Ako zvládnuť pochybnosti pri adopcii dieťaťa?

@anonym_ea1de9 každé dieťa, ako adoptované, tak i tvoje biologické má určitú genetickú výbavu, prostredie a podmienky z ktorých bolo počaté, privedené na svet. Osobne si myslím, že je dôležité pomenovať aj riziká, potencionálny rodičia majú väčšinou silnú túžbu a romantické predstavy "mať" dieťa lebo... A nemyslia na to, že to môže spôsobiť aj zemetrasenie v ich životoch. Napríklad- pár, dlho čakali na adoplciu, úspešní v zamestnaní, vysoké pozície. Ona úplne ako v zatmení mysle, len dieťa, dieťa, dieťa...Vôbec nemala v sebe spracované výčitky okolia, matky, svokry, že nemôže porodiť biologické dieťa. Adopcia z jej strany bola náplasť na jej traumu. Keď sa im oznámilo, že je potencionálne dieťa, ona šalela od radosti. Úplne rozumiem. Pán manžel, nebol až tak presvedčený, taký nemastný, neslaný, z nohy na nohu. Pod jej tlakom však pristal, hral rolu otca. Hral však zle, to by zbadal aj cudzí človek na 10 metrov na. ihrisku, nieto niekto v osobnom kontakte. Nikdy som tam nevidela tú emóciu. A čo sa stalo? Dieťa adoptovali. Dieťa ho volá menom, ju mama. Absolútne tam medzi nimi neprebehla väzba, pripútanie. Časom sa u dieťaťa začali prejavovať vývinové vady. Na celý život. On zúri, rozvod klope na dvere, ona hlavu v smútku. Preto si osobne myslím, že treba o tom hovoriť na hlas. Nikto tu neznevažuje deti, tie sú chúdence v tom nevinne, pričinením a skutkami sociálno-patologického prostredia v ktorom boli počaté. A áno, aj v biologických rodinách. Krv nie je voda, to nevyčúraš. Príkladov vidíš všade mnoho.

@anonym_b11f81 súhlasím, väčšina detí pochádza zo sociálne-patologického prostredia. Preto je i riziko výskytu problémov vyššie. Normálna rodina, žena sa predsa nezbaví dieťaťa len tak v igelitke vedľa koša, alebo nezačne rodiť na Slovnaftskej o 2 ráno s dopichanými rukami od aplikácie heroínu 🤷‍♀️

@anonym_8bf2b0 napríklad v Rakúsku by si bola vyradená z poradovníka žiadateľov, kvôli diskriminácii rasy

Ahoj. Musí to byt veľký stres. Určite skús tuto na MK skupinu ohladom adopcii. Aj keď neviem či to skôr nie je veeelka a dlhs už diskusia kde si zienky radia. Dohľadam ak chceš. Tam ti s tými pocitmi iste najlepšie poradia 🙏
A Nezažila som. Mame vlastne deti. Ale čo chcem povedať, že obe plánovane, prvé vyšlo hneď a bol to strašný stres že vážne? Ono to vyšlo? Už nebudeme len my dvaja? Už tu je niekto tretí? Ako to zvládnem? Aké bude? A asi milión dalších otázok a brutálny stres. Druhé sa nedarilo, riešili sme s podporou lekárov, už som sa zmierila že budeme mat 1 a práve vtedy sa podarilo. A zas ten istý stres dokola a pritom predtým toľko preplakanych dni.. Úplne vážne stres a veľká panika. A ani po pôrode to často nebýva ako z filmu že Wow a láska na prvý pohľad a cely život. Aj s tým vlastným si budujes vzťah. Je to nový maly život ktorý ani netusis aký bude.

K tým genóm a tomu, že z adoptovaných nikdy nič dobré nebude.
Kamoška je adoptovaná od bábätka. Mnoho ľudí to ani netuší, lebo majú tak úžasný vzťah s rodičmi (a to si zažili rôzne sračky v živote a nikdy nikto nikomu nič nevyčítal, v zmysle ty nie si moja dcéra/mama/otec). Môžu byť na ňu hrdí.

Avšak poznám aj prípad. Učiteľka, čo si adoptovala rómskych chlapcov. Dala im všetko. No keď prišla puberta, mohla sa poskladať, všetka jej snaha, výchova, láska,... Nič nepomohlo. Obrali ju o všetko a zmizli jej zo života.

Nikdy nevieš, čo z toho dieťa bude, nech sa snažíš akokoľvek. A je jedno, akej je rasy, farby, národnosti, pohlavia, či je bio alebo adoptované.

A možno k tomu, že sa ti to dieťa nepáči... Každá mama (rodič) dúfa v prvom rade v zdravé dieťa. A potom by sa jej páčilo, keby bolo aj pekné. A nech sa tu žienky rozčuľujú, existujú proste deti, ktoré nie sú vyslovene pekné. Možno sa časom zmenia, možno stačí "hľadať" tie pekné drobnosti. Veď aj pri dospelých nám nepríde každý človek atraktívny. Je to tvoj pocit. Možno to vyzerá povrchne a plytko, ale tak to cítiš, nevieš to ovplyvniť.
Otvorene sa o tom hlavne rozprávaj s partnerom, možno aj psychológom alebo poradcom, ktorého máte v tomto procese. Možno je to častejšie, než si myslíš, no máš pocit, že to má byť tabu.
Mnohé ženy necítia "instantnú" lásku pri pôrode/prvých týždňoch so svojími bio deťmi. Na ktoré sa mesiace pripravujú a majú s nimi doslova fyzické puto. Tak čo to potom musí byť, keď dostaneš z ničoho nič úplne cudzie stvorenie do rúk a na, staraj sa a ľúb. Nebuď na seba prísna a skús sa o tom s niekým porozprávať, kto si buď tým prešiel alebo kto to pravidelne rieši. A možno zistíš, že je to oveľa častejšie, ako by si čakala.

Držím palce, nech spravíš správne rozhodnutie pre teba/vás aj pre dieťa.

@simona20201309 mňa napadlo takto z fleku 6 adoptovanych ľudí, ktorých poznám a je to tak 50 na 50. Traja sú normálni slušní chalani, resp. chlapi, jeden-moj bratranec bol dosť problémový, ale tam som videla chyby aj vo výchove, veľmi ho rozmaznávali a dve baby sú na tom dosť zle (alkohol, drogy). Pritom sú to "sestry" od jedného z tých normálnych chalanov. Takže by som to zas až tak nepaušalizovala.

@simona20201309 takze podla tvojej logiky su vsetky deti vopred odpisane. Ono je dost mozne, ze to, ze vela pripadov nedopadlo dobre je aj to, ze su tie deti odsudzovane, pozera sa na ne cez prsty....ked budes aj ty vlastnemu dietatu hovorit kazdy den, ze je nesikovne, hlupe, nikdy nic z neho nebude,a zle skonci...tiez tomu uveri ....suhlasim, ze geny urcite hraju tiez svoju rolu...ale aby som takto odsudila kazde dieta? Waaw

Ohľadom tých génov, poznám súrodencov kde 2 sú normálny slušný ľudia pracujúci vo vyšších pozíciách, majú svoje rodiny, majetok a tretí súrodenec bol bezdomovec.
Tiež 3 sestry, dve normálne slušné ženy a tretia...úplne iná, závisláčka...
A sú to všetko ľudia z rodiny, keby neviem tak by som si nepomyslela že tie dve skupiny súrodencov majú rovnakých rodičov

K tym genom - kupujes macku vo vreci. Nikdy nevies, co z neho vyrastie a mozes sa akokolvek snazit, aj na hlavu postavit. Poradim mozno len tolko, aj ked to znie hnusne: ked mas moznost si vybrat, vyber si biele.
Rodinna znama si adoptovala romku. Cele detstvo bola normalna, ziadne problemy nemali, chodila do skoly atd. V 18tich sa zbalila a dobrovolne vratila do osady. Odvtedy o nej nic nevedia.

@anonym_3d2b2f krv nie je voda.

@anonym_b11f81 dávno? čo je dávno. určite nie že počas druhej sv. vojny.
to dievčatko s červ. vlasmi sa narodilo v 70tych rokoch. aj keď sa s ňou dobre poznám, vôbec neviem akých mala svojich biol. rodičov. možno jej rodičia o tom niečo vedeli, ale v rodine sa o tom vôbec nerozprávalo. Inak celá rodina dieťa prijalo medzi seba.

Dieťa si máte zobrať, až keď to "cvakne" a budete z neho nadšení. Toto to očividne nie je. (Inak všimni si slovo nadšení) mäkké í... obidvaja musíte byť presvedčení, že toto je to dieťa.

@anonym_f18815 70-te roky a súčasnosť nemôžeš ani porovnávať. To bola úplne iná doba, populácia, morálka, výchova.Také dieťa by som si možno aj vzala, keďže bolo zdravé, biele, vzdelávateľné. To, čo je v ponuke dnes, určite nie. Dnes sú tieto inštitúcie plné problémových rómskych deti. Na zdravé biele dieťa do troch rokov napr. čakali známi v našom kraji dlhých 10 rokov.

Ja by som povedala, že úplne normálne pocity. Predstav si, že veľká časť žien nič necíti v prvých dňoch či týždňoch k bábätku, dokonca ani keď ho sama porodí. Ja keď som čakala prvé, tešila som sa, zháňala výbavičku, potom pôrod ťažký, a keď som sa na neho dívala v pôrodnici vedľa seba, žiadne super emócie som nemala, žiadne extázy lásky, práveže som sa dívala na to klbko a hovorím si: toto je moje dieťa? Je pravda, že som potom mala aj miernu popôrodnú depresiu. Až neskôr prišla taká zamilovanosť, po zhruba dvoch mesiacoch, keď sa začal usmievať na mňa, dovtedy som sa tak automaticky pudovo starala o neho. Takže vôbec nie je divné, že nič necitis, ak si ideš bábätko adoptovať. Dôležité je, že chceš venovať tú lásku, chceš sa pre niekoho obetovať, chceš pre niekoho žiť a darovať mu , čo inde nedostane. Emócie môžu prísť neskôr.

@anonym_autor chceš byť matkou alebo agantkou pre modelku/modela?
Tvoje pocity sú na mieste, je tam to ale. Či ho budeš mať rada, či prebehne to mamkovské spojenie. Aj tvoje dieťa nemuselo byť to najkrajšie ak by si mala svoje.
Moje deti po narodení vyzerali ako číňania, no a teraz sú to krásny chlapci.
Treba si určiť priority.

@anonym_c3b09e a ty si si pred svadbou pytala komplet zdravotny zaznam jeho rodicov a prarodicov, psychologicky posudok manzela?

@jamimo Prečítala som si ten rozhovor, aj film Smradi som si pozrela. Som v šoku, akými utrapami si ti adoptívni rodičia prešli. 😥

@kremlicka250 prepac, ale fakt porovnávas neporovnateľne. Mimochodom, napr. to, zatajenie vážnej chorý je dôvod na anulaciu manzelstva

@anonym_c3b09e preco? Tvoje vlastne dieta tiez defi geny z manzelivej strany. Tak potom ako sa tu vyjadrujes o macke vo vreci ocakavam, ze by si si nezobrala chybny tovar predsa. Geny sa dedia aj obgeneraciu, tak si si verim nastudovaka aj svokrovcov.

@kremlicka250 hej

@kremlicka250 samozrejme ze som si vyberala muža aj podľa jeho rodiny.

@simona20201309 takze ak by manzelov otec, mama mali napr psychicke poruchy, boli chori....tak si muza nevezmes hej? Dufam, ze si mu to pri citani slubov zdoraznika🙂

@kremlicka250 ty brďo, to by si mňa nikto nevzal potom.

@any_soj myslim , ze 80 percent dnesnych manzelstiev by neexistivala 🙂

@aurelia2000 ja si osobne myslím, že ju ta adopcia rokmi úplne vnútorne zlomila. V knihe Rok kohouta sa jej osobné výpovede čítajú veľmi ťažko.

Ja som taká rada, že sa nájdu toľkí, ktorí aj napriek horším prognózam dieťatka... Aj napriek tomu, že má iné gény a nepodobá sa na nich. Aj napriek strachu a pochybám, dajú dieťaťu lásku, strechu nad hlavou, podporu a pár pekných a šťastných dní detstva. Možno riskujú, že dieťa začne v 13.tich drogovať, v 14tich otehotnie, v 15. tich vypáli byt a v 18tich odíde do osady a už sa nikdy neozve. Ďakujem všetkým, ktorí do toho idú a majú otvorené srdce a myseľ a možno trochu veria v šťastné konce 🙂 lebo ja tak trochu verím..

@anonym_autor Ahoj takže poviem ti náš príbeh o adopcii. Nám po roku čakania ponúkli na osvojenie 7 mesačného rómskeho bábätka keď mi zazvonil telefonát že majú pre nás dieťa tak srdce som mala až v krku ale keď mi pani povedala že ma 7 mesiacov trošku som zaváhala lebo my sme boli nastavení na novorodenca moje myšlienky iba myslienkovali a behali mi po rozume ,, čo ak nebude pekný , nie je náhodou príliš veľký zvykne si na nás ? . Po dohode s manželom sme požiadala pani z úradu o povolenie kontaktu s dieťaťom o 2 dni neskôr sme sa na neho išli pozrieť a ja vám poviem také emócie som asi ešte nezažila hneď keď som ho videla už z diaľky som sa rozplakala a keď sa priblížil hneď som ho objala 🩵 vedela som že on bude môj syn že patríme spolu iskra prebehla potom cestou domov som mala ďalšie myšlienky a to boli také že je pekný ? Budem dobrou mamou ? .potom sme ho chodili navštevovať boli sme asi 3 krát a stále viac a viac sa mi páčil ľudia na okolo hovoria že sa veľmi podoba na mňa do konca aj jeho pediatrička povedala že sa na mňa podoba . Teraz je už doma môj Syn je to najlepšie čo ma mohlo v živote stretnúť .
Adopciu teraz neriešime je to nás syn a hotovo prijali sme ho s neskutočne veľkou láskou a aj naša rodina.
A správanie ? Ja si myslím že áno sú tam aj nejaké gény ale som si 100% istá že v tom hra veľkú rolu aj výchova aj to nám hovorili aj na príprave keď to dieťa od maličkého veku nebude mať kamarátov ktorý užívajú drogy alkohol a neviem čo odkiaľ ich bude on užívať ? A toto sa môže stať aj u bielych že dieťa keď vyrastie bude závislý na alkohole a na ďalšie veci. si myslite že žena bielej pokožky dá svoje dieťa na adopciu bez toho aby nebola závislá na niečom ? Určite nie každá normálna žena ktorá žije plnohodnotný morálny život nedá svoje dieťa na adopciu a je jedno či je biela alebo tmavá . Moja sestra si tiež adoptovala dieťa teraz ma už 3 roky je to Róm a ma ho od 6 mesiacov teraz ten rómsky chlapček ktorému sú 3 roky a je úplne biely vám napočíta po anglicky do 10 😂 a vymenuje všetky farby v anglickom jazyku .

@nikola545 a vám poviem že aj my sme Rómovia.