Prišli k nám. Náhradné rodičovstvo
Tak a sme tu. S uderom polnoci...
neviem, bojím sa stretnutia, že budú nejak veľmi plakať,,, a potom zas toho prechodu, že ich v podstate vytrhnem zo zabehanej rodiny, kde si zvykli a že budú veľmi plakať a tak... neviem,, mám také strašne zvláštne pocity,.,
mati vsak v tom spise nič zle nie je.. .či si dačo nepovedala??? akože ak budu znašať tak zle prechod k vam ako k nam, tak to bude zle.. to akože bez pardonu to bude butál... ale ostatné je v pohode u nich 😉 za cca 3 mesiace sa to bude dať zvládnuť...
mrtina to neboj.. pri dvojkach to bude asi brutál,a le mysli na to, že VYDRŽAŤ!!! a potom budeš počuť "mama!".. .mareček bude chodiť s našpulenou pusou za tebou aby ste sa pusovali.. a tak.. .bude to stat za to.. aj ke po troch mesiacoch ešte to nie je ono, len to začína byť ono, ale ty ich po tej drine už nikam nedaš a budeš si uživať... a budete dvaja na dvoch 😉 Takže pohodáááá 😉
nie, nič zlé tam nebolo Juli, na deti sa veľmi tešíme, to áno... len my to príde pre ne také trápenie..,,, 😒
mati,
ale čím skôr budú u teba, tým skôr si zvyknú...
a tie pocity poznám, ja som ich zažila 2 krát...
...a realita bola celkom v pohode.
... a čo sa týka stretnutia, tak náš Maťko mal 13 mesiacov, keď sme ho prvýkrát videli (on bol v DD), a vôbec sa na nás nechcel ani pozrieť, a aj pri druhom stretnutí, sa viac túlil k vychovávateľke... ale zvykol si na nás a nakoniec mu aj očká zasvietili, keď sme za ním prišli.... 😉
je to trápenie, ale ver, že idu do lepšieho... akože dvojky boli jediné deti čo sme mali čo som povedala, že im by sa hodilo byť jedináčikmi a nikdy nebudú. potom som zistila, že nemusia byť jedináčikmi, že Marketa može byť aj šéf a Marek tmu stačí prst dospeláka, ktorého sa nepustí a hotovo... 😉
Juli ďakujem za podporu, od teba to dobre padne, keď si si ich sama užila.. 🙂
no my ked sme dvojky boli kuknuť v domove ešte, tak Mareček sinkal, tak z neho nič... ale Marketku som aj na rukách mala, aj Lucka ju hladkala.. .ale prvýkrát za ten čas čo sme tam boli sa usmiala, ked som ju vratila vychovávatelke...
baby snaď to zvládnem,,, alebo zvládnem to vobec?? mám 27 a nikdy v živote som nemala takýto pocit,,,
mati, ja som mala takmer26 keď sme si brali maťa a 28 keď paťa... 😉
... a zvládneš to... všetky ti budeme držať palce... 😵 😵 😵
mayap si zlatá, ďakujem,.,, veľmi sa na ne tešíme, neviem sa dočkať toho stretnutia ...
aj tebe mayap krásne sny prajem,, pekne sa všetci do ružova vyspinkajte.. 🙂
Dobré ránko.
Martina, zvládneš, čo by si nezvládla, ste dvaja....bude to tvrdé, keď sú takí vytrvalí plačkovia ale čo myslíš, máloktorá z nás, najmä čo sme si brali staršie detičky to mala ľahšie....a prežili sme. Mne Kika vedela aj dve hodiny vkuse stáť a revať...nie plakať!, prvú slzu som u nej videla asi po 8 mesiacoch (keď ju pohrýzol pes a potom zas dlho dlho nič) ale revať...ako tur...a toto urobila raz dva razy denne...a hádzala sa o zem a kývala...a za ruky sa nedala chytiť...a bola som tu s ňou sama...a na samote, žiadny muž, kamarátky, čo by poradili, ešte ani internet tu nebol zavedený, mama prišla na víkend raz za dva týždne...
a chcela by som ten čas vrátiť, lebo teraz už viem omnoho omnoho viac ako vtedy... 😒
ja som schudla, ked Kiko prišiel a potom až teraz, kd Mirka prišla.. Ked Kiko odišiel, tak som začala priberať... 😀
juli, on si posunul čas podľa seba... 😀 😀 😀