Nadpis článku
Aj šofér autobusu môže mať svoj deň.
Prednedávnom som cestovala autobusom. Aj keď niekedy je to celkom adrenalínový zážitok, no v podstate sú to celkom pohodové strávené minúty. V podstate mám čas pozerať ako plynie cesta za oknom alebo iba tak pozorovať ľudí cestujúcich v autobuse. A čo je úplne super, stretnúť niekoho známeho s kým môžem stráviť cestu príjemnou konverzáciou. Keďže patrím k tej trošku staršej generácii, nie až takej starej, poväčšinou chcem cestovať posediačky. Takže snažím sa nevšimnúť si ten kyslý výraz, keď oslovím nejakého mladého, teda jeho sediacu tašku, či si môžem prisadnúť. Najskôr pár sekúnd nevníma, /však tie nešťastné slúchatka,/ potom s výrazom znechutenia odtiahne tašku. Prepočuje aj moje poďakovanie. Nevadí, však sedím a úžívam si cestu. Ale teraz späť k celkom zaujímavej ceste. Nastúpila som a hold voľné miesto pri staršom pánovi. Usmejem sa a opýtam či môžem prisadnúť. Autubus sa pohne, zrazu na displeji pri šoférovi objaví sa STOP. Šofér sa hromovým hlasom ozve: ,,nemačkajte mi tú stopku,,. Bol to omyl niekto sa oprel o tlačítko stop. Zrazu pánovi vedľa mňa zazvoní mobil. Teda volala manželka. Vysvetľovala mu dosť dôrazne akú kúpiť salámu, čo budú variť na večeru, celkom bežný rozhovor, ktorý si vypočulo aj keď nechcene štvrť autobusu. To už aj šofér nevydržal a zhúkol : Vypnite si mobil.! Súkromné telefonáty si vybavujte doma!. No žiaľ pán zabratý do dôležitého hovoru upozornenie nepočul. Vtom šofér autobusu zastavil a tvrdil, že kým pán telefón nevypne, tak sa nepohne. To už aj ostatní zakročili a prosili aby teda rozhovor ukončil. Nič nechápajúci pán teda akosi váhavo a nechcene vypol mobil a na druhej strane zanechal nechápajúcu manželku. Je to síce pekné, keď pre niekoho ako keby neexistoval iný svet iba milujúca manželka na opačnej strane telefónu. No žiaľ, boli sme aj takí, ktorí chceli pokračovať už aj v trošku adrenalínovej ceste. Na ďaľšej zastávke stála pani, ktorá síce s troškou opozdenia ale predsa nastúpila. Šofér si neodpustil poznámku : Keď chcete cestovať, máte byť pripravená. Chudák pán šofér, nemal svoj deň a ešte mu my cestujúci nepridávame k pohode. No nezažiješ,nevieš. Preto želám všetkým šoférom šťastné kilometre a cestujúcim bezpečné ale aj veselými príhodami okorenené cestovanie. Znenie článkuó
Poradte co robit 🙈 ponad zahradu nam niekto lieta s dronom, nieje to prvy krat, aj ini susedia sa nam o tom zmienili, ale nie ze preleti, ale stoji na jednom mieste aj par minut a otaca kamerou, a je dost nizko mozno 3 metre nad zemou.. najviac ma hneva ze dieta mi chodi po zahrade uplne nahe, nakolko nam nik na pozemok nevidi ani z okien ani z ulice, takze si to mozme dovolit.. muz donho zacal hadzat kamene 🙈 ale bal sa ze trafi niekoho na druhej strane plotu.. videli sme cca kde zosadal, v hre su dvaja susedia, ale ak za nimi pojdeme urcite sa nik neprizna.. fakt neviem co robit a dost nas to otravuje
Ahojte,z akej časti hovädzieho mäsa varíte guláš?? Ktore je vhodné? Mám radšej chudšie mäso ako so svalovinou. Vďaka
Ahojte boli ste niekto v aqua parku moravia? Spokojnosť? Cez víkend to tam je asi preplnené
Zomrelo opäť kúsok môjho detstva,mojej puberty ...🖤🖤🖤odpočívaj v pokoji🖤 https://kultura.sme.sk/c/23206831/zomrel-hudobn...
Raz jeden žiak prilepil spolužiakovi na chrbát papier s nápisom „Som hlúpy“ a požiadal zvyšok triedy, aby o tom chlapcovi nehovorili.
Žiaci sa na tom veselo zabávali...
Po prestávke začala hodina matematiky a učiteľka napísal na tabuľu ťažkú úlohu.
Nikto okrem chlapca s nálepkou nevedel odpovedať.
Uprostred nevysvetliteľného smiechu podišiel k tabuli a vyriešil problém.
Učiteľka mu povedala: "Zdá sa, že nevieš o papieri, ktorý ti dal tvoj spolužiak na chrbát."
Potom sa učiteľka pozrela na zvyšok triedy a povedala: ,,Poviem vám dve veci.
Po prvé, počas vášho života vás budú ľudia označovať mnohými tvrdými slovami, aby zastavili váš pokrok.
Ak by váš spolužiak o papieri vedel, asi by sa nepostavil, aby odpovedal na otázku.
Všetko, čo musíte v živote urobiť, je ignorovať nálepky, ktoré takíto ľudia píšu a využite každú príležitosť, ktorá sa vám naskytne, aby ste sa mohli učiť, rásť a zlepšovať.“
„Po druhé, je jasné, že medzi vami všetkými nemá žiadneho verného priateľa, ktorý by mu o tej nálepke povedal.
Nezáleží na tom, koľko priateľov máte – dôležitá je vernosť, ktorú zdieľate so svojimi priateľmi.
Ak nemáte priateľov, ktorí by vás mohli brániť za chrbtom, ktorí by na vás mohli dohliadať, chrániť vás a ktorým na vás skutočne záleží, bolo by lepšie, keby ste boli sami." ....
Zdravim, stretli ste sa prosim niekto s takym pocitom, vzdy ked zacnete nieco (cokolvek) jest, ze mate v ustach taky pocit ako keby zimomriavky? Alebo neviem ako to mam nazvat…tym, ze to neviem presne popisat, tak s tym nejdem zatial za lekarkou, lebo zas na mna bude pozerat ako na blbca 😃 za kazdu radu/skusenost dakujem






























