Negatívne skúsenosti zo školou má väčšina dospelých (aj keď ich odstupom času zľahčujú či rozprávajú ako humorné historky). Nejde však iba o zážitky strachu, nespravodlivosti, nudy. Oveľa nebezpečnejšie sú dlhodobé poškodenia v oblasti návykov a postojov. Za poškodenie je možné považovať napríklad nerozvinutie individuálnych dispozícií a schopností, zníženie sebavedomia, vytvorenie závislosti na autorite, taktiež malý rozvoj komunikačných zručností a kritického myslenia, prijatie predstavy o súťaživosti a dokazovaní druhým, že sú horší než ja, ako o správnych a dôležitejších prístupoch než je spolupráca. Dá sa povedať, že tradičná škola poškodzuje každé dieťa bez výnimky, samozrejme každé inak.

         V mozgu máme zdedené dva základné mechanizmy na prežitie. Stresovú reakciu, ktorá nesie so sebou negatívne emócie, ako strach, hnev, napätie... A druhým mechanizmom je učenie. Učenie je, aspoň u cicavcov, spájané s príjemnými emóciami. Človeku sa však podarilo prepojiť učenie so stresom. Predovšetkým to školské v niektorých prípadoch do takej miery, že keď mozog rozpozná – "Toto je učenie." – spustí sa stresová reakcia, ktorá automaticky učeniu zabráni. Z výskumu vieme, že pochopenie zmyslu a súvislostí je "odmenené" tým, že sa v mozgu uvolní hormon šťastia, endorfín.

Práve toto je vnútorným hnacím motorom učenia, tzv. vnútorná motivácia.

         Avšak porozumenie učivu sa v praxi nahrádza učením naspamäť. Väčšinu toho, čo sa takýmto spôsobom naučíme, veľmi rýchlo zabudneme a neprepája sa nám to s inými znalosťami. Informácia trčí kdesi v mozgu izolovaná, bez úžitku, takže sa poväčšine vytratí do zabudnutia.

Z toho, čo počujeme, si dlhodobo zapamätáme veľmi málo (asi 10-15%). Ak niečo vidíme a počujeme súčasne, je šanca o niečo vyššia. Percento sa zvyšuje, ak môžeme o veci diskutovať, keď môžeme sami niečo robiť, skúšať a zažívať. Najviac si dlhodobo zapamätáme informácie, ktoré sa snažíme naučiť druhých (až 90%). Tradičný spôsob výuky je však založený na výklade učiteľa, na jeho aktivite a naopak na pasivite detí.

          Hoci by mal byť učiteľ autoritou v zmysle vplyvu výraznej osobnosti, jeho pôsobenie v triede je predovšetkým mocenské.

Postupne vám predstavíme všetky naše tábory. Ako tretí sme si vybrali Rozprávkové divadlenie.

Všetky informácie o tábore nájdete tu: http://bit.ly/rozpravkove-divadlenie

Prečo tento tábor?

Rozprávkové divadlenie je program zameraný na prácu s telom, pohyb a rozvoj fantázie ako aj prezentačných zručností. Deti získajú prehľad o tom, ako sa robí divadlo – naučia sa stáť na javisku a využívať svoje telo a hlas neobvyklými spôsobmi.

Základom je uvoľnenie a rozvoj detskej osobnosti a ich fantázie. Naučia sa využívať svoje silné stránky a posilnia svoje sebavedomie ako aj schopnosť postaviť sa pred ľudí – ,,výjsť s kožou na trh“, čo je predpokladom pre úspešný život.

Aký je program?