Pri kúpe práčky nás poväčšine zaujíma iba na akú veľkosť je daná pračka určená  5, 6, 7, 8 a viac kg. Tvar bubna, pripadne ako je bubon navrhnutý nás moc nezaujíma, pretože si myslíme, že to nema vplyv na pranie (alebo nás to ani nenapadne). Ale pravda je iná...

V dnešnej dobe môžeme vo všetkom hľadať niaky ten význam 🙂

Samotný bubon (jeho tvarovanie) je jednou z podstatných časti práčky, ktorý vo veľkej miere ovplývňuje šetrné zaobchádzanie s naším obľubeným oblečením. Jedným z najbežnejších prejavov nešetrného prania sú žmolky, pripadne poškodenia pri praní. To všetci poznáme :(

Ako môžeme vidieť na obrázku, porovnanie bežmeho štandartného bubna práčky a práčky so špeciálnym bubnom. 

Najvačšie opotrebenie nachadza vtedy, keď sa prádlo pri praní a ešte vo väčšej miere žmýkani pretláča cez dierky bubna von (biele šnurky). Povačšine sú tieto otvory ostré a tým poškodzuj samotnú látku.

Preto všetky práčky Samsung používajú jedinečný dizajn bubna nazývaný ako DIAMANTOVÝ BUBON. Tento tvar s „jemnými záhybmi“ v tvare diamantu  navrhnutý tak, aby bol výnimočne šetrný k vášmu oblečeniu. Podstatne menšie dierky na odtok vody takisto pomáhajú chrániť vaše oblečenia tým, že neumožňujú jej zaseknutiu v otvoroch a samotný tvar zabezpečuje lepšie rozloženie oblečenia pri žmýkaní (praní).

Nereaguje na pritiahnutie a tonus v krčnom svalstve je veľmi slabý. Neni tam ani náznak snahy a hlavička mu visí v neprirodzenom záklone.  Doktorka mi príčinu povedať  nevie...splieta niečo o možnosti  poškodenia alebo nedozretia hematoencefalickej bariéry. Pýta sa ma na priebeh pôrodu a opakovane skúša syna pritiahnuť. Začína  nám nekonečný kolotoč vyšetrení,  cez neurológiu, hematológiu, kardiológiu, endokrinológiu ...robia mu sono mozgu, sono pečene, krvné, genetické testy od výmyslu sveta. Pravidelne návštevy rehabilitačného centra sa stali rutinou a poctivo cvičíme vojtovu metódu. Každé tri hodiny sa z nášho bytu ozýva srdce trhajúci plač, pretože malé bábo tvrdohlavo protestuje proti nepríjemnému cvičeniu. Pediatrička píše do karty kontraindikácia k očkovaniu CTP (centrálna tonusová porucha). 

Bytostný strach v ktorom si uvedomíte ako veľmi ste závisli na názore vašeho okolia mnou prešiel v momente, keď nám decká lekárka povedala, že očkovanie syna odkladáme. S temou očkovania som bola veľmi dobre oboznámena, ale až v pozícii matky ktorá nemôže dať svoje dieťa zaočkovať a nemôže ho ochrániť pred infekčnými chorobami som si uvedomila na čom cela táto problematika stojí. Čo je jej hlavný pilier a v čom spočíva jej skutočný význam. Že tu vôbec nejde o to, či chceme alebo nechceme očkovať...ide tu o to čo bude s tými ktorí sú v pozící, že ich zdravotny stav by bol pri konfrontácii  s ochorením v nebezpečí..toto je skupina ludi ktorí su závislí na tom, aké prostredie pre nich vytvoríme. Veľmi sa treba zamyslieť nad tým, aké obrovské spektrum ľúdí to zahrňa. Čo bude stými ,ktorí sú zavislí na našom rozhodnutí, na našom názore, čo to pre nich znamená a ako bude vypadať kvalita ich života. Ide tu o solidárnosť aj k tým najzraniteľnejšim..či už sú to dôchodcovia, predčasne narodené deti, deti so zdravotnými problémami ...od onkologických pacientov, ľudi po transplantáciach, s rôznymi poruchami srdca, pečene, autoimunitnými ochoreniami, imunodeficitom... a takto môžem menovať ešte týždne.

Častokrát počúvam argument: "však čoho sa boja rodičia očkovaných detí?..naše neočkované deti predsa pre nich nepredstavujú žiadnu hrozbu ak vakcíny fungujú!" Lenže svet nie je čierno-biely ani v tomto prípade.

Nedávno v Nemecku zomrel na osýpky 1,5 ročný chlapček . Keď som prvýkrat narazila na túto správu zmrazilo ma až na kosť, v pozícii keď nemôžete očkovať sa jednoducho  neubránite pocitu, že to jedného dňa môže byť aj vaše dieťa. Cieleným neočkovaním likvidujeme zdravé prostredie, otvárame priestor infektom ktoré sa v neočkovanej populácii bezproblémovo a rýchlo širia.  Takýmto prístupom,  tých najslabších staviame do prvej línie. Našu humánnu spoločnosť, kde by sme sa mali navzájom chrániť,  transformujeme na drsný darwinizmus,  kde budú prežívať len tí najsilnejši.Takýto svet pre svoje deti, kde je človek človeku vlkom nechcem! Ak by prisiel niekto do mesta a začal by tu vypušťať nejaku chemickú alebo biologiciku zbraň...tak by sme sa všetci bránili...ale keď chceme dovoliť stav, že sa tu budu širiť vysoko nákazlivé choroby spajané s častými komplikáciami, tak to má byť v poriadku?   Prijímame predstavy o chorobách o ktorých nemáme ani páru....napr o tetane..sme ochotní riskovat túto bolesť u svojich detí.... Príde mi to šialené.

Veď si čisto teoreticky vezmite situáciu, že vaše dieťa dostane zápal priedušiek, zápal stredného ucha, angínu,  čo sú relatívne časté ochorenia...kto z vás chce riskovať, že sa mu k tomu pridružia osýpky? Ako asi bude prebiehať ochorenie v takom prípade?...Ako chcete dosiahnuť aby k nakazeniu došlo akurát v momente keď vaše dieťa bude ináč úplne zdravé?.... A čo tí čo majú vrodené chyby srdca, autoimunitné poruchy, imunodeficit rôzneho pôvodu....ako bude vypadať ich boj?... či to si potom zhrnieme na spôsob : "však oni už mali iné zdravotné problémy a osýpky ich len dorazili?" Pretože s takýmto názorom som sa reálne stretla, čo je ale podľa mňa chybná a hlavne ignorantská politika....

zdroj :