Ako zvládnuť pochybnosti pri adopcii dieťaťa?

Je to normalne jento stres velky zavazok deje sa to aj pri bio rodicoch a bio detoch
vzhlad babetka sa meni, skor by som zvazovala zdravotny stav a tak
pozeraj sa na to racionalne a spolu s muzom si to prejdi, nahradna starostlivost nie je vyber ako na bazare, samozrejme mas pravo zvazit vo das a co nie ale toto je dost povrchne riesit

a mozno nie si na to pripravena a takto to davas najavo, potom je fer prehodnotit svoje rozhodnutie celkovo

Vypočuj si Adelu Banášovu. Ona presne rozifavala o tomto. Strašne sa tešila a keď “to” prišlo tak sa akosi zľakla.

Všetci rozprávajú o krásnom voňavom bábätku, ale málokto sa odváži verejne rozprávať aj o pochybnostiach a svojich zmiešaných pocitoch

@anonym_autor
Poznam taku vetu, casto si ju opakujem: your anxiety is not your intuition. Cize tvoja uzkost nie je tvoja intuicia.
Spomen si, preco ste do toho procesu sli, ake stremali dovody vtedy. Zmenilo sa nieco na tom?

Nemas len strach z neznameho, ci strach z "neuspechu"? Ak to mas v sebe vyriesene, ze to je cesta z tych spravnych dovodov. Strach je normalny, je to obrovsky krok

@anonym_autor ja ti rozumiem niektoré deti sú fakt škaredé

@anonym_autor naozaj chcete za každú cenu dieťa s neznamymi genmi?
Ja by som do toho nešla. Aj biologické dieťa vie poriadne testovať trpezlivosť, nie to ktoré bude navždy cudzie. Je to risk ci nebudeš o 12rokov riešiť drogy, alkohol a vykradacky. . .
Kľudne ma za môj názor odsúdte, ale príbehy z môjho okolia hovoria za všetko. Ani jeden príbeh neskončil dobre.
Ta príroda to ma podla mňa zariadené tak ako to ma byt.

@simona20201309 my sme mali vo vchode 2 adoptované a obe od 13-14 pohlavný styk, alkohol, tehotné pár rokov na to. Obe vychovavané bielymi, dokonca matka učiteľka, chodili k bielym do školy. Gény neprebiješ. Boli dokonca v relácii čo chodila o extrémne nevychovaných deťoch. Tak boli tam.

Tvoje pocity su prirodzene- aspon podobne o tom hovorila Adela s Viktorim- vypocuj si podcasty s nimi. A presne toto spominala. Ze to bol zvlastny pocit ziadna euforia ako vo filmoch. A hovorila ze sa postupne zoznamovali s dietatkom, ze tam musi prejst iskra medzi babom a nimi. A nie je hanba chvnut hned na zaciatku- ze je to lepsie ako vratit potom dieta po pol roku lebo si jeden rodic "nezvykol".

Dieťa nie je "to".A nie ste v suťaži krásy.Neber si ho.

@anonym_autor nie som v procese, ani som nebola, ale z podcastov ma oslovilo, ze to musi byt aj o emocii, o pocite, ze patrite k sebe, ze sa tam.nieco stane a vies ze je to ono, vase dietatko. Mozno par v rade za vami bude celi stastni, pockala by som na inu ponuku.

ja poznám šťastný prípad.
moja mama mala sesternicu ktorej zomreli dve deti. ďalšie s manželom nemala, tak si zobrali dievčatko z detského domova. to dievčatko malo červené vlasy, pehy, bledú pokožku, zelené oči a všetky deti sa jej smiali ako vyzerá - pľuli do rukávov a skákali pred ňou že akože pre šťastie.
po rokoch sa vydala, mala syna, dochovala rodičov a z jej syna je známy neurolog.
žije úplne bežný život.

@anonym_autor inak videli
ste ho aj nazivo? Ci len foto? Moze to byt podstatny rozdiel. Pozriet by som sa isla.

Raz tu na Mk písala žena ktorá mala s adoptovaným dievčaťom niečo podobne. Nech sa snažila všemožne gény si šli svoje

@anonym_f18815 To muselo byť dávno. Po 2. svetovej vojne mali detské domovy zmysel a boli v nich bežné deti, ktoré prišli o rodičov - kvôli vojne, chorobám, zlej zdravotnej starostlivosti, často zomrela matka pri pôrode... Detí bolo všade veľa a nemal ich kto živiť.
Dnes sú tam najmä deti osadníkov, používateľov toluénu, alkoholu, splodené z incestu, pracovné nehody rómskych prostitútok, potomkovia feťákov, bezdomovcov, duševne chorých... Často postihnuté mentálne aj telesne. Proste, nič, z čoho sa dá niečo vykresať. Vlastne nepoznám jediný príbeh, kde by adopcia alebo pestúnska starostlivosť pomohla a vyrástol by normálny človek. Detstvo môže byť ešte ok, ale keď príde puberta, to je zvyčajne koniec.

@anonym_autor moja kolegyňa ma adoptovane dievčatko. Je Rómka a je to na nej čím ďalej tym viac aj vidieť. Aj keď sa s mužom veľmi snažia, pribúdajúcimi rokmi je to stále ťažšie a ťažšie. Gény proste nezmeníš. A vieš čo je na tom najhoršie? Ze ked jej niečo povie, vies co jej to dievča odpovie? Ze ty nie si moja prava matka, nemáš mi co rozkazovať. A teraz povedz, co maju obaja robiť? Vrátiť ju v 14tke naspäť do domova?

Akoze mimo tvojich obáv, ktoré sú úplne pochopiteľne, povedat “to sa mi nepaci” na dieta je extrémny bizar. Hlavne keď vaše bio dieta by mohlo byt omnoho škaredšie, neviem, to by si ho potom asi nechala v nemocnici … dosť nezrelé na človeka ktorý túži byt rodičom.

Máme v rodine adoptované dieťa. Švagrovci si adoptovali chlapca od bábätka. Ukázalo sa, že je to dieťa feťáčky a malý má ťažkú cukrovku. Bude mať 4 roky. Inak je veľmi zlatý, šikovný, rýchlo sa učí, je biely. Ale je pravda, že švagriná sa mu veľmi venuje, dáva do výchovy 300x viac energie ako my. Tu verím, že z neho vykresajú dobrého jedinca, čo sa týka povahy, len sa obavám tej cukrovky.

Ja by som sa na to pozerala tak: kto by mal kolko deti, keby si maju deti vyberat podla vzhladu matky?🙂
Urcite kazda mama dufa , ze jej dieta bude pekne....netvarme sa ze nie... ale v konecnom dosledku ho miluje v akejkolvek podobe. Ani laska dieta k matke sa nemeni stratou krasy, pribudnutymi vraskami, ci zhrbenej chodzy...a mozno zafungoval iba stres...ja to mam vzdy tak, ked sa na nieco dlho tesim🙂
Cely zivot som tuzila ist do Thayska a ked prisiel den odletu, najradsej by som ostala doma a kukala telku:D Je to podla mba sok z tej reality🙂

Poznam pribeh, ktory bol v poriadku do ca 19-20 rokov. Zlate dievcatko aj vsetko bolo v poriadku, v dospelosti da odtahovala do zahranicia a hlava ju nezivi 🤷‍♀️ isla aj s kamoskou z detstva … ta zomrela tesne po 30tke a po nej sa „zlahla“ zem. Kolegyna adoptpvala blondinku s modrymi ocami z Ruska (v ES asi 18 rokov dozdu) bohuzial dieta alkoholicky a ten syndrom sa prejavil v 5-6 rokoch …sice nejak dokoncila skolu, ale uplne v poriadku nie je … takze na vyzor nie je vsetko (kolegyna mohla mat malu Cinanku rychlwjsie a mozno bez problemov, ale proste chcela europaky typ 🙈, mozno by nemala ani s polovice tolko problemov - ci s ucenim alebo platenim xy € za terapie) takze tolko k vyberu podla krasy

Je mi velmi smutno, ked tu citam niektore tie hrozne komentare. Kazdy len o tom, ake problemy su s adoptovanymi detmi. Na Slovensku su stovky adoptovanych deti, chcete mi povedat, ze tu mame tolko problemovych deti? Ze kazde jedno adoptovane je zle? Ja mam opacnu skusenost. Biologicke deti, normalne bezproblemove rodiny. A jedni bratia sedia v base na dozivotie, druhy sa zase rodicom vyhrazal pistolou a bol viackrat na odvykacke.

@anonym_autor presla som si tymto 3x. Je to boj tvojho sna a reality. Syna sme si adoptovali ako 5 rocneho. Oneskoreny vyvoj, cierne zubky ako pahyle, tiky v tvari, pomocovanie atd. Lenze vo mne jeho stav vzbudzoval pocity sucitu, potrebu lasky a ochrany. Hned som vedela, ze je moj, ze ma potrebuje. Posledna dcerka, tiez veru nebola velmi rozkosne babatko. Ale od prveho momentu som vedela, ze su to moje deti. Ze ich budem milovat a ze pre mna budu vzdy najkrajsie na svete aj so svojimi nedokonalostami. Ze su tu. Ze ma potrebuju a ja ich. A tieto reci o tom, ako sa zle vychovavaju deti v nahradnej starostlivosti ber prosim z rezervou. Pracujem aj ako profi mama a teda rukami mi prechadzaju rozne deti. Vsetky rovnako tuzia po laskavom a stabilnom domove. Ano maju svoje traumy z opustenia a mnohe ine, ale treba na tom len pracovat. Kazde to dieta ma obrovsku potrebu a zapadnnut a byt lubene.

@kikuska_wedge lenže ty si profirodic (+ si si nejaké k tým ostatným adoptovala)
Robíš to nepochybne s láskou, ale profesionálne.
Lenže tento príspevok je o adopcii možno jedného jediného dieťaťa, ktoré by malo nahradiť úlohu biologického dieťaťa- takže do neho vložia rodicia svoju nádej, všetku lásku, a vieru v normálny rodinný život.
Ty s tými deťmi pracuješ, vieš ze to tak nebude. Vieš že gény sú sviňa. Zrejme už vieš ako na také deti aj v puberte, ... si ,,profesionálny rodic"
Ja som dnes sledovala na ihrisku 2 cigancatka asi 6 a 8r ktoré boli zrejme v pestúnskej starostlivosti...
Ako do kelu s robotou.... gény nezapru. Ten ich tupý výraz, otázky na úrovni 2r dieťaťa, typ hry 3 ročných deti, .... hyperaktivne
Nechcem byť až veľmi hnusná, ale naozaj s týmto počíta každý adoptivny rodič? Ráta s tým, že tie gény žiadnou výchovou nezmeni? Ze možno daju všetko do deti, ktorých rodicia chlastali, drogovali a nakoniec z nich aj tak po rokoch nebude nič viac ako biologicky rodič?

Ono je naivne si mysliet, ze adoptovane dieta bude potomok rodicov, ktori nemali ziadne problemy. Obdivujem kazdeho jedneho rodica, ktory si dieta adoptoval. Co som mala moznost sa rozpravat, tak ti rodicia boli na to pripraveni. Vedeli, ze to bude narocne. Poznam rodiny, ktore dali deti na adopciu a poznam aj ich dalsie deti, ktore mali problemove spravanie a mentalne postihnutie. Pred xy rokmi nam profesor na vyske hovoril, ze geny sa nezapru. Poznam nejeden pripad. Avsak. Ti rodicia s tymto vsetkym musia pocitat. Vedia do coho idu a pre mna je obdivuhodne, ze napriek vsetkemu su ochotni venovat dietatu vsetku lasku a cas. A za to, ze ja poznam niekolko nie zrovna dobrych pripadov, neznamena, ze take budu vsetky.

@anonym_autor ahoj 🙂 už ste sa stretli? Aké je staré? To sú dosť podstatné veci

Ja nemám žiadnu skúsenosť, ale išla by som do toho jedine s pocitom, že som presvedčená, že to chcem na 100%.
Tiež som kedysi uvažovala o adopcii, keď som bola 1. krát v Afrike a navštívili sme z práce nejaký preplneny sirotinec. Vtedy som mala 3 ročnú dcéru, pozerala som si tie deti a všetky boli správaním úplne iné než moja dcéra, akoby už v 3 rokoch oslahane životom. Nebola tam taká detskost, ktoru som videla u iných detí napríklad aj u dcéry. Vtedy som pochopila, že na to nemám. Aj keď by som rada jednému z nich dopriala lepší život.

@simona20201309 nie mylis sa. My sme nemohli mat biologicke deti. Postupne sme si osvojili 3 deti a az potom som sa stala profi rodicom. Je to rovnaka chyba usudku, ako to o tych detoch na ihrisku. Zovseobecnila si zlozitu temu do jedneho obrazu. Ale ja si dovolim ti po rokoch osobnej skusenosti oponovat. Kazdy dostavame nejaky geneticky zaklad, ale to neurcuje, akym budeme clovekom.

@anonym_autor nemusíš sa sama pred sebou hanbiť za pocity. Práveže je dôležité pomenovať ich nahlas, nemať výčitky. Adopcia dieťaťa je krok a rozhodnutie, ktoré sa môže meniť "za pochodu" a kľudne môžete z toho vycúvať. V poradenstve sme mali pár, kde pri attachmente (pripútavaní) prekvapivo odstúpila žena. Nedokázala potlačiť v sebe určité emócie a prinútiť sa k tomu aby si dieťa adoptovali. A tak je to lepšie, pre obe strany.
Kedysi som počula na seminári múdru myšlienku- Adoptívny potencionálny rodič by mal mať v sebe vysporiadanú základnú otázku = Hľadáme rodičom dieťa, alebo dieťaťu láskavú, milujúcu rodinu?

Ja by som si neadoptovala dieťa ale ty keď chceš, tak v poriadku. Keď by sa jednalo o malé dieťa, riadila by som sa pri výbere podľa výzoru, ale keď by bolo väčšie - že vie normálne komunikovať, tak by som sa rozhodovala podľa výzoru tiež, ale zároveň aj podľa správania toho dieťaťa, lebo nezoberiem si na krk také, čo vidím že je problémové alebo niečo podobné. Rómske dieťa by som nebrala. Ideálne také, čo je v pohode a zároveň výzor sa extrémne nelíši od môjho - aspoň rovnaké oči alebo vlasy, niečo spoločné.

Kazdy, kto sa do tohto pusti, ma moj velky obdiv. Zrejme by to nemalo byt len o naplneni svojej tuzby po dietati, ale mal by tam byt aj iny rozmer - tuzba pomoct nejakemu dietatu mat plnohodnotny zivot, vtedy je clovek schopny prijat aj "nedokonale" dieta. Ale z mojej strany je to fakt len teoria, lebo som po tom nikdy netuzila a ani by som na to nemala gule.

@simona20201309 aj o tejto stránke adopcie treba hovoriť nahlas. Na seminári sme mali diskusiu od Terezy Boučkovej. Tá ako prvá v CZ začala hovoriť nahlas. Nielen o romantickej predstave voňavého uzlíčku. (zdrojov je viac)
https://www.lidovky.cz/domov/terezina-volba.A08...
Keď som to tu kedysi pomenovala, spustila sa na mňa vlna hejtu, že som vyhorená, a že ako z rokov praxe mám vypadnúť zo sociálnej oblasti a ako si vôbec dovolím niečo také vysloviť 👆 Áno, dovolím, lebo aj to patrí k profesionalite. Pomenovať všetky aspekty a riziká. Nikomu som nikdy adopciu neodporovala, každého osobná vec. 🤷‍♀️