Prečo by som si mala/nemala adoptovať dieťa?

etuška, ďakujem :-N no mal by, ale poznám pár ľudí, ktorí si to nechcú priznať, aj keď o tom vedia :-| ale to nezmením ani ja, ani nikto iní, len si koledujú o malér v budúcnosti.
napríklad v tom článku, čo tu dala Ukana link ma dosť udivili dve veci - najprv autorka písala, že ani s dcérkou prvé mesiace neboli ružové, ale o synovi napísala len, že vždy bol problém. a druhá to spanie-nespanie - je na to jediný liek - zobrať dieťa k sebe - je to veľmi bežný adaptačný problém u adopčiatok. aj my sme si tým prešli, aj veľa íných náhradných rodičov, ktorých poznám. ale ten záver čánku je super 😉
a ak chcete študovať nejaké články a radostaicha a j starostiach náhrádnych rodičov, tak na českej rodine odporúčam autorku Macešku - je to náhradná mama viacerých už dospelých a dospievajúcich detí a vie o čom píše x-)

baby, dobra tema, poviem vam, ze s manzelom sme mali tuto temu u nas otvorenu....vtedy sme este nemali babo a obajasme sa ktomu postavili pozitivne- len na strochu odradilo to cele vybavovanie, papierovacky a samozrejme predsudky ludi 😞 stale tato tema u nas ale nie uzavreta, mozno raz.... Skoda len, ze byvame na vychode, ludska hlupost dokaze narobit vela hroznych veci... 😞

Kukulik-aj my byvame na vychode-je to problem???Ja si nemyslim 😉

etuska ahoj,neviem, mozno sa mylim,ale mam pocit, ze tu prevlada viac predsudkov, mozno je to moj subjektivny pocit neviem 😉 aj ked ja by som nemenila, paci sa mi tu viac, to je pravda x-)

Kukulik-byvame len par km od seba 😉 -a predsudky stale boli a budu,ja na ne kaslem,aj na babky "ohovaracky"-2x denne v kostole-ale adopcia?-Boze,co ste sa zblaznili????-a to vraj laska k bliznemu...-dufam,ze som sa nikoho nedotkla

Nie nie, jasne v pohode, chapem to, nemyslela som to tak, ze to je hlavny problem, len sme o tom s manzelom debatovali... 😉 😉 😉

ach zle som napisala, ze to nie je hlavny problem, dovod,pisem ako datel 😃

ved aj my 😉 ja ho spracovavam a pomaly na to pripravujem uz par rokov 😉

ak by sme sa predsa len rozhodli, tak urcite by nam v tom nic nezabranilo, to je jasne/ neprestahovali by sme sa kvoli tomu do ineho mesta/

podla mna okolie by sa malo naucit respektovat adopciu a nie opacne. Dufam,ze uz pominuli casy,ked skodoradosstna suseda prezradi drobcovi odkial prisiel. Teraz uz na to deticky pripravuju odmala

my sme o tejto teme uz viedli debatku s mojou znamou, ma 3 deticky a stale premyslaju o tom , ze by si este vzali do pestunskej starostlivosti, alebo adoptovali babo a rozmyslali aj nad romskym dietatkom, vobec s tym nemaju problem, ale sa strasne boja , ze tu na vychode by to bolo tazke 😞
ono to rozhodnutie nie je lahke, verim , ze sa na to treba naozaj pripravit, je lahke povedat" chcem si adoptovat dietatko", ale co dalej, je to obrovska zodpovednost...

to hej 😉

cairka, kde by som nasla tie clanky na ceskej rodine od macesky? nejak sa mi nedari ich najst :-| 😞

ukana: http://www.rodina.cz/scripts/fulltext/fulltxt.a... prvé 2 apol strany, len škoda, že nie sú chronologicky uložené, lebo občas možno bude chýbyť nejaká info. sú to články od roku 2003, príjemné počítaníčko.

ahoj baby trošku sa pripojím...moj manžel bol adoptovany od malička 2rokov, no vychvali ho dvaja skvelí ludia,aj tak je sneho obyčajny debil mali sme rodinu a ja som si myslela že ak nikdy nemal taku pravu rodinku tak konečne bude štastny no bolo to uplne inak..ja a syn sme boli iba aby dobre vyzeral pred inymi, no pritom ho zaujímali iba automaty,drogy,a kamarati...podla mna ,ja by som sa bala si adoptovat ked neviem ake geny zdedilo to dietatko...aj ja som si vždy chcela adoptovat no potejto skusenosti už asi nie 😞

katy, nehnevaj sa, ale nemyslím si, že to zrovna súvisí s adopciou, skôr s tými drogami. a nedrogujú len deti adoptované

ja viem no prenho neznamenala nič rodina a poznam viac rodin čo si adoptovali deti a nedopadlo to dobre...tak sa bojim...ale vždy som chcela i ja adoptovane dietatko...možno aj bude len sa toho bojím po tejto skusenosti... 🙂

neviem, ja poznám, veľa náhradných rodín,ale v žiadnej nebol nejaký veľký problém. ono môže byť, že má dieťa a neskôr aj dospelý poruchu pripútania, to by odpovedalo tomu, čo píšeš. ale zvykne sa to prejaviť už v detstve. ale takto, že drogy a spol. to ozaj počujem prvýkrát. poznám pár prípadov, kedy sa obdobie puberty nieslo vo veľkých maléroch, ale v dosperlosti sa aj oni usadili. ale každý je nejaký, len ty si mala smolu, že si ho neodhalila skôr :-|

cairka asi maš pravdu...pretože niektory ludia sa vedia velmi dlho pretvarovat že aky su skvelý....no možno ak budem chodit na tuto temu tak ma aj tan strach prejde..jupíí 🙂

Katy-najdes nas v teme Adopcia 😉

cairka dik idem citat 🙂

Baby,neviem ako u vas,no u mna ta tuzba adoptovat si dietatko stale silnie 🙂 aj ked druhe by sme chceli mat tak po 2-och rokoch,stale ukecavam manzela,ze si zaroven dame ziadost o adopciu,aby vyrastali spolu.
Podla mna je to uzasna vec a tomu dietatku to zmeni zivot minimalne o 180stupnov.

Teraz sme v zahranici,tu je dost velka osveta co sa tyka pestunskej starostlivosti a myslim ze je tu lehota len 6 mesiacov ,aby sa niekto mohol stat pestunom.

je tu niekto,kto zacal uvazovat nad touto moznostou? 😉

ja by som si adoptovala, len keby som nemohla mať vlastné 😉

no takto zmysla vacsina ludi.Mame znamych,kt. sa uz niekolko rokov trapia,ze nemozu mat babo,tusim uz boli aj viackrat na umele oplodnenie,ale adoptovane nechcu...Ja viem,je to zavazok na cely zivot,ale aj tak ja osobne to nechapem.My namame problem mat dalsie deticky(aspon prve vzniklo velmi rychlo 🙂 ),ale aj tak mam sen raz si dietatko adoptovat.

hmm,aj ja by som chcela dita ale do pestunskej starostlivosti,ale moj muz nechce ani pocut 8-(

urcite by som si adoptovala ak by som nemohla mat vlastne, alebo mozno neskor ked uz moje budu vacsie a mne sa zachce este mimi a tak by som spojila prijemne z uzitocnym 😉

my sme mali problémy mať deti a tak som sa s MM dohodla, že keď sa nám nepodarí do 5r, tak si adoptujeme, ale snažiť sa neprestaneme 🙂 . Ma to ukludnilo a napokon asi na ďalší mesiac som otehotnela.
No ale už strašne dlho by som chcela deti do pestúnskej starostlivosti, ale také staršie, stredoškolákou, aby sa u nás v kľude mohli pripravovať na život a získavali by správne rodinné návyky (teda ktovie či správne, ale aspoň nejaké 😃 ). Podmienkou bolo mať dom, čo zachvíľku bude, tak ktovie, kedy sa dopracujeme k tomuto, ale to ešte nejaký čas určite potrvá, mám 26 a neviem, ako by som zvládla nejakého pubertiaka 😃 😃 😃

ahojte babenky ,
s manzelom sme si chceli adoptovat babatko pred 4 rokmi .Presli sme vsetkymi pripravami na adopciu a ....dostali sme pisomne od Navratu ze sme nevhodni....A to mame dve vlastne deticky 7 a 9 .Velmi nas tato skusenost s uradmi znechutila .Deticky v DD velmi lutujem ale od tej chvile neverim ziadnym nadaciam ....zdruzeniam ani podobnym instituciam....Manzel bol tiez adoptoany ked mal 1 rok a velmi chcel aj on urobit niekoho koho rodicia odvrhli stastnym ale nepodarilo sa . 😞

to je hrozné, ako môžu bať tak neskutočne prísne pravidlá 8-( . Je to blbosť, keď niekto má nárok na svoje vlastné deti (že mu ich nezoberú), tak by mal byť schopný sa postarať aj o druhé, nie? Teda jasné, že asi nie všetci, ale dákych 80% určite.
a povedali vám, že prečo?