Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@lienocka1988 ja som šla na PN , držim ti prsty ♡
Ja som oznámila ,že idem na materskú ,len deň vopred a normálne ma pustili. Nikto nevedel ,ani o interakciach. Na moje miesto čakalo desať ľudí,aspoň tak nám vždy tvrdili a hrozili,keď sme nechceli robiť nadčasy.
Ahojte, píšem mimo témy trošku, dúfam ze nevadí. Povedzte mi, prečo je život tak nespravodlivý... V mojej práci som už kopec rokov a co rok to nové tehotenstvo. Prajem to každej jednej, len je to ťažké, vidieť ich radosť, rastúce bruško, a tak. Mate, mali ste to rovnako, tiež takéto veci zažívate? Napriek nášmu dlhoročnému snaženiu som nikdy tehotna nebola, takže si viete predstaviť moje pocity.... Ale podla tých reči kolegýň co sa vedú na firme, tehotenstvo je najjednoduchšie vec na svete, chceš, máš a hotovo. Jedine co banujem že sme stále verili v zázrak a nepožiadal sme o adopciu už dávno. Prosím, neberte môj príspevok v zlom, nechcem sa sťažovať, len som vnútorne veľmi nešťastná, to je cele.
@very_sad presne takto isto to mám v práci aj ja. Každý rok mám aj 2 kolegyne tehotné a keď nie kolegyne tak veľmi blízke osoby. Najväčší zlom u mňa nastal pred rokom a pol keď mi zomrelo 9 mesačne krásne zdravé krstniatko, bola som s ňou denno denne. Od vtedy tehotenstva iných žien neberiem tak tragicky ako do vtedy. Aj keď niekedy mi príde smutno, ale viem, že aj my sa dočkáme. Aj my budeme šťastní. Teraz ma robí najšťastnejšou to, že sestra, ktorej zomreli to dieťatko má teraz ďalšie bábätko a konečne sa začala kúsok aj smiať po roku a pol.
@very_sad Ja som mala presne take pocity ako ty. Nie je to zavist. Je to smutok a velky pocit krivdy. Nenaplnena tuzba. Preslo to po adopcii. Teraz by som tych dvoch mojich velkacov nedala ani za milion bio babetiek. Beriem to tak, ze preto nemame bio, aby sme mohli mat ich. Su proste nas osud.
@laura1994 Boze. Neviem si predstavit taku stratu. Je mi to velmi luto. Nech ste uz len obe stastne, nech vas nestastie obchadza.
@very_sad toto zažíva asi každá žena, ktorá túži po bábätku. Asi takmer každá, ktorá tu prispieva. Tiež som si prešla všetkými fázami tohoto žiaľu. Je to nespravodlive, ale nejaký dôvod ten hore pre to asi ma. Ja som sa s tým, ani neviem ako, aj po zdravotnych problémoch, nejako vyrovnala, (aspoň sa tak tvarim) a predstava, že bábätko bude, bez fyzickej bolesti, síce so strachom, ako to zvládneme, má posúva vpred. Toto čakanie beriem ako obdobie, že som tehotná a snažím sa užívať si to. Hltam tieto správy, ktoré si tu vymieňame a motivuje ma to ísť ďalej. Je super, povzbudzovať sa tu. Lebo len ten kto zažíva to iste, to dokáže naozaj pochopiť. Držím vam všetkým palce, nech sa nám splnia sny!
@kikuska_wedge ďakujem veľmi pekne, dúfam, že nás obe čaká len a len šťastie. Aj keď bolesť a smútok zo straty stále bude
@very_sad joj veru zazivala som nespocetne vela x ten pocit. Niektore kolegyne sa vystriedali aj s dvoma detmi na matersku a ja som furt robila a dufala. Jeden rok si pamatam 7 kolegyn otehotnelo, bolo to velmi tazke pre mna. A ked som prisla o druhe dieta a po 4 mesiacoch sa vratila do prace (mala som rizikove), tak prva veta s ktorou ma kolegyna privitala bola... Pocula si??? Dominika je tehotnaaaa 🤦♀️ a ona snad cakala ze sa zacnem tesit. A mohla by som rozpravat dalej.....ked sme si osvojili maleho tak ma to preslo, aj ked poviem pravdu, este obcas to ma take dozvuky ked niekto z okolia otehotnie, ale uz ke to take ine, nieje to take bolestive, ale trosicku (fakt trosicku) ma pichne pri srdci. Potom sa ale pozriem na mojho chlapceka a prejde to 😊
Ďakujem a veľmi si vážim každý jeden príspevok že "v tom" nie som sama. Odkedy sa oznámilo ďalšie tehotenstvo mojej ani nechcete vedieť o koľko rokov mladšej kolegyne mam "depku" plakala som, zúfala, potom z toho vyčerpania zaspala, zobudila som sa a prečítala Vaše príspevky, ktoré mi veľmi pomohli. Niekedy som už mala fakt pocit ze som jediná na svete s takými pocitmi "zúfalstva, krivdy, nespravodlivosti". Som strašne vďačná za túto skupinu, ako tu napísala jedna z Vás, doslova hltam nove spravy, ktoré sa tu píšu a snažím sa "nejako sa z toho dostať". Ani nebuden písať koľko mojich veľmi blízkych kamošiek, známych, kolegýň už má deti, dokonca niektoré aj tri, nájdu sa aj dvojičky a všetky tieto "happy udalosti" ako sa od blízkeho okolia očakáva som zo slušnosti musela zdieľať a tešiť sa z nich, aj keď vnúri som neskutočne smutná, nešťastná, ukrivdena. Snažím sa myslieť na to, že asi toto všetko má nejaký vyzsi zmysel, že náš osud je dať domov dieťatku zo srdiečka. Len to čakanie je niekedy neskutočne náročné..
@very_sad smutok z nezelanej bezdetnosti je velky a tazivy. Okrem ineho aj spolocenske tabu, vela clovek dusi v sebe a pretvaruje sa, aby mu nebolo ublizene este viac. U mna smutok prichadzal niekedy necakane a vo vlnach. Hlavne vikendy boli tazke, nejedno sobotne doobedie prerevane v posteli. A tehotenstva niektorych boleli viac nez ine, asi to pozname vsetky. Ked to prislo, najlepsie bolo sa vyplakat, dovolit si poriadne si odsmutit tu obrovsku stratu, pretoze ano, je to strata toho, co sme si vysnivali a po com sme tolke roky tuzili (tehotenstvo a bio deti). A potom postupne, rokmi, to uz tak neboli a moze prist aj vyrovnanie a zmierenie, aj ked uplne ta bolest nemusi odist nikdy.
Ani by som neverila, ze s prichodom nasho pokladu sa moja dusa tak vylieci a najdeme take krasne spolocne rodinne stastie 🙂 Mozes sa naozaj uz teraz tesit na dietatko, ktore k vam pride a date mu tolko lasky, ktoru v sebe mate uz teraz. Kdesi som citala taky citat, Grief is just love with no place to go. Volne prelozene, smutok je laska, ktoru nemas komu dat. Tak ked budete uz traja, uz bude dobre 🙂
@very_sad cakanie je velmi tazke :(, ale to, co potom nasleduje, ti to vynahradi. Ja som sa snazila sustredit sa na ine veci a neponarat sa do smutku, aj ked obcasne vyplakanie pomaha. Ja som to od istej doby a aj dodnes brala tak, ze nasa cesta su nebio deti, ze aj pre ne musia byt milujuci rodicia. Na druhej strane, my sme cakali kratsie. Co sa tyka toho, ako zvladnut cakanie, treba mysliet na to, ze niektore veci sa s dietatom/detmi nedaju robit vobec alebo dost tazko (zveladovanie domacnosti/ nehnutelnosti, poznavacie cestovanie, venovat sa sportu, studovat, a vela inych veci). Preto mozno pomoze urobit si zoznam veci, ktore chces stihnut "pred babom" a vyuzit na to cas cakania. Ono to cakanie akoby "ochromuje", ked si stale hovorim, ze budem stastna, az ked budem mat dieta. Ak si v poradovniku, je iste, ze dieta mat budes, ale mozes byt stastna aj predtym, tym, ze sa budes venovat veciam, ktore ti robia radost a/alebo davaju zmysel. Napriklad aj bezna vec vyrazit si s manzelom na veceru sa s dietatom stane dost zlozite, pretoze potrebujes strazenie a aj tak stale riesis, ci je dieta ok, ci sa uz netreba vratit a tak. Kazdy, kto ma deti by vzdy na chvilu menil s niekym, kto deti nema, kvoli slobode, ktora sa s detmi straca. Z praktickeho hladiska je skvele, ak dokazes cas cakania vyuzit na studovanie informacii o vychove, ktore budes potrebovat, ale s babom nebudes mat cas.
@very_sad úplne sa mi to vracia, keď čítam tvoje slová. Toto som zažívala cca 10 rokov, prišli sme s manželom o 4 tehotenstvá, kvôli mojej genetike😥, okolo mňa same bábätká, úspešne tehotenstva. O úplne nevhodných poznamkach aj od priateľov, či rodiny ani nehovorím. Potom mi zomrela nečakane najlepšia kamaratka💔😪. A o pol roka k nám prišla nasa laska 6 mesačný chlapček a moje jazvy sa začali hodiť, hoci pomaly, je to proces. Ono, najhoršie na tom je, že za ten čas som akoby stratila samu seba, odišla moja radosť zo života, môj smiech, moje sny, aj veľa vzťahov som prerušila, nechcela som radšej s nikým nič mať, aby mi to viac neublizovalo. To ma kvôli malému najviac trápi, že nemá tu veselu, bláznivu, kamarátsku mamu, akou som kedysi bývala. A nedá sa to tak ľahko vrátiť. Ale snažím sa a ide to pomaly, on je taký smejko spoločenský, takže spolu to zvládneme. Ako tu už jedna mamina písala, nevymenila by som ho za žiadne biodieťa, len by som celý proces absolvovala omnoho skôr. Aby boli aspoň 2. Ten smútok, čo cítiš je tak ťaživý, pohlti celého človeka a všetky rady sú zbytočné. Ja som mu dlho nevedela ujsť, je zázrak, že manžel to so mnou nevzdal a vdakabohu za moju mamu❤. Drzim ti palce a prajem veľa síl a šťastia.
@hariet super si to vyjadrila a ten citát sa mi veľmi páči.
@very_sad myslim, ze je to najma tlak spolocnosti a sno okolie ti to neulahcuje. Ja som rada, ze sa o tom uz dnes viac hovori, ze pytat sa “a vy kedy?” nie je vhodne. Moj pripad je iny ako ostatne. Adoptovat som si chcela uz ako velmi mlada. Dieta nikdy nebolo nieco co ma vyplni a nikdy som nepocitovala prazdnotu. Vedeli sme si predstavit aj zivot bez deti, tiez sme mali problemy, ale ked sa nepodarilo po maximalnom vyuziti vsetkych moznosti, tak zme to zabalili. Adopciu sme uz ale mali podanu. Takze mne tehotne kolegyne nevadili, mozno si povies, ze som necitliva, no som len inak nastavena. Dieta nebolo nikdy moj zmysel zivota, alebo inak povedane ta tuzba bola taka normalna.a to mojho skrcka milujem hrozne a sj druhe budem. Ja by dom aj 10 chcela ale nestihame 😆 Ja mam v okoli len zeny ktore velmi tuzia po dietati a venuju tomu vela energie niekedy zial aj roky bolesti rozpady vztahov... je to hrozne nespravoflive ano. Ale tie deticky su tiez dar a teraz to znie ako prazdna veta ale podla mna to pominie hned ako ho budete mat. Je uzasne, ze ste sa vobec odhodlali prijat dieta. Neboj bude dobre ❤️
@joannita zaujimave, nepovedala by som. Musi to byt fakt velmi narocne, a je super ze hovoris aj o tomto. Lebo niekedy si my zeny myslime, ze musime byt dokonale a nemame pravo na smutok, zlyhanie, slabosti. A pritom je to hrozne dolezite to vediet a si priznat ze ma nieco stale boli alebo podobne.
Prosim vas ten zapis do registra fyzickych osob sa kde riesi?
𝐴𝐻𝑜𝑗𝑡𝑒,𝑐ℎ𝑐𝑒𝑙𝑎 𝑏𝑦 𝑠𝑜𝑚 𝑠𝑎 𝑛𝑖𝑒𝑐𝑜 𝑠𝑝𝑦𝑎𝑡 ,𝑚𝑜𝑧𝑒𝑚 𝑛𝑖𝑒𝑘𝑡𝑜𝑟𝑒𝑗 𝑛𝑎𝑝𝑖𝑠𝑎𝑡 𝑠𝑝𝑟𝑎𝑣𝑢?
@lienocka1988 praveze vo velkych firmach je to lahsie 🙂 nahradu najdu lusknutim prsta tak nech nerobia problemy. Drzim palce