľudských sŕdc ako symbol nádeje, odvahy a nezištnej obetavosti.
Fotografia Rocca Morabita z leta 1967 sa po zverejnení agentúrou Associated Press rozletela po amerických novinách ako požiar. O desať mesiacov neskôr priniesla svojmu autorovi najvyššie uznanie – Pulitzerovu cenu – a obletela celý svet. Milióny ľudí po nej začali vnímať význam rýchlej a odbornej prvej pomoci úplne inak, najmä v prostrediach, kde každá sekunda rozhoduje o živote či smrti.
Výkonná riaditeľka Historickej spoločnosti Jacksonville, Emily Lisska, o snímke povedala, že nejde len o zachytenie hrdinského činu, ale o samotný okamih, keď sa ľudský osud kolíše na hrane priepasti. Morabito dokázal tento zlomový moment zachytiť počas zlomku sekundy — a práve tým sa stal nezmazateľnou súčasťou dejín mesta i svetovej fotografie.
Elektrikár Randall Champion, ktorého život zachránil na stožiari jeho verný druh, sa napriek ťažkým zraneniam úplne zotavil. Spolu so svojím záchrancom a dlhoročným kolegom J. D. Thompsonom potom zasvätili práci v spoločnosti JEA ešte celé tri desaťročia. Po celý ten čas ich spájalo nielen pracovné puto, ale aj hlboké priateľstvo, ku ktorému sa pripojil aj samotný Rocco Morabito, autor osudovej fotografie.
V roku 1988 ich znova zachytili objektívom – tentoraz pri osobitnej príležitosti, vydaní posledného čísla Jacksonville Journal. V tom čase sa Champion zotavoval po náročnej operácii bypassu srdca. Od toho pamätného letného dňa uplynuli celé desaťročia, no Morabitova snímka naďalej dojímala ľudí na celom svete. Svedčí o tom aj jej zaradenie do stálej expozície múzea žurnalistiky Newseum vo Washingtone, kde zaujímala čestné miesto až do zatvorenia inštitúcie v roku 2019.
Indira Williams Babic, bývalá riaditeľka oddelenia fotografie a vizuálnych zdrojov tohto múzea, potvrdila, že práve táto práca neprestajne fascinovala návštevníkov. Vysvetľovala, že jej jedinečná sila spočíva v súhre všetkých prvkov veľkolepej fotografie – dramatického napätia, prítomnosti neodvratného nebezpečenstva, ktoré rovnako priťahuje mladých i starších, a napokon aj mocného altruistického rozmeru: chvíle, keď človek, bez váhania a bez ohľadu na vlastné riziko, zachraňuje iného.
ℹ️ Text je založený na historických zdrojoch a publikovaných materiáloch. Určité fakty sa môžu mierne líšiť v závislosti od verzie udalostí. Ak natrafíte na presnejšie údaje či doplnenia (napríklad technické detaily alebo chronológiu), radi ich zvážime a zapracujeme.
👉 Téma: Hasiaca deka
Hasiaca deka, alebo aj požiarna prikrývka je šikovný a jednoduchý hasiaci prostriedok, ktorý môže byť veľmi užitočný pri hasení menších požiarov v domácnostiach.
Ide o deku vyrobenú z nehorľavého materiálu, ktorú môžeš jednoducho položiť na plamene a tým uhasiť požiar.
Rozoznávame 2 typy:
1. Klasická - hasiaca deka vyrobená zo sklenného vlákna
2. Foga - inovatívna mokrá hasiaca deka z bavlny
Postup je jednoduchý:
➡️ Vytiahni deku z obalu.
➡️ Roztiahni deku.
➡️ Chráň si ruky - drž ju pevne za popruhy, ruky maj schované za dekou
➡️ Prikry oheň od seba smerom dopredu - zakry celý plameň.
➡️ Neodkrývaj hneď! Nechaj deku aspoň pár minút, aby sa plamene udusili.
Tento plagát je 8. z našej série, ktorú počas októbra - mesiaca požiarnej prevencie predstavujeme. Každý týždeň nová téma, aby sa aj malí žiaci naučili veľké veci - chrániť seba a svoje okolie.
P.S.: Na našom webe nájdete plagáty na tlač 👇👇👇
🔗 https://bit.ly/mesiac-poziarnej-prevencie
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!
#poziarnaprevencia #hasam #hasiacadeka #foga #deti #mesiacprevenciepredpoziarmi
Ahojte prosím vás mohli by ste mi poradiť nejaký dobrý film pre deti?včera sme pozerali obyčajná tvár a chalanov to veľmi zaujalo....majú 6 a 9 ....už nie úplne také detské ale skôr o chlapcoch , deťoch v ich veku nenapadá vás nieco? Radšej si pustíme niečo kvalitné a bez reklám po večeroch ...a čo im aj niečo dá...lebo teraz niektoré filmy a rozprávky sú len aby bolo ..ďakujem za rady
