Obaja s Loganom sme boli mŕtvi. Vrátilo nás to nazad do miestnosti. Zosypal sa kus steny a nastal chaos. Loganov otec bol v okamihu pri nás. „Šibe vám? Ste v poriadku? Čo to vyvádzate?“ „To bol Jean.“ Odpovedal mu Logan. Veľa iných hneď zmizlo. Iní sa so strachom vzďaľovali od diery v stene. Druhá rana. Na druhej strane miestnosti. Opäť ten výbuch urobil dieru do steny. Zmizlo zopár ďalších iných. Ostatní, ktorým sa nič nestalo, pomáhali tým, ktorí boli zranení. Pichlo ma pri srdci. „Martina!“ Vykríkla som. Niečo je zle. Niečo nie je v poriadku. Rozbehla som sa k dverám, ktoré smerovali von z miestnosti. Kde sú? Bola predsa s Loganovou mamou v kuchyni. Ale tam nie sú. V celom dome bolo ticho. Zdola bolo počuť len výkriky iných, ktorí tu neboli len premiestnení. Mala som zlé tušenie. Potichu som vyšla na poschodie. Videla som pootvorené dvere do mojej izby. Rozhodne boli pred tým zavreté. Nazrela som do vnútra a videla som Maťu aj s Loganovou mamou stáť pri stene. Viem, že je tam. Pravdepodobne sa ich chystá zabiť obe. Môj pach je v izbe cítiť zo všetkého, nevie o tom, že som tu. Ale som tu reálne, čo ak sa mu podarí zabiť ma? Po špičkách som prešla do vedľajšej izby a premiestnila som sa vedľa seba. Fuj. Na ten pohľad si nikdy nezvyknem. Byť vedľa svojho tela a vidieť ho ako len tak bezducho niekde stojí, sedí alebo leží je strašidelné. Presne takto som si to predstavovala, keď raz zomriem. Zhora sa pozriem na svoje telo a odídem niekam do neznáma. Ozval sa výstrel, to ma popohnalo k tomu, aby som vtrhla do mojej izby. Videla som prosebný pohľad Loganovaj matky. Z hrude jej vytiekol tenký pramienok krvi. Padla k zemi. Bez váhania som skočila na Jeana odzadu. Vkrútila som mu hlavu do boku a zlomila mu väzy. Zoskočila som z neho a on padol k zemi. Zmizol. Samozrejme, nebol tu.
         Utekala som k Mati. Objala som ju a rukou som jej zakrývala oči. „Thomas!“ Zakričala som na Loganovho otca. Maťa sa rozplakala. Nech som sa snažila akokoľvek, rozplakala som sa aj ja. Padli sme k zemi. Vedľa nás ležala Loganova mama bez pohnutia. Pohľad mala úplne prázdny.  Zavrela som jej oči. Takto vyzerala ako by len spala. Vo dverách zastal  Loganov otec. Hneď za ním stál Logan, ktorý ho zachytil, keď sa práve zrútil k zemi. Mala som čo robiť, aby som ostala pri zmysloch. Vedela som, že ak sa neovládnem, mohlo by to mať príšerné dôsledky. Videla som Logana ako mu tečú po lícach obrovské slzy. Nie je nič horšie ako vidieť niekoho, koho milujete, trpieť. Už sa viac nedokážem ovládať. Pobozkala som Martinu do vlasov a nechala som ju sedieť na zemi. Pohladila som Logana po vlasoch a vybehla som von z izby. Schody som dolu brala po dvoch len aby som nikomu neublížila a bola, čo najďalej. „Jean!“ Zakričala som vo vstupnej hale. „No tak ty sviniar! Viem, že ma počuješ!“ Nič. „Jean!“ „Slečna?“ Objavil sa predo mnou. „Bravúrne. Chválim ťa. Vôbec som netušil, že si tam. Myslel som, že budeš mŕtva. Ale nie. Mýlil som sa.“ Zasmial sa sám na sebe. Vytáčal ma do nepríčetnosti. „Nikdy sa ti ma nepodarí zabiť.“ Ozval sa ďalší výstrel. Nebol od neho. To Logan. Zastrelil jeho. No to je zbytočné. Nič sa mu nestane. Buď teraz alebo nikdy. Hneď ako padol k zemi, silne som sa chytila jeho ruky. Takto mám šancu dostať sa tam, kde je on.

+++
       To dievča načisto stratilo rozum. „Otec, Lenka je niekde s tým psychopatom. Premiestnila sa s ním.“ Neodpovedal. „Otec, prosím ťa. Potrebujem tvoju pomoc.“ Zatriasol som s ním. No on len neprítomne sedel, plakal a pozeral na mamu. Martina. Pre Kristove rany, sedí vedľa nej a vyzerá, že sa o chvíľu úplne zrúti. Musím ju od nej dostať preč. Zodvihol som ju zo zeme a vyviedol som ju na chodbu. Zavriem ju zatiaľ vo vedľajšej izbe. „Ani sa z tadeto nepohni, jasné?“ Len prikývla. Otvoril som dvere a uvidel som Lenkine telo. Chvalabohu, mala toľko rozumu, aby sa premiestňovala. Stratu dvoch blízkych ľudí by som neprežil. Nie v jeden deň. Aspoň ju takto nájdem a môžem ísť za ňou.“ „Sadni si sem. Tu máš.“ Podal som jej zbraň z komody pri dverách. „Zabi každého, kto by sa pokúsil ublížiť tebe alebo Lenke. Tu je kľúč. Zamkni dvere a nikoho sem nepúšťaj.“
+++

V zimných mesiacoch sme všetci viac náchylní na rôzne virózy, chrípky a prechladnutia. Naše deti v tomto období častejšie chýbajú v škôlke či škole práve kvôli niektorému zo spomínaných ochorení. Väčšinou to vyriešime návštevou lekára, ktorý nám predpíše rôzne medikamenty, či antibiotiká. Určite je to aj v mnohých prípadoch nevyhnutnosťou, najmä ak ide o vážnejšie zápalové ochorenie. Avšak existuje aj prírodné riešenie, ktoré je šetrné k organizmu a pomôže telu, aby sa s ochorením vyrovnalo samo, čím sa zároveň stávame odolnejšími nielen voči chorobám z prechladnutia, ale aj rôznym vírusovým ochoreniam.

Častejšie choroby bývajú príznakom zníženej imunity.

Ak ochoriete po každé, keď sa vo vašej blízkosti objaví niekto s chrípkou, alebo pri hoci aj krátkom pocite chladu vás postihne nádcha, bolesť hrdla, upchatý nos a podobne, znamená to, že vaša imunita nie je na tom najlepšie. Bolo by vhodné posilniť ju nielen takými prírodnými prostriedkami ako citrón, zázvor, med či kyslá kapusta, ale možno je načase vyskúšať čisto bylinné J.V.kvapky-IMUN. Nielenže pomáhajú zvýšiť imunitu organizmu, ale ak Vás trápi aj iný zdravotný problém, vďaka týmto kvapkám a samozrejme pri užívaní prípravku, ktorý je na ten problém určený, sa môžete rýchlejšie dostať „do formy“. Kvapky IMUN okrem toho zmierňujú aj mnohé z alergických reakcií.

Chrípku je potrebné hlavne vyležať, ale...

Jej priebeh môže byť aj vďaka kvapkám GRIP ľahší a rýchlejší. Navyše ak sa J.V.kvapky-GRIP užívajú v chrípkovom období sporadicky, aspoň 2x-3x do týždňa, pravdepodobne chrípku ani nedostanete, pretože váš organizmus bude voči chrípke odolnejší.

Zbavte sa bolesti hrdla pomocou byliniek.

Dnes sa tu znovu zišla ´rada iných´. Volali sme to tak, pretože to vyzeralo ako zasadnutie parlamentu. Všimla som si, že tu sedia dvaja noví ľudia. Logan s otcom starostlivo sledovali každého z nich, aby nikto z nich nepredstavoval pre nás ostatných hrozbu. Sú to rôzni ľudia – starí, v stredných rokoch, mladí a len málo ľudí v mojom veku. Dnes dokonca prišla aj Agáta. Mám jedinečnú možnosť porozprávať sa s ňou. Našla som ju v dave a namierila som si to priamo k nej. Cestou odo mňa odskočili dvaja ľudia. To snáď nie som až taká hrozba... Alebo o niečom neviem? Videla ma. Bola v rozpakoch a snažila sa mi uhýbať pohľadom. Naučila som sa svoje myšlienky ovládať. Počuje len to, čo ja chcem. Pozri sa na mňa! Otočila sa mojim smerom. „Takže to ty môžeš za to, čo sa stalo u mňa?“ „Mrzí ma to. Nevedela som ako inak. Mohol vás zabiť.“ Teraz mám chuť zabiť ja ju. „Takmer si ma zabila. Vieš o tom?“ Zatvárila sa veľmi ustarostene. Nemala o tom ani šajnu. „Prosím, prepáč mi to. Nevedela som, že na tom budeš tak veľmi zle. Naozaj som ti nechcela ublížiť. Chcela som ťa ochrániť. Vedela som, že Logan zavolá otca, aby vás zobral do bezpečia.“ „Čo je teraz s mojim bytom? Opýtala som sa. Jej ospravedlnenie som neprijala a ani tak skoro neprijmem.  „Dala som ti opraviť dvere a v aute mám nejaké veci, čo Logan chcel, aby som vám priniesla.“ „Za tie dvere ti ďakujem. Pošli mi účet za opravu a ja ti ho preplatím.“ „To je v poriadku. Cítim, že na tom mám svoj podiel viny.“ Zatvárila sa sklamane. „Tak fajn. Prečo si vlastne tu? Logan je presvedčený, že o tom chlapovi niečo vieš, je to pravda?“ Vzala ma za rameno bokom od davu ľudí. „Viem len to, že sa volá Jean.“ „Takže je to Francúz, alebo?“ „Pravdepodobne áno. Logan s vami chcel ísť do Paríža, mal tušenie, že ta nájde niečo, čo by vás k nemu priviedlo.“ „A odkiaľ sa poznáte?“ „Hľadá všetkých iných rovnako, ako vy, ale snaží sa ich všetkých zničiť, aby bol on ten, kto všetkých povedie.“ „A kto ich vedie teraz?“ „Nikto. Aspoň nie všetkých. Pozri koľko je tu ľudí a to ani netušíme koľko je ďalších.“ Ukázala rukou do priestoru.  Obzrela som sa. Naozaj tu bolo veľa ľudí. Usmial sa na mňa nejaký chlap, ktorý stál vedľa nás. Boh vie, ako dlho tu stojí a čo všetko počul.

        Myslím, že tu nie je nikto z Francúzska. A aj keby áno, je len mala šanca, že by ho poznal. Sedla som vedľa Logana a z druhej strany som mala Agátu. Trochu bezpečia. Loganov otec s niekým živo diskutoval v dave. Zapisoval si niečo do bloku a netváril sa pri tom dva krát nadšene. Prešiel mi telom mráz a striaslo ma. „Je tu.“ Zašepkala som tak, aby ma obaja počuli. „Nie je to možné.“ Odpovedal mi Logan. „Je tu. Som si istá. Pokiaľ nie je vo vnútri tak určite niekde vonku. Navyše mám pocit, že stojí priamo za stenou za nami. „To predsa nie je možné.“ Povedal Logan pokojným hlasom. „Logan, som si tým istá.“ Odišiel. Určite kontroluje okolie. Pohľad na neho je stále rovnako strašidelný, keď sa premiestni. Chce sa však presvedčiť, či som mala pravdu. Je naozaj možné, aby tu bol? Cítim ho. Cítim jeho prítomnosť. Je to naozaj hnusný pocit plný strachu. Agáta ma chytila za ruku. Mohla som takto počuť Loganove myšlienky, tak ako ich počuje ona. Ďalšia vec, o ktorej som si myslela, že nie je možná, pokým som sa o nej nepresvedčila. Pripadá mi to, ako by sme mohli robiť všetko, čo chceme.

         Môj pocit toho, že je Jean tu, sa stratil v okamihu, keď Logan dorazil za dom na miesto, kde som ho pred tým cítila. Vrátil sa späť. Znovu ušiel. Začínam premýšľať o tom prečo tu vlastne bol. Vedel, že je tu veľa iných? Chcel sa sem dostať aj on?  Vystavil by sa takému riziku? Alebo nás nebodaj chcel všetkých zabiť? Premiestnila som sa za stenu von. Pozabudla som na to, že ma Agáta stále drží za ruku. „Čo tu robíme?“ Opýtala sa ma mierne nechápavo. „Nebol tu náhodou, určite niečo chystá.“ Prešla som prstami po stene. Zrak mi padol na vysokú trávu pri múre. Bola neprirodzene stlačená k sebe, ako by mala niečo zakrývať. Prišla som bližšie k nej, no to už ju Logan rozhŕňal rukami. Uvidela som číslo dva, po chvíli jedna. Nastala rana ako z dela. Bola to bomba.