Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@janetinka27 a už by ste mohli byť na rade?
@kattyb praveze neviem, po priprave nam hovorili o cakani optimisticky, v novembri sme boli na 123. mieste celkovo, ale na romske na 25. mieste. tak som necakala, ze zavolaju tak skoro. ale ked nevolali manzelovi, tak mozno nevolali teda kvoli babu, lebo tu vo fore a aj v skupinke volali aj manzelovi a mojmu nevolali. ale zasa neviem, kvoli comu by mohli volat, nic sa nam nezmenilo a papiere sme odovzdali kompletne
@janetinka27 na to rómske od novembra by ste možno už aj mohli byť na rade....každopádne v pondelok sa dozviete,držím palce nech je to dobrá správa 🙂
@kattyb dakujem 🌹
@very_sad
No vieš, ako sa vraví: "v núdzi spoznáš priateľa"...
Tak v takýchto životných situáciách sa tiež vedia dobre odkryť pravé charaktery ľudí.
Zažila som v práci niečo podobné.
Prvú kolegyňu som mala mrchu, ale vydržala som to tam práve kvôli dobrým šéfovcom. Keď odišla na materskú, vydýchla som si, lebo prišla baba, s ktorou sme si výnimočne rozumeli a aj atmosféra vo firme sa vďaka tomu zlepšila, keďže už neboli hádky medzi zamestnancami. Tak to šlo niekoľko rokov.
No všetko sa zmenilo akoby švihnutím prútika, keď som oznámila, že pôjdem na MD.
Ale hlavne po tom, keď som im najprv zaučila jednu náhradníčku, šéfka si však premyslela, že ju nechce kvôli fakt blbému dôvodu (inak rozumná a schopná baba to bola, oveľa vhodnejšia ako tá ďalšia baba)... tak som musela popri všetkých svojich povinnostiach zaučiť ďalšiu babu (ktorá často ani netušila, o čom je reč)...
A potom som sa stala nepotrebný "odpad" a dali mi to patrične najavo, zrazu im všetkým vadili na mne veci, ktoré im viac ako 10 rokov nevadili... dovtedy som bola nenahraditeľná (podľa ich slov), zrazu som bola lenivá a čudná....???
A takéto hnusné správanie som cítila nielen od šéfky, ale aj od kolegyne, o ktorej som si veľa rokov myslela, že sme veľmi dobré kamošky...
Bohužiaľ.
Ale o to viac som si potom vychutnávala príchod synčeka, lebo mi nebolo ani trochu ľúto za prácou ani za ľuďmi v nej.
@miriam439 ďakujem ti zato, ze si si nasla čas a napísala tvoju skúsenost. Mrzí ma, čím si si musela prejsť, ale zároveň som trosku rada, že v takej situáci nie som sama. To co píšeš sa v mnohom podobá na moju prácu, tiež som si mysela, že aký super kolektív sme tam, tri baby v kancli, ktoré si sadli, wau, žiadne intrigy, len čisto dobrá atmosféra. Až do dňa, ako sa to dozvedela. Odvtedy mi dávajú tak pocitit, že čo som si to vôbec dovolila a to jej správanie, to je na nepochopenie. Už nie sme tri kolegyne už sú oni dve a ja. Obedy, všetko totálna separácia. Ta jedna kolegyňa je celkom normálna, pokiaľ nepríde do práce ta druha. Keď otvori dvere do office, akoby som mala lepru. To su kávičky, obedy, chichoty, sepkanice, ja fakt nechápem, čo zlé som spravila. Nechcem sa nejako ponizovat a pýtať sa jej, čo som jej spravila, aj tak by ma ignorovala a dala najavo ešte väčšie opovrhovanie mojou osobou. Prežijem to, nie je to prvý krát, čo som sa takto sklamala...ale nie je mi to ľahostajné, trápi ma to, ale tak ja jej do hlavy nevidím. Len som mala potrebuje sa tu trosku postazovat.
@very_sad Vieš, ono je to smutné, že sa aj toto stáva. Dosť, čo sa človek trápi tým, že nemôže mať vlastné dieťatko, potom sa odhodlá na takýto krok, že tak dáme domov inému dieťatku, ktoré nemôže za to, aký život mu pripravili jeho rodičia... potom si musíme prejsť celou tou peripetiou byrokracie... a nakoniec niektorí z nás zistíme, že ľudia, o ktorých sme si mysleli, že sú nám blízki, až takí blízki nám nie sú... a že sa netešia spolu s nami, skôr naopak.
Mňa ešte to najviac prekvapilo na správaní mojej šéfky, že vedela takmer všetko o tom, ako túžim po dieťatku a aké problémy som s tým mala... a tiež aj to, že jej milovaná neter prešla touto istou cestou (tiež si asi 1-2 roky pre nami adoptovali dieťatko).
Tak som fakt predpokladala, že sa bude tešiť spolu so mnou.
Ale zase, aby som nebola voči nej celkom nespravodlivá, patrí jej veľká vďaka za to, že mi dovolila 2x do týždňa cestovať doobeda do DeD za maličkým na interakcie (a potom som robila do večera každý deň, aby som všetko stíhala v práci porobiť). Ale proste umožnila mi pružný pracovný čas, inak by som dieťatko nedostala (ja som spojmi cestovala veľa km, pretože DeD sme mali dosť ďaleko a večer po práci by interakcie neboli možné).
Ale toto ťažké obdobie prešlo a dietatko mi to "utrpenie" potom vynahradilo ❤
@miriam439 áno, je to tak presne ako píšeš, vytrpime si svoje, musíme za všetko bojovať a nakoniec sa aj ľudia, kt sme ako tak verili otočia chrbtom, to je život, nič s tým nenarobime, sme silné ženy a musíme bojovať. Ty už tu svoju lasočku máš, moc ti to prajem, my stále čakáme a presne ako píšeš, ťažké obdobie prejde a každopádne je to stale iba práca. Som zvedavá ako toto celé dopadne, ale, ako sa hovorí, na každú sviňu sa voda vari. Nič to, zaucim ako najlepšie budem vedieť, budem počas tej doby čakať na čarovný telefonát ❤ a budem a snažiť od neprajnych kolegýň odosobnit.
@very_sad Ahoj, musím reagovať na tvoj príspevok, lebo stalo sa mi niečo podobné... My aktuálne čakáme na osvojenie, sme niekde na 50 mieste. V slabej chvíľke som na jednej akcii mojim kamarátkam povedala, že si adoptujeme dieťaťko. Bývam na dedine, boli sme tu taká partička 6 kamarátok a od kedy to vedia, prestala som pre nich existovať. Dve z nich bývajú o dva domy ďalej, predtým sme sa navštevovali, spoločne oslavovali, stretávali sme sa, teraz nič, počujem keď sa stretnú, vidím ich, tvária sa, že ma nevidia... Rozmýšlala som nad tým, že to už oznámim aj v práci aj keď ešte asi predčasne, aspoň šéfke, po tejto mojej skúsenosti a po tom, čo som prečítala z tvojej skúsenosti si dám ešte čas... Viem presne, ako sa cítiš, prežívam niečo podobné a vôbec neviem pochopiť prečo... Som sklamaná, už dlho som mala potrebu niekomu sa o tom zveriť a takto to dopadlo...
@ii9
@very_sad
Boze baby ja ked toto citam, tak nechapem. Ze sa vam blizki ludia otocili chrbtom. Neberie mi to hlava, ze toto co je za dovod 🤦♀️ neviem si predstavit co sa deje v ich hlavach, ze co im vadi 😲
Ja som sa stretla prave s opacnymi reakciami, vsetci boli nadseni, preto nerozumiem, co moze niekomu vadit, ze si jeho kamoska/kokegyna adoptuje dieta. Ja ako sa poznam, by som ich konfrontovala, aj ked viem ze nic by sa nevyriesilo, ale chcela by som vediet DOVOD.
Viem, asi som ina. Kazdopadne aspon sa vam vyselektovali priatelia sami od seba, asi to trocha boli, ale myslim ze nic lepsie sa vam nemohlo stat 🙏
@joannita ja by som určite tiež chcela vedieť dôvod, na to ale potrebujem, aby sme sa stretli, snažila som sa s nimi skontaktovať nie raz, nie so všetkými naraz ale po jednej, zavolať ich na kávu, vždy si našli dôvod prečo neprísť a potom mi došlo, že nemá význam sa vnucovať niekomu kto o to nestojí, otvorili sa mi oči... neskutočne ma to mrzelo a mrzí, mala som ti také fázy, smútok, hnev, cítila som sa ako odpad spoločnosti a veľa iného až som došla do fázy, že som to prestala riešiť...
@very_sad
ahoj, presne tak, netrap sa co si myslia. Ries si svoje. Ja som take nezazila, odisla som z prace vyslovene zo dna na den a vsetci to prijali s nadsenim. Prisposobili sa, pochopili a uz som aj spät po 3 rokoch v praci. Kazdy kolektiv je iny, je to isto tazke chodit do takej prace, ale tiez aj okolie musi "spracovat", ten nas iny stav, nie len my a nasa rodina. Casom sa to vyriesi. Tes sa, ze coskoro to pride, babo potrebuje spokojnu a vyrovnanu maminu.
Ahojte,nám akurát dnes volali z úradu že majú dvojročné dievčatko rómske ,tak zajtra ideme pozrieť spis🙂teším sa a mám úplne vnútornú triasku...Máme už adopto súrodencov (2016) a dali sme si žiadosť o tretie ,len v decembri nás zaradili a boli sme 27. Na iné etnikum.Vcera som akurát nad tým rozmýšľala že by som rada vedela či sme sa posunuli❤️❤️❤️
Chcem sa opýtať,dá sa ísť na rodičovský však?a ako je to teraz s peniazkami,tam by sme dostávali rodičovský do 3 r?prípadne čo mi ešte treba vedieť,ja som to už pozabudla dakujem
@tarrra v prvom rade zo ❤ gratulujem a tesim sa s Vami. Prever si ci nemas narok aj na matersku. Ak ano, treba ist, co i len na chvilu, aby ti vznikol narok na vyssi rodicovsky prispevok. Daj potom vediet, ako vasa princezna a princ zvladli prichod noveho clena rodiny. Aj my tak cakame, ze k 2 pribudne tretia, tak ma to velmi zaujima.
@kikuska_wedge ďakujem,áno viem že vy ste podobne na Tom🙂.kde si preverím či mám nárok na materskú,resp.ja som si myslela že to vôbec...a napr ak by som bola na materskej chvíľu,potom mám nárok aj na rodičovský v trvaní 3 roky?
@tarrra na matetsku by si mala mat narok ak je dieta do 3 rokov a mas splnene podmienky (odpracovanych 270 dni za 2 roky a ku dnu zverenia malej budes zamestnana). Rodicovsky pripspevok sa potom bude dalej vyplacat. Len ak si brala matetsku je o dost vyssi ako ked si nebrala. Mozes ho brat 3 roky.
@kikuska_wedge aha super to som rada ďakujem za info ,zajtra napíšem 🙂
vo stvrtok na dvojke silna zostava o adopcii ;) https://www.instagram.com/p/CZ9JGcvKfw2/?utm_me...
Neviete, kedy býva repríza? Lebo o takomto čase mi nehrozí pozerať..
@tarrra 3 roky poberania davok: materske+rodicak.
A narok na "matersku - rodicovsku dovolenku" (= uvolnrnie z prace) 3 roky po dokonceni poberania materskeho.
Dobre som to napisala?
@berginkan to len bude ci bolo pls?
@janakjk urcite to bude v archive. ja tam pozeram kadeco odtial
@rebekarebekova bude vo stvrtok


@joannita uz mi teda zostava tam len zavolat v pondelok, mozno len potrebovali nieco doplnit