Ďalší deň, rovnaký, ako ten predchádzajúci. 

Odkedy Laura odišla, Matej prestal rozlišovať dni, víkendy, sviatky. Ponoril sa do práce a snažil sa, aby mali jeho ruky stále, čo robiť. Dúfal, že keď si zamestná ruky, nebude už mať silu myslieť na ňu. Niekedy sa mu to darilo. No stačil obyčajný detail a už sa mu vybavovali spomienky...

Ako aj teraz. Bral do ruky svoj westernový klobúk a v tom si spomenul, ako si ho skúšala Laura. Celý deň mu ani na um neprišla. Už začal veriť tomu, že zíde z očí, zíde z mysle.  Ale teraz ju vidí ako naživo. Stojí pred ním, usmieva sa a skúša si kovbojský klobúk. Dlhé, zvlnené vlasy jej siahajú na plecia, a on sa premáha, aby sa jej nedotkol... 

Vzápätí sa spamätá.

- Je to len vidina! Blud! - 

Rozčúlene odhodí klobúk do kúta. Zvalí pri tom z police trofej. Kovová soška koňa na podstavci s rachotom dopadne na podlahu v sedlovni. Matej sa zapotáca a sadne si na stoličku pri stole. Chytí si hlavu do dlaní. Za chvíľu sa pootvoria dvere a nakukne dnu tréner Robo.

Ahojte 🙂 

Rozhodla som sa pre množiace sa správy v mojej internej pošte napísať článok o tom, kedy navštíviť akého psychológa, prípadne kedy je to už na psychiatra. 

Veľa ľudí totiž netuší, že nie je psychológ ako psychológ, a preto navštívia prvého ktorého majú v dosahu, a keď nedostanú, čo potrebujú, sú- pochopiteľne- z ďalšej spolupráce zdemotivovaní. 

A to je naozaj veľká škoda! Pretože naozaj nie je psychológ ako psychológ, a táto sféra ľuďom ponúka viac, ako si vedia častokrát predstaviť.

K „druhom“ prychológov:

1. Klinický psychológ- väčšinou zároveň aj dopravný psychológ-  je zdravotník. Nedelí sa na detského a dospeláckeho, každý kto atestoval v odbore klinická psychológia musel zložiť skúšku v oboch týchto oblastiach. Môže sa však stať- keďže ide prevažne o súkromnú sféru, že si psychológ vyhradí svoju prax len pre deti, alebo len pre dospelých. Ja však takýchto ambulancií poznám naozaj málo. Vo väčšine vyšetrenia aj deti, aj dospelákov s rôznymi ťažkosťami. 

Prichádzame z dovolenky, v telefónoch tri miliardy fotiek. Tu jeleň, tu zajac, deti v lese, zámok, deti na ihrisku, parčík, deti v parčíku, deti pri fontáne… Ale žiadna spoločná. Na žiadnej proste nie sme všetci. Jeden vždy v roli fotografa. Alebo proste tie najlepšie momentky v albume chýbajú, lebo kým si všetci užívame, nemá jednoducho kto fotiť. A rovnako ani pri rodinných oslavách či len tak, pri každodenných rodinných radovánkach.

Canon ale myslel aj na tieto situácie a predstava fotoaparátu, ktorý odfotí všetky zaujímavé momenty a nepotrebuje obsluhu, prestala byť utopickou. Na trh totiž prišiel s inteligentným fotoaparátom PowerShot PX¹. 

Neviem, ako pre vás, ale pre mňa absolutne splnený sen. Fotoaparát, ktorý nemusím obsluhovať, a pritom zachytí všetko podstatné a, dokonca, budem na fotkách aj ja! S deťmi. Pri hre, na oslave, pri športe a jašení sa vonku. S deťmi som poväčšinou sama, a tak máme tých spoločných momentov zachytených minimum. Ale to sa malo zmeniť. PowerShot PX sa totiž zatúlal k nám do redakcie Modrého koníka. Naplnil moje očakávania?

Nie som žiadna instablogerka, no napriek tomu, ako vášnivá fotografka, si na kvalitné snímky potrpím. Pretože fotka má mať proste určitú úroveň, hoci zachytáva možno len momentku z bežného dňa. Popravde, umelej inteligencií, som napriek svojim očakávaniam, veľmi nedôverovala, ale budiš. Vraj to tento sympatický drobec s fotkami vie.

Z balenia na mňa vykukol malý sympaťák, ktorý mi pripomínal kameru, aká zvykne chrániť príbytky. Drobný, spratný, podozrivo jednoduchý. Balenie obsahovalo tiež pamäťovú kartu, nabíjačku a návod. Pokiaľ si myslíte, že ten je len pre amatétov, dôrazne vás vyzývam, aby ste tento mýtus prehodnotili, pretože prepojiť fotoaparát s mobilným zariadením si naozaj vyžadovalo jeho preštudovanie. A pripojenie cez Bluetooth ani Wi-Fi sa mi nepodarilo na prvý raz, ale nakoniec som to dobojovala a je stále možné, že chyba bola niekde medzi fotoaparátom a telefónom. Samotné zapnutie a sprevádzkovanie fotoaparátu nevyžaduje diplom z STU a všetko išlo celkom intuitívne. 

Čo sa fotenia a nakrúcania videí týka, je naozaj prispôsobený situáciám, kedy nám chýba niekto, kto by stlačil spúšť. Je možné ho dokonca ovládať len hlasovými pokynmi, čo je ešte pohodlnejší spôsob, ako ovládanie na displeji mobilného telefónu, ktoré umožňuje aplikácia Connect pre MiniPTZ. Tá vám navyše ponúkne najlepšie snímky a fotky zoradí od najostrejších po tie najmenej vydarené.