Nie som žiadna spisovateľka a ani som nikdy nepísala žiadny blog ale dozrela som a rozhodla som sa začať. Sranda je, že mám už 36 rokov a teším sa ako keby som mala 20 vtedy ma zaujímalo úplne všetko a v podstate nič. Obdivujem všetky mladé dievčatá, ktoré sú chytré a už dávno majú písanie blogov za sebou. Mne to teda trvalo ale podstatné je začať a nebáť sa ísť za svojím snom, svojou túžbou,a týka sa to všetkého v našom živote, nielen môjho blogu.

Chcela by som vám predstaviť môj blog, ktorý bude nielen o nás dámach ale aj o našich detičkách. Budem písať pomaly, blog bude mať niekoľko častí, ako mi budú myšlienky prichádzať na nové témy a postrehy od vás. Mám veľmi rada túto oblasť módy je to v každom prípade zaujímavá téma. Budem vyhľadávať odpovede na vaše otázky .

Viem, že je k týmto témam napísané nespočetné množstvo článkov ale ja mám záujem využívať nielen vlastné skúsenosti ale aj skúsenosti mamičiek a nemamičiek, tému chcem rozšíriť aj pre deti- dievčatká a chlapcov od 4 rokov čo sa týka elegancie. Pre business dress code sa popísalo už veľa ale ja chcem písať skúsenosti nás všetkých napr. z banky, z kancelárie, úradov kde na rôznych postoch a rôznych spoločnostiach udáva sa daný štýl  a aj keď nemáme náladu treba sa do práce nahodiť v správnom dresscode, správne nalíčená, učesaná a navoňaná, a aj o tom by som rada viedla moje blogy. Navyše ak si chcete vyjsť so svojimi detičkami nastajlovanými na určitú príležitosť budem naklonená rôznym nápadom ako prekvapiť, ako sa vieme zladiť.

Na FB budem viesť rôzne diskusie, ale aj na mojom e-shope budú diskusie otvorené ku každému tovaru, kde sa budú môcť moje zákazníčky podeliť o skúsenosti s nakupovaním a tovarom.

Otváram e-shop s dámskou a detskou eleganciu a damskym biznis štýlom. Všetko vám v čas oznámim. Bude to trvať dlhšie ale verím, že výsledok bude stáť za to.

Prosím Vás všetky za trpezlivosť, nikdy som nič nepísala ale milujem knihy tak to bude určite fungovať, len musím správne poskladať všetky moje myšlienky a plány, rada prijímam rady a pomáham ak niekto má záujem.

Konečne, po dvoch rokoch, som mentálne dozrela na to, aby som šla s dvojičkami do detského kútika.

Keď sa znova obzriem do minulosti, ako to bolo s Miš, tak s ňou som chodila pomerne veľa do materského centra. Mala som tam svoju partiu mamín, chodili sme na tanečky, kreslenie, divadielka, vždy sme stihli poklábosiť, dať kávu a o pol 12 domov, obedovať a spať. Obidve.

Bolo to asi v druhom roku materskej a bolo to asi najlepšie obdobie.

S krpcami som kútiky nezažila, pretože spávali dva krát denne viac ako rok a pol. Potom prišlo leto a tak sme chodili von, potom jeseň, čiže moja robota a potom Vianoce. (Strašne rýchlo to letí… a to je dobre, pretože pozajtra bude zase leto).

Ale to sú v zásade výhovorky. Keby som veľmi chcela, tak by som sa aspoň raz týždenne utrhla z môjho bizi programu. Mne sa tam však zúfalo nechce chodiť. A odkedy som tam teda teraz párkrát šla, už aj viem prečo. Že pohodička? Že kávička? Že kamarátky? Že zabudni.

Napchať sa do auta je to najľahšie. Potom to vpustím do toho kútika a začína cvičenie na pozornosť, rýchlosť a pohotovosť. Pôvodne som si myslela, že vám opíšem prvý deň, ktorý sme takto strávili v kútiku, ale rovnaký priebeh to malo aj druhý, aj tretí krát, …